Tomáš Sloboda a Sounds like this: Chobotnica (Slnko Records)
Chobotnica Tomáša Slobodu a Sounds like this je špecialitka. Skladateľský um, úchylne prepracovaný a vyvážený zvuk, neopozerané aranže a kvalitné výpovedné i poetické texty. Album, i keď využívajúc väčšinou iba bežnú výbavu rockovej kapely, je mimoriadne farebný. Čo je veľkým prínosom, sú texty piesní, ktoré paletu farieb podporujú obrazmi a víziami. Vytvárajú spolu s hudbou džungľu, atolový útes či nočnú oblohu počas leta. Ak mám Chobotnicu porovnať s niečím zo slovenskej populárnej hudby, napadne mi ihneď zvuk Ursinyho Beatmenov po splynutí s neskorším Provisoriom. Najmä úžasný záver skladby Zakázaná zóna obsahuje fragmenty Ursinyho tvorby. Harmónia viachlasov, hammondu, hoboja a smiechu Tomášovej dcéry Lily, by mohol byť Dežovým mementom. Tu som sa ocitol na Modrom vrchu spolu s kapelou.
5/5
.renat Khallo
La Caravane Passe: Gypsy For One Day (XIII Bis Records)
Emigrantská, multikultúrna atmosféra je citeľná v mnohých dnešných západoeurópskych veľkomestách. Piesne francúzskej skupiny La Caravane Passe ju vystihujú. Jej štvrtý album Gypsy For One Day neobsahuje jednoliaty štýl, ale fúzie možného s nemožným – alternatívneho s komerčným, gýčovým, cirkusovým, kabaretným, sebapodceňujúco humorným, rockovým, popovým, šansónovým, elektronickým, hip hopovým, swingovým, folklórne rómskym, balkánskym, židovským. Skrátka, La Caravane Passe sú dobrodružní kočovníci 21. storočia so žargónovou francúzštinou, premiešanou srbčinou, angličtinou, ktorí, ako hovoria, radi prekračujú tabu. Majú skúsenosti s koncertovaním v Európe, Indonézii, Filipínach, Kórei, Thajsku, Japonsku. Keby ich propaganda pretláčala do popredia, možno by sa niektoré piesne z tohto ich najnovšieho albumu stali hitmi. Napríklad skočná Gypsy For One Day, alebo ležérna Saint-Tropez – mediteránne eldorádo. „Résumé?“ Kontroverzné, ale zábavné, výnimočné, súčasné.
5/5
.miro Potoček
Schody: Básne ako z dymu (Hev-Het Tune)
Slovenská pesničková scéna ani zďaleka nemá cveng svojej českej kolegyne, aj keď sa sem-tam zablysne na lepšie časy. Pri počúvaní banskobystrických Schodov sa blýskalo ako počas štýlovej fotesession. K prezentácii výborných (a na domáce pomery dosť odvážnych textov) sa dostáva viacero členov kapely, prekvapí najmä spevák Juro Jamrich, civilnosťou prejavu v čomsi pripomínajúci Pavla Hammela. Príjemných prekvapení je však viac, keďže tucet pesničiek prechádzal dlhoročným zrením, napriek ich rozmanitosti žiadna nevytŕča a márne budete hľadať slabší kúsok. Hudobne sa Schody hlásia k blues, folkrocku i country (gitarista Rasťo Kašiar však dokáže i pritvrdiť a vytiahnuť pekné sólo), nezaprú ani odkaz Ursinyho (príklonom k nádherne obraznému štrpkovskému svetu). Na počudovanie, Schody nedávno oslávili dvadsať rokov. Páni, kde ste sa celý ten čas schovávali?!
4/5
.peter Motyčka
The Pogues: The Pogues in Paris (Polydor/Universal)
Legendárna írska skupina The Pogues dnes funguje len ako koncertná kapela, ktorá nenahráva nové pesničky, ale robí po svete koncerty so svojím skvelým pesničkovým materiálom. Čo je však najdôležitejšie, spevák Shane McGowan, najväčšia „násoska" v dejinách rockenrolovej hudby, je nezničiteľný, stále stojí na nohách a spieva. No, spieva. Na koncertnom zázname, zachytenom z koncertu 30. výročia existencie kapely v parížskej Olympii, skôr chrčí, i keď treba napísať, že to jeho chrčanie cez hnilé zuby je veľmi pôvabné. Setlist je zostavený z tých najznámejších peciek (Streams Of Whiskey, A Pair Of Brown Eyes, Fiesta), dohromady je to 24 skladieb. The Pogues In Paris je jazda na tobogáne, až sa človeku z toho množstvo krásnych írskych melódií zatočí hlava. Stačila by polovica!
