Ide o pôvodne nemecké slovo – der Schlag, čo znamená niečo ako úder, rana. Po anglicky sa tomu hovorí stroke, po slovensky mŕtvica, odborne náhla cievna mozgová príhoda. A ako to už často býva, aj v tomto prípade slová klamú alebo aspoň zastierajú pravdu. Príhoda znie príliš nežne, mŕtvica zas príliš pesimisticky.
Čo to vlastne je, ten šľak? V minulom čísle sme hovorili o infarkte myokardu, pri náhlej cievnej mozgovej príhode ide v 90 percentách prípadov o infarkt mozgu. Zvyšných 10 percent prípadov je spôsobených krvácaním do mozgu.
.kyslík a glukóza
Všetky naše tkanivá potrebujú k životu kyslík a živiny, napríklad glukózu. Toto vie asi každý, ale už nie každý vie, že väčšina tkanív dokáže relatívne dlho bez kyslíka a bez glukózy vydržať.
Pri nedostatku kyslíka väčšina tkanív prepne na tzv. anaeróbny metabolizmus a takto prežíva aj niekoľko hodín. Ak si pamätáte na poslednú svalovicu, to je práve dôsledok prežívania svalových buniek na kyslíkový dlh. Podobným spôsobom dokážu prežiť ťažké časy bez kyslíka aj iné orgány s jednou dôležitou výnimkou, a tou je mozog. Pre mozog by bolo fungovanie bez kyslíka na anaeróbnom metabolizme efektívne asi tak, ako sú dnes efektívne pôžičky Grécku – získalo by sa trochu času, ale dlh by len rástol a nakoniec by mozog aj tak skolaboval.
Glukózu ako základný cukor dokáže spracovať každá bunka v našom tele. Ale väčšina dokáže žiť aj z mastných kyselín, prípadne z aminokyselín a iných zdrojov energie. Ale aj toto platí len s jednou dôležitou výnimkou, ktorou je opäť mozog. Dôvod je jednoduchý, mozog je vzhľadom na svoju veľkosť energeticky najnáročnejší orgán v našom tele a energie potrebuje nielen veľa, ale aj rýchlo. A keďže využívanie rôznych alternatívnych zdrojov energie je pomalé a málo efektívne, neuróny v našom mozgu si niečo také jednoducho nemôžu dovoliť.
Časť neurónov nedokáže bez kyslíka a glukózy vydržať ani desať, niektoré dokonca ani päť minút. A sú to práve tie, ktoré sú pre naše prežitie najdôležitejšie – napríklad neuróny v mozgovom kmeni. Ostatné odumierajú tiež, ale o niečo pomalšie a niektoré sa pokúšajú prežiť znížením energetických výdavkov. Inú možnosť ani nemajú. Pretože na rozdiel od príjmov štátneho rozpočtu, ktoré sa vláda môže pokúsiť zachrániť zvýšením daní, príjmy mozgu v prípade upchatej prívodnej artérie zvýšiť nemožno.
A prečo by sa mala cieva upchať? Na vine býva ateroskleróza, ktorá spôsobuje postupné zužovanie priesvitu ciev. Vnútorná vrstva ciev prestáva dobre fungovať a hrozí vznik zrazeniny menom trombus. Trombus môže kompletne upchať cievu a ak je to zrovna cieva zásobujúca mozog, je zle. Ako zle, to závisí od toho, ako ďaleko od srdca trombus vznikol, čiže aká veľká a ktorá časť mozgu nedostáva krv a v nej kyslík s glukózou.
Niekedy sa stane, že srdce nebije pravidelne – napríklad že predsiene pracujú chaoticky (volá sa to fibrilácia predsiení). Vtedy môže taký trombus vzniknúť aj priamo v srdci a hrozí, že sa vinou turbulentného prúdenia krvi odtrhne a uletí s krvou ďalej. Z pravých častí srdca najmä smerom do pľúc, ale z ľavých často priamo smerom do mozgu. Taká utrhnutá zrazenina sa volá embolus a proces sa volá embolizácia. A či už za to môže trombus, alebo embolus, časť mozgu nedostáva kyslík a glukózu. A to je zlé.
