Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Náš šiesty zmysel

.časopis .téma

Túžba vedieť sa tiahne dejinami silnejšie ako krvavá stopa dobyvateľov a

Túžba vedieť sa tiahne dejinami silnejšie ako krvavá stopa dobyvateľov a ríší. Ženie nás detská zvedavosť, ale aj dospelá ambícia vymaniť sa zo zlého osudu. Nevedomosť je mizerná investícia.

Vedieť je ťažké. Na rozdiel od kameňa, ktorý poháňa gravitácia, od sliepky, ktorú riadi autorita genetickej výbavy, ľudské vedomie si musí poradiť samo.
Človek sa učí na rozdiel od mačky štvrtinu života. Experimentuje s chodením a padaním, skúša horúce a studené, stavia z kociek veže. Neskôr zvládne písmo, počty, prírodopis. Mechaniku, chémiu, poéziu. Až potom je schopný pochopiť gravitačný zákon, podvedomie, genetiku a daňové úniky. 

.revolučný internet
Počas svojej existencie ľudstvo nazhromaždilo obrovské množstvo vedomostí. Všetky sa nedajú naučiť. Nestačil by ľudský život, pamäť ani potreba. Vyberáme si podľa toho, kam nás život, záujem a zamestnanie dovedú. Špecializujeme sa.
Písmo umožnilo prenášať informácie poza hranicu osobného kontaktu. Kníhtlač spriemyselnila ich rozmnožovanie. Knižnice ich sústreďujú na jednom mieste. Napriek obrovskému úsiliu alexandrijcov nedokázala žiadna knižnica staroveku ani novoveku zozbierať všetky knihy sveta. Poznanie je rozptýlené, ťažko dostupné, ukryté.
Sen spojiť všetky vedomosti do jedinej obrovskej knihy nie je nový. Už francúzski osvietenci mali ambíciu spísať encyklopédiu poznania. Nie je to v ľudských silách. Achilles zhromažďujúci vedomosti nikdy nedobehne korytnačku, ktorá ich tvorí.
Kým sme nevynašli počítače. Počítače nerozumejú vedomostiam v ľudskom zmysle. Nechodili do škôlky, nemajú odreté kolená, neexperimentovali s igelitovým vreckom plným vody, pusteným z piateho poschodia. Fyzikálne ani eticky.
Ale dokážu iné. Ich obrovské pamäte umožňujú ukladať všetky naše knihy. Nájdu kdekoľvek ukryté slovo. Internet iba posilnil rozvoj týchto talentov. Spojil počítače celého sveta. A nás postavil do celkom novej situácie.

.stromy poznania
Vytvoriť v internete stránku a vložiť do nej akýkoľvek text, obrázok, pesničku či film je jednoduché, lacné a dostupné. Hoci internet existuje ešte iba druhé desaťročie, vytváraním stránok a ich napĺňaním sa zaoberajú milióny ľudí, inštitúcií, firiem, spolkov, združení, vlád, verejných aj tajných organizácií. Denne pribúdajú milióny stránok. Ročne je to viac, než je ľudí na svete a každý rok aspoň dvojnásobok toho predchádzajúceho. Len archivovaných internetových stránok je dnes viac než sto miliárd.
Je to omamný, neuveriteľný a nepochopiteľný svet. Explózia slov. Táto informačná ríša nemá svoje miesto na mape sveta. Nezáleží, či je stránka s Rúfusovou básňou uložená na serveri vo Zvolene či v Sydney. Je to tá istá stránka. A je rovnako rýchlo dostupná z Kapského mesta aj z Levoče.
Stovky miliárd stránok už žiaden človek neprečíta. Merané v mierke ľudských životov by človek v internete nikdy nenašiel, čo hľadá. Musel by vedieť presne, kde to je.
Človek nenájde, ale počítač áno. Špeciálne programy vo dne v noci prehľadávajú internet. Čo nájdu, posielajú tým, čo ich poslali. Pripomínajú moreplavcov, objavujúcich nové kontinenty poznania.
Ich páni zhromažďujú nájdené stránky, analyzujú ich a vytvárajú gigantické mapy a indexy. V ich rukách sa z neusporiadaného chaosu jednotlivých stránok stávajú stromy poznania.