3/5
.peter Bálik
Chobotnica Tomáša Slobodu a Sounds like this je špecialitka. Skladateľský um, úchylne prepracovaný a vyvážený zvuk, neopozerané aranže a kvalitné výpovedné i poetické texty. Album, i keď využívajúc väčšinou iba bežnú výbavu rockovej kapely, je mimoriadne farebný. Čo je veľkým prínosom, sú texty piesní, ktoré paletu farieb podporujú obrazmi a víziami. Vytvárajú spolu s hudbou džungľu, atolový útes či nočnú oblohu počas leta. Ak mám Chobotnicu porovnať s niečím zo slovenskej populárnej hudby, napadne mi ihneď zvuk Ursinyho Beatmenov po splynutí s neskorším Provisoriom. Najmä úžasný záver skladby Zakázaná zóna obsahuje fragmenty Ursinyho tvorby. Harmónia viachlasov, hammondu, hoboja a smiechu Tomášovej dcéry Lily, by mohol byť Dežovým mementom. Tu som sa ocitol na Modrom vrchu spolu s kapelou.
5/5
.renat Khallo
La Caravane Passe: Gypsy For One Day (XIII Bis Records)
Emigrantská, multikultúrna atmosféra je citeľná v mnohých dnešných západoeurópskych veľkomestách. Piesne francúzskej skupiny La Caravane Passe ju vystihujú. Jej štvrtý album Gypsy For One Day neobsahuje jednoliaty štýl, ale fúzie možného s nemožným – alternatívneho s komerčným, gýčovým, cirkusovým, kabaretným, sebapodceňujúco humorným, rockovým, popovým, šansónovým, elektronickým, hip hopovým, swingovým, folklórne rómskym, balkánskym, židovským. Skrátka, La Caravane Passe sú dobrodružní kočovníci 21. storočia so žargónovou francúzštinou, premiešanou srbčinou, angličtinou, ktorí, ako hovoria, radi prekračujú tabu. Majú skúsenosti s koncertovaním v Európe, Indonézii, Filipínach, Kórei, Thajsku, Japonsku. Keby ich propaganda pretláčala do popredia, možno by sa niektoré piesne z tohto ich najnovšieho albumu stali hitmi. Napríklad skočná Gypsy For One Day, alebo ležérna Saint-Tropez – mediteránne eldorádo. „Résumé?“ Kontroverzné, ale zábavné, výnimočné, súčasné.
5/5
.miro Potoček
Schody: Básne ako z dymu (Hev-Het Tune)
Slovenská pesničková scéna ani zďaleka nemá cveng svojej českej kolegyne, aj keď sa sem-tam zablysne na lepšie časy. Pri počúvaní banskobystrických Schodov sa blýskalo ako počas štýlovej fotesession. K prezentácii výborných (a na domáce pomery dosť odvážnych textov) sa dostáva viacero členov kapely, prekvapí najmä spevák Juro Jamrich, civilnosťou prejavu v čomsi pripomínajúci Pavla Hammela. Príjemných prekvapení je však viac, keďže tucet pesničiek prechádzal dlhoročným zrením, napriek ich rozmanitosti žiadna nevytŕča a márne budete hľadať slabší kúsok. Hudobne sa Schody hlásia k blues, folkrocku i country (gitarista Rasťo Kašiar však dokáže i pritvrdiť a vytiahnuť pekné sólo), nezaprú ani odkaz Ursinyho (príklonom k nádherne obraznému štrpkovskému svetu). Na počudovanie, Schody nedávno oslávili dvadsať rokov. Páni, kde ste sa celý ten čas schovávali?!
4/5
.peter Motyčka
The Pogues: The Pogues in Paris (Polydor/Universal)
Legendárna írska skupina The Pogues dnes funguje len ako koncertná kapela, ktorá nenahráva nové pesničky, ale robí po svete koncerty so svojím skvelým pesničkovým materiálom. Čo je však najdôležitejšie, spevák Shane McGowan, najväčšia „násoska" v dejinách rockenrolovej hudby, je nezničiteľný, stále stojí na nohách a spieva. No, spieva. Na koncertnom zázname, zachytenom z koncertu 30. výročia existencie kapely v parížskej Olympii, skôr chrčí, i keď treba napísať, že to jeho chrčanie cez hnilé zuby je veľmi pôvabné. Setlist je zostavený z tých najznámejších peciek (Streams Of Whiskey, A Pair Of Brown Eyes, Fiesta), dohromady je to 24 skladieb. The Pogues In Paris je jazda na tobogáne, až sa človeku z toho množstvo krásnych írskych melódií zatočí hlava. Stačila by polovica!
3/5
.peter Bálik
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.