.príznaky
Ak sa niekedy pozriete na mozog, ideálne nie na svoj, zistíte, že má dve polovice. Tie vyzerajú skoro symetricky, ale každá má rôzne funkcie a ovláda motoriku končatín na opačnej strane tela. Navyše, niektoré oblasti sú zodpovedné za sluch, iné za reč, čuch, pamäť a množstvo iných mozgových funkcií. Nuž a podľa toho, ktorá cieva a kde je upchatá, sa príznaky mŕtvice môžu medzi pacientmi veľmi líšiť. Cievne zásobenie mozgu patrí medzi kráľovské otázky na skúške z anatómie, takže to sa ani nebudeme snažiť vysvetliť a radšej ho prenecháme medikom.
Napriek variabilite príznakov sú niektoré prítomné takmer vždy. Ak vám lekár povie, aby ste na neho vyplazili jazyk, nevtipkuje, ale dôkladne vás vyšetruje. V ideálnom prípade do papierov napíše, že jazyk plazíte v strednej rovine, čiže symetricky. Ale ak sa jazyk zakrúti na jednu alebo druhú stranu, je značné riziko, že ide práve o náhlu cievnu mozgovú príhodu. Okrem toho existuje ešte niekoľko častých príznakov. Američania pre ne používajú skratku STR – smile, talk a raise arms. Príznakom môže byť ovisnutý kútik na jednej strane pri úsmeve. Ak je postihnuté rečové centrum, potom pacient nemôže rozprávať, alebo rozpráva nezmysly, ktoré sa môžu zdať smiešne. Ani zdvíhanie rúk u pacienta s mŕtvicou často nefunguje na jednej strane. (Ak by pozorný čitateľ objavil tieto symptómy aj u politikov niektorých strán, vedzte, že pri mozgovej príhode ide o náhlu zmenu stavu, nie o celoživotné postoje.)
Iná mnemotechnická pomôcka je slovenská skratka STROP3 – slabosť, tvár, reč, oči a pomoc do troch hodín. Poruchy schopnosti rozprávať alebo rozumieť reči alebo výpadky zorného poľa možno ľahko prehliadnuť. Namiesto poruchy motoriky môže mať pacient senzorické poruchy, prípadne len silnú a náhlu bolesť hlavy. V každom prípade netreba v prípade podozrenia váhať, čas sú peniaze a niekedy aj celý život.
Už pri infarkte myokardu sme si povedali, že trombus je možné rozpustiť a tým znovu spriechodniť danú cievu. A to neplatí len pre koronárne artérie, ale aj pre cievy zásobujúce mozog. Ak sa túto trombolýzu podarí aplikovať a zabezpečiť tým takzvanú reperfúziu mozgu do troch hodín od začiatku symptómov, zmeny v štruktúre mozgu a tým aj v jeho funkciách nemusia byť nevratné.
Čas je úplne kľúčový, a preto pri takýchto symptómoch treba volať rýchlo záchranku –nečakať, kým to prejde, kým sa to rozdýcha. Tak pri infarkte myokardu, ako aj v tomto prípade po uplynutí určitej doby lekársky zásah už nemá zásadný pozitívny dosah na prognózu pacienta. Žiaľ, je to už od spomínaných troch hodín.
A to ešte musíme zarátať čas, ktorý potrebuje lekár na rozhodnutie o tom, či k trombolýze vôbec pristúpi. Trombolýzu totiž nemožno aplikovať hneď na každého pacienta s príznakmi mŕtvice. Dôvodom je práve tých desať percent prípadov náhlej cievnej mozgovej príhody, ktoré sú spôsobené krvácaním. Podávať trombolýzu u takýchto pacientov nie je práve ideálne, keďže bránenie tvorby zrazenín vedie k ustavičnému krvácaniu. Aby lekár vedel krvácanie vylúčiť a zároveň si potvrdiť správnosť diagnózy, potrebuje zobrazovacie metódy ako MR alebo CT. A až podľa nich, prípadne podľa postupu klinického obrazu, sa môže kvalitne a informovane rozhodnúť.
.prevencia
Ako teda náhlej cievnej mozgovej príhode predísť? Základné rizikové faktory sú hypertenzia, ateroskleróza a diabetes mellitus. Určite treba prestať fajčiť, liečiť intenzívne vysoký krvný tlak a diabetes.
Prognóza je u pacientov závislá od množstva faktorov, z ktorých mnohé nepoznáme. Ale aj množstva takých, ktoré poznáme už dávno, napríklad od stupňa obezity a výšky krvného tlaku. Jedným z faktorov, ktoré tieto parametre ovplyvňujú, je pohlavie.
Ženy sú zvýhodnené (a to aj bez zásahu zo strany EÚ) na dvoch úrovniach – menej často u nich prichádza k náhlej cievnej mozgovej príhode a keď k nej aj dôjde, dôsledky sú často reverzibilné. Za to môže širšie prepojenie oboch hemisfér, ktoré potom, po odumretí časti jednej hemisféry, zabezpečuje ľahší prenos funkcie na druhú stranu. Príkladom môže byť strata schopnosti hovoriť po infarkte na ľavej hemisfére, ktorá sa u žien často intenzívnou rehabilitáciou podarí navrátiť tým, že túto funkciu preberie pravá hemiséra. U mužov je to ťažšie. Možno nepotrebujú až toľko rozprávať.
Autor je lekár a vedec.
Čo to vlastne je, ten šľak? V minulom čísle sme hovorili o infarkte myokardu, pri náhlej cievnej mozgovej príhode ide v 90 percentách prípadov o infarkt mozgu. Zvyšných 10 percent prípadov je spôsobených krvácaním do mozgu.
.kyslík a glukóza
Všetky naše tkanivá potrebujú k životu kyslík a živiny, napríklad glukózu. Toto vie asi každý, ale už nie každý vie, že väčšina tkanív dokáže relatívne dlho bez kyslíka a bez glukózy vydržať.
Pri nedostatku kyslíka väčšina tkanív prepne na tzv. anaeróbny metabolizmus a takto prežíva aj niekoľko hodín. Ak si pamätáte na poslednú svalovicu, to je práve dôsledok prežívania svalových buniek na kyslíkový dlh. Podobným spôsobom dokážu prežiť ťažké časy bez kyslíka aj iné orgány s jednou dôležitou výnimkou, a tou je mozog. Pre mozog by bolo fungovanie bez kyslíka na anaeróbnom metabolizme efektívne asi tak, ako sú dnes efektívne pôžičky Grécku – získalo by sa trochu času, ale dlh by len rástol a nakoniec by mozog aj tak skolaboval.
Glukózu ako základný cukor dokáže spracovať každá bunka v našom tele. Ale väčšina dokáže žiť aj z mastných kyselín, prípadne z aminokyselín a iných zdrojov energie. Ale aj toto platí len s jednou dôležitou výnimkou, ktorou je opäť mozog. Dôvod je jednoduchý, mozog je vzhľadom na svoju veľkosť energeticky najnáročnejší orgán v našom tele a energie potrebuje nielen veľa, ale aj rýchlo. A keďže využívanie rôznych alternatívnych zdrojov energie je pomalé a málo efektívne, neuróny v našom mozgu si niečo také jednoducho nemôžu dovoliť.
Časť neurónov nedokáže bez kyslíka a glukózy vydržať ani desať, niektoré dokonca ani päť minút. A sú to práve tie, ktoré sú pre naše prežitie najdôležitejšie – napríklad neuróny v mozgovom kmeni. Ostatné odumierajú tiež, ale o niečo pomalšie a niektoré sa pokúšajú prežiť znížením energetických výdavkov. Inú možnosť ani nemajú. Pretože na rozdiel od príjmov štátneho rozpočtu, ktoré sa vláda môže pokúsiť zachrániť zvýšením daní, príjmy mozgu v prípade upchatej prívodnej artérie zvýšiť nemožno.
A prečo by sa mala cieva upchať? Na vine býva ateroskleróza, ktorá spôsobuje postupné zužovanie priesvitu ciev. Vnútorná vrstva ciev prestáva dobre fungovať a hrozí vznik zrazeniny menom trombus. Trombus môže kompletne upchať cievu a ak je to zrovna cieva zásobujúca mozog, je zle. Ako zle, to závisí od toho, ako ďaleko od srdca trombus vznikol, čiže aká veľká a ktorá časť mozgu nedostáva krv a v nej kyslík s glukózou.