.kto negoogluje, nie je
Títo páni nie sú ľudia. Sú to zložité programy, vyhľadávacie stroje. Volajú sa Yahoo!, Live Search, Zoznam a ďalšie.
Google je z nich najznámejší. Keď sa objavil koncom 90. rokov minulého storočia, bol najlepší. Aj keď sa toto prvenstvo nedá udržať večne, stačilo, aby sa práve Google stal synonymom vyhľadávania. Namiesto nájsť v internete hovoríme často „vygooglovať“. „Kto nie je na Googli, neexistuje.“

Google ponúka tri magické kroky. Sľubuje, že prezrel toľko stránok, koľko sa len dá. Aj keď nie všetky, na to je internet príliš hlboký. Zároveň sľubuje, že nájdené stránky (často státisíce) usporiada podľa presnosti odpovede. A do tretice: nech je tých nájdených stránok koľkokoľvek, Google zobrazí odpoveď do sekundy.
Všetko, správne a hneď. A zadarmo. No neobľúbte si ho!

.všetko na dosah
Nikdy sme nič podobného nemali. Za informáciami sme museli chodiť ďaleko: v čase, v priestore aj čo do množstva prečítaného. Prílišná zložitosť spôsobovala, že sme často rezignovali. Uspokojili sa s tým, čo bolo na dosah. Verili poverám. Alebo sa spoľahli na zdravý úsudok, nedostupným faktom navzdory.
Tí tvrdohlavejší zbierali knihy a časopisy, donekonečna čítali, robili si výpisky, archívy, bojovali so zabúdaním. Aby sa nakoniec aj tak utopili v množstve.
Google to odstránil. Ľudia sa nedívajú skúmavým pohľadom na obchodného či milostného partnera, snažiac sa uhádnuť, či mu veriť. Vygooglujú si ho. O pár minút ho skontrolujú v Obchodnom registri. Pozrú sa, kde študoval, čo ho baví, čo publikoval.
Overia si, koľko hviezdičiek dostal film, na ktorý sa chystajú ísť. Pozrú si jeho trailer. Prečítajú recenzie v ktoromkoľvek jazyku. Zistia, či sa ľuďom, ktorým sa páčil, páčia rovnaké filmy, ako im.
Ak niekto rieši problém, od geológie po šperkárstvo, nájde si v priebehu pár sekúnd ľudí, ktorí sa tým zapodievajú tiež. Môže požiadať o radu a dostáva ju od neznámych ľudí, žijúcich možno v Peru a možno na tej istej ulici.
Ambíciou internetu je sprístupniť všetky knihy, obrazy, fotografie, filmy, všetku hudbu a všetku poéziu. Všetku architektúru, najlepšie trojdimenzionálne a neskôr možno aj všetky vône a chute.
Google a jeho druhovia v tom robia poriadok. Riešia mechanickú, zhromažďovaco- triediacu prácu za nás. Umožňujú nám, aby sme sa ocitli od informácie, ktorú hľadáme, na vzdialenosť jedného kliku. Ako keby sme sedeli uprostred magickej gule a všetky knihy sveta boli na dosah. A otvorili sa na tej správnej strane.

.zmúdrieme či ohlúpneme?
Informácie zlacneli. Bude ťažké presvedčiť deti budúcnosti o potrebe naučiť sa, kedy Kolumbus objavil Ameriku. Veď je to na Googli. Aj keď, dúfam, aj v budúcnosti ostane hanbou nevedieť, kto napísal Hamleta.
Google sa stal naším šiestym zmyslom. Ohmatávame ním internet, našu externú pamäť, ktorá je k dispozícii každý deň, každú hodinu, na každom mieste sveta. Nechceme a zanedlho ani nedokážeme bez neho žiť. Odmietneme žiť v priestoroch, kde nie je. Budeme sa tam báť ako v úplnej tme. V istom zmysle tam aj budeme v tme.
Ešte je skoro na hodnotenie, či nás to obohatí, alebo, naopak, ohlúpi. Zatiaľ je to neobyčajne príjemné. Googlujeme okolo seba a všade je toľko zaujímavého.

.františek Gyárfáš
Autor je informatik
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite