Takýto Egypt dokázal byť aj vlasťou pre svoje náboženské menšiny a chránil ich pred priamou perzekúciou zo strany radikálneho islamu. Mubarakov Egypt nebol krajinou politickej slobody a vládol mu skorumpovaný klan. Preto bol úplne oprávnený hnev Egypťanov, najmä mladších a vzdelanejších obyvateľov miest, ktorí nevideli zmysluplnú budúcnosť – a ekonomická kríza ich pripravila aj o hmotné istoty. No aký je dnešný Egypt? Prezident Mursí sa cíti ohrozený armádou, ktorej výsadné postavenie je dedičstvom po Mubarakovi. Navyše sa cíti ohrozený sekulárnou a liberálnou opozíciou, ktorá v ňom vidí ďalšieho autokrata. Na päty mu stúpajú radikálnejšie časti Moslimského bratstva, ktoré ho dostalo k moci. V zahraničnopolitických otázkach chce pre Egypt utvrdiť pozíciu regionálnej veľmoci a vyjednávateľa v blízkovýchodnom konflikte. To si vyžaduje istý stupeň neutrality, no z domáceho islamistického frontu ho nútia zaujať ostrý protiizraelský postoj. Mursí sa teda uchýlil k posilneniu svojich právomocí – a opozícia ho vyhlasuje za druhého Mubaraka. Má však Mursí inú možnosť? Stal sa zlodejom Arabskej jari v tom zmysle, že neposkytol krajine tú slobodu, ktorú ulice v Káhire žiadajú. Skutočnými zlodejmi Arabskej jari sú však radikálni islamisti – tí, ktorí využijú aj slobodu slova a vierovyznania na podupanie slobody pre všetkých. Svedčí o tom zhoršujúci sa život koptských kresťanov, ktorí sú čoraz väčšmi vystavení prenasledovaniu.
Pohľad na ďalšie krajiny nie je povzbudivejší. V Líbyii prišlo 11. septembra tohto roku k útoku na americkú ambasádu, pri ktorom zahynulo niekoľko ľudí vrátane amerického veľvyslanca. A nešlo o odplatu za film, údajne urážajúci islam, ako spočiatku zaznievalo aj z Bieleho domu. Útok bol zrejme dlho plánovaný a namierený proti osobe veľvyslanca. O situácii v Líbyi po páde Kaddáfího diktatúry však vypovedá nielen to, že útok sa odohral, ale aj to, že líbyjské úrady ho nevyšetrili, pretože sa boja pomsty zo strany islamských extrémistov. Z neslobodnej krajiny bez skutočných vládnych štruktúr a s bláznivým čudákom na čele sa Líbya stala chaotickou krajinou, ktorej poriadne nevládne nikto a ktorá sa zmieta v mocenských bojoch kmeňových, politických a náboženských skupín.
Ostatné krajiny na tom nie sú oveľa lepšie. Arabská jar trpko sklamala tých, ktorí od nej mali nereálne očakávania. Realisti tušili, že jej plody nebudú sladké a že jej porovnávanie napríklad s pádom železnej opony je naivné. Už vtedy bolo vidieť tiene zlodejov Arabskej jari – tých ľudí, ktorí pod pláštikom boja za slobodu pripravujú príchod diktatúr, neraz ešte horších, než sú tie, ktoré zvrhli.
Bašár al-Assad/
Na povel sýrskeho prezidenta, proti ktorému vypuklo ešte vlani povstanie, stále prebiehajú masakry civilného obyvateľstva. Assad je hrozbou aj pre susedov. Turecko sa obáva, že Assad financuje kurdských rebelov, a tiež toho, že na svoju obranu použije chemické zbrane.
Raúl Castro/
Na svete stále vládnu tyrani, ktorí väznia a vraždia svojich politických oponentov, jedným z nich je Fidelov mladší brat Raúl Castro. Tento rok zneužil návštevu Benedikta XVI., keď zatkol desiatky politických väzňov. V tejto represii pokračuje, vo väzení bola aj naša spolupracovníčka Yoani Sánchezová.
Lance Armstrong/
V dejinách cestnej cyklistiky malo byť toto meno zapísané zlatým písmom. Tento rok však o titul kráľa športu prišiel. Americká antidopingová agentúra mu odobrala sedem triumfov z Tour de France a z Armstronga sa tak stal najväčší klamár v dejinách športu.
Francois Hollande/
Francúzsky socialista zvíťazil vo voľbách s ambíciou viesť vzburu zadlženého juhu proti nemeckým riešeniam dlhovej krízy. Namiesto vzbury však Hollande čelí veľkým domácim problémom s upadajúcou konkurencieschopnosťou. A čo je horšie, zatiaľ nie je schopný ich riešiť.
BBC/
Po smrti známeho moderátora Jimmyho Savila vyšlo najavo, že sexuálne zneužíval deti. BBC však Savilovi jeho správanie ako populárnej osobnosti dlhodobo tolerovala. Ešte aj po jeho pohrebe stopla redakcia vysielanie dokumentu o Savilovej zvrhlosti. Dokument pustila do éteru konkurenčná ITV.
Gangnam Style/
Juhokórejský raper PSY bol donedávna známy len vo svojej krajine. Potom vymyslel pesničku Gangnam Style s tancom, pripomínajúcim jazdu, zavesil ju na You Tube a tá pesnička dobyla svet. „To je blbé, to sa bude ľuďom páčiť,“ povedal by klasik.
Pohľad na ďalšie krajiny nie je povzbudivejší. V Líbyii prišlo 11. septembra tohto roku k útoku na americkú ambasádu, pri ktorom zahynulo niekoľko ľudí vrátane amerického veľvyslanca. A nešlo o odplatu za film, údajne urážajúci islam, ako spočiatku zaznievalo aj z Bieleho domu. Útok bol zrejme dlho plánovaný a namierený proti osobe veľvyslanca. O situácii v Líbyi po páde Kaddáfího diktatúry však vypovedá nielen to, že útok sa odohral, ale aj to, že líbyjské úrady ho nevyšetrili, pretože sa boja pomsty zo strany islamských extrémistov. Z neslobodnej krajiny bez skutočných vládnych štruktúr a s bláznivým čudákom na čele sa Líbya stala chaotickou krajinou, ktorej poriadne nevládne nikto a ktorá sa zmieta v mocenských bojoch kmeňových, politických a náboženských skupín.
Ostatné krajiny na tom nie sú oveľa lepšie. Arabská jar trpko sklamala tých, ktorí od nej mali nereálne očakávania. Realisti tušili, že jej plody nebudú sladké a že jej porovnávanie napríklad s pádom železnej opony je naivné. Už vtedy bolo vidieť tiene zlodejov Arabskej jari – tých ľudí, ktorí pod pláštikom boja za slobodu pripravujú príchod diktatúr, neraz ešte horších, než sú tie, ktoré zvrhli.
Bašár al-Assad/
Na povel sýrskeho prezidenta, proti ktorému vypuklo ešte vlani povstanie, stále prebiehajú masakry civilného obyvateľstva. Assad je hrozbou aj pre susedov. Turecko sa obáva, že Assad financuje kurdských rebelov, a tiež toho, že na svoju obranu použije chemické zbrane.
Raúl Castro/
Na svete stále vládnu tyrani, ktorí väznia a vraždia svojich politických oponentov, jedným z nich je Fidelov mladší brat Raúl Castro. Tento rok zneužil návštevu Benedikta XVI., keď zatkol desiatky politických väzňov. V tejto represii pokračuje, vo väzení bola aj naša spolupracovníčka Yoani Sánchezová.
Lance Armstrong/
V dejinách cestnej cyklistiky malo byť toto meno zapísané zlatým písmom. Tento rok však o titul kráľa športu prišiel. Americká antidopingová agentúra mu odobrala sedem triumfov z Tour de France a z Armstronga sa tak stal najväčší klamár v dejinách športu.
Francois Hollande/
Francúzsky socialista zvíťazil vo voľbách s ambíciou viesť vzburu zadlženého juhu proti nemeckým riešeniam dlhovej krízy. Namiesto vzbury však Hollande čelí veľkým domácim problémom s upadajúcou konkurencieschopnosťou. A čo je horšie, zatiaľ nie je schopný ich riešiť.
BBC/
Po smrti známeho moderátora Jimmyho Savila vyšlo najavo, že sexuálne zneužíval deti. BBC však Savilovi jeho správanie ako populárnej osobnosti dlhodobo tolerovala. Ešte aj po jeho pohrebe stopla redakcia vysielanie dokumentu o Savilovej zvrhlosti. Dokument pustila do éteru konkurenčná ITV.
Gangnam Style/
Juhokórejský raper PSY bol donedávna známy len vo svojej krajine. Potom vymyslel pesničku Gangnam Style s tancom, pripomínajúcim jazdu, zavesil ju na You Tube a tá pesnička dobyla svet. „To je blbé, to sa bude ľuďom páčiť,“ povedal by klasik.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.