Niekedy sa stane, že srdce nebije pravidelne – napríklad že predsiene pracujú chaoticky (volá sa to fibrilácia predsiení). Vtedy môže taký trombus vzniknúť aj priamo v srdci a hrozí, že sa vinou turbulentného prúdenia krvi odtrhne a uletí s krvou ďalej. Z pravých častí srdca najmä smerom do pľúc, ale z ľavých často priamo smerom do mozgu. Taká utrhnutá zrazenina sa volá embolus a proces sa volá embolizácia. A či už za to môže trombus, alebo embolus, časť mozgu nedostáva kyslík a glukózu. A to je zlé.
.príznaky
Ak sa niekedy pozriete na mozog, ideálne nie na svoj, zistíte, že má dve polovice. Tie vyzerajú skoro symetricky, ale každá má rôzne funkcie a ovláda motoriku končatín na opačnej strane tela. Navyše, niektoré oblasti sú zodpovedné za sluch, iné za reč, čuch, pamäť a množstvo iných mozgových funkcií. Nuž a podľa toho, ktorá cieva a kde je upchatá, sa príznaky mŕtvice môžu medzi pacientmi veľmi líšiť. Cievne zásobenie mozgu patrí medzi kráľovské otázky na skúške z anatómie, takže to sa ani nebudeme snažiť vysvetliť a radšej ho prenecháme medikom.
Napriek variabilite príznakov sú niektoré prítomné takmer vždy. Ak vám lekár povie, aby ste na neho vyplazili jazyk, nevtipkuje, ale dôkladne vás vyšetruje. V ideálnom prípade do papierov napíše, že jazyk plazíte v strednej rovine, čiže symetricky. Ale ak sa jazyk zakrúti na jednu alebo druhú stranu, je značné riziko, že ide práve o náhlu cievnu mozgovú príhodu. Okrem toho existuje ešte niekoľko častých príznakov. Američania pre ne používajú skratku STR – smile, talk a raise arms. Príznakom môže byť ovisnutý kútik na jednej strane pri úsmeve. Ak je postihnuté rečové centrum, potom pacient nemôže rozprávať, alebo rozpráva nezmysly, ktoré sa môžu zdať smiešne. Ani zdvíhanie rúk u pacienta s mŕtvicou často nefunguje na jednej strane. (Ak by pozorný čitateľ objavil tieto symptómy aj u politikov niektorých strán, vedzte, že pri mozgovej príhode ide o náhlu zmenu stavu, nie o celoživotné postoje.)
Iná mnemotechnická pomôcka je slovenská skratka STROP3 – slabosť, tvár, reč, oči a pomoc do troch hodín. Poruchy schopnosti rozprávať alebo rozumieť reči alebo výpadky zorného poľa možno ľahko prehliadnuť. Namiesto poruchy motoriky môže mať pacient senzorické poruchy, prípadne len silnú a náhlu bolesť hlavy. V každom prípade netreba v prípade podozrenia váhať, čas sú peniaze a niekedy aj celý život.
Už pri infarkte myokardu sme si povedali, že trombus je možné rozpustiť a tým znovu spriechodniť danú cievu. A to neplatí len pre koronárne artérie, ale aj pre cievy zásobujúce mozog. Ak sa túto trombolýzu podarí aplikovať a zabezpečiť tým takzvanú reperfúziu mozgu do troch hodín od začiatku symptómov, zmeny v štruktúre mozgu a tým aj v jeho funkciách nemusia byť nevratné.
Čas je úplne kľúčový, a preto pri takýchto symptómoch treba volať rýchlo záchranku –nečakať, kým to prejde, kým sa to rozdýcha. Tak pri infarkte myokardu, ako aj v tomto prípade po uplynutí určitej doby lekársky zásah už nemá zásadný pozitívny dosah na prognózu pacienta. Žiaľ, je to už od spomínaných troch hodín.
A to ešte musíme zarátať čas, ktorý potrebuje lekár na rozhodnutie o tom, či k trombolýze vôbec pristúpi. Trombolýzu totiž nemožno aplikovať hneď na každého pacienta s príznakmi mŕtvice. Dôvodom je práve tých desať percent prípadov náhlej cievnej mozgovej príhody, ktoré sú spôsobené krvácaním. Podávať trombolýzu u takýchto pacientov nie je práve ideálne, keďže bránenie tvorby zrazenín vedie k ustavičