Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ivetta Macejková

.redakcia .časopis .týždeň doma

Nepeknú tvár našej justície dosiaľ symbolizovali najmä dvaja ľudia, Štefan Harabin a šéf Dobroslav Trnka. Tento rok zostavu doplnila aj šéfka inštitúcie, ktorá by mala byť výkladnou skriňou slovenskej spravodlivosti, teda predsedníčka Ústavného súdu.

Tento súd mal už aj v minulosti viacero problematických rozhodnutí, za ktorými bolo viac ako Ústavu cítiť politické záujmy mocných.  Vedelo sa, že je rozdelený a sú v ňom sudcovia, ktorým je blízke harabinovské videnie spravodlivosti, ale aj sudcovia, ktorí sa takémuto pohľadu bránia. Tiež sa vedelo, že rozhodnutie ústavných sudcov v konkrétnej veci niekedy vôbec nemusí súvisieť s Ústavou, ale skôr s tým, ktorému senátu Ústavného súdu sa kauza dostane na stôl. Málokto však čakal, že Ivetta Macejková dokáže ísť tak ďaleko, že v čase pred rozhodovaním o jednej zo spoločensky najdôležitejších káuz zaútočí na svojho kolegu. A to spôsobom, ktorý vyvoláva podozrenia, že jej motívom ho bolo zastrašiť ho a spochybniť.
Krátko predtým, než sudcovia rozhodli o podaní opozičných poslancov, ktorí sa pýtali, či je v súlade s Ústavou, ak prezident nechce vymenovať poslancami zvoleného generálneho prokurátora, zverejnila Macejková na internetovej stránke súdu vyhlásenie. Napadla v ňom svojho kolegu Ladislava Orosza, že cez kauzu svojej manželky eskaluje „napätie v celej spoločnosti“. Oroszova manželka v roku 2009 podala trestné oznámenie a tvrdila, že ju a prípadne aj jej manžela sa niekto pokúša zdiskreditovať. Rodina tiež v tom čase zaregistrovala aj podozrivé dianie v okolí ich dcéry. Orosz na to listom upozornil Macejkovú a naznačil v ňom aj možnú súvislosť medzi týmito udalosťami a svojim rozhodovaním v kauze Špeciálneho súdu. Polícia vec prešetrovala a nakoniec uzavrela s tým, že skutok sa nestal. Sudca kauzu ďalej nijako nepripomínal ani mediálne neživil. Napriek tomu ho predsedníčka Ústavého súdu, a to v čase krátko pred rozhodovaním o dôležitej kauze, verejne obvinila, že si celý prípad vyfabuloval, spojil ho so svojou rozhodovacou činnosťou, a mal tak záujem vyvolať mediálnu kampaň proti Ústavnému súdu.
Podozrenia z nátlaku a zastrašovania sa však netýkali iba Orosza. Po tom, ako ústavní sudcovia prezidentovi odklepli, že môže odmietnuť vymenovať generálneho prokurátora nielen zo zákonných dôvodov, ale aj pre inú závažnú skutočnosť súvisiacu s osobou kandidáta, získal náš časopis závažné informácie z prostredia ÚS. Na ich základe sme napísali, že sudca Juraj Horváth nemusel v tejto kauze rozhodovať slobodne. Podľa našich zistení zmenil sudca Juraj Horváth (na post ústavného sudcu ho nominovala SMK) na poslednú chvíľu názor a svoj obrat zdôvodnil tým, že mu volal prezident Ivan Gašparovič a na koberček si ho pozvala šéfka súdu Macejková. Gašparovič, Macejková aj Horváth v reakcii na naše informácie nátlak odmietli.
O atmosfére na Ústavnom súde pod vedením Ivetty Macejkovej veľa vypovedá aj vnútorná smernica, ktorú presadila. Sudcovia sa podľa nej nielenže nemôžu vyjadrovať k živým veciam, ale nemôžu ani poskytovať „žiadne stanoviská, komentáre, názory, hodnotenia, pripomienky, analýzy v akejkoveľvek podobe, a to ani z vlastného podnetu, ani z podnetu tretích osôb“. Súd pod vedením pani Macejkovej by sa mal volať skôr Protiústavný súd.

Pavel Ondek/
Stal sa symbolom neschopného odborového predáka. Nedokázal si premyslieť takú taktiku učiteľského štrajku, ktorá by vydržala dlhšie než tri dni a dostať vládu pod tlak. Neskôr sa prevalila aj jeho blízkosť k Smeru a niektorí učitelia si kládli otázku, kde vlastne stoja ich odborári.

Vladimír Repčík/
Po vlne kritiky sa vzdal šéfovania organizácie SOZA, pretože nepochopil svoje kompetencie v rámci autorského zákona a chcel vyberať peniaze z hudobnej produkcie, na ktorú nemala SOZA právo. Išlo o maturantov a detských ľudovkárov z Horehronia.

Ján Figeľ/
Pre predsedu KDH to bol čierny rok, v ktorom už celkom stratil auru nepoškvrnenosti v politike. K starej kauze s bytom pribudli zlaté padáky na ministerstve dopravy, a najmä papalášsky spôsob, akým získal vysokoškolský titul PhD.

Gorila/
Keď sa pred rokom objavil na internete spravodajský spis SIS s názvom Gorila, pre mnohých to bol šok. Podľa dokumentu sa Jaroslav Haščák v konšpiračnom byte Penty stretával s politikmi a funkcionármi FNM, dohadoval kšefty a rozdeľoval provízie z privatizácie štátneho majetku.  

Martinka z Turca/
Komerčné televízie po reláciach typu Mojsejovci ukázali, že klesnúť sa dá ešte hlbšie. Najskôr nasadili šou Farmár hľadá ženu, teraz je v kurze Farma. Symbolom sa stala naivná Martinka z Turca, ktorá vďaka cynickým televíziám uverila, že je hviezda.

Marián Kočner/
Keď sa niekde zjaví tento podnikateľ, ktorého meno bolo aj na mafiánskych zoznamoch, vždy to zaváňa škandálom. Najskôr sa snažil cez kauzu Sasanka skompromitovať predsedu SaS Richarda Sulíka. Nedávno vyšlo najavo, že jeho kamarát Dobroslav Trnka mu posunul bernolákovskú bytovku.   

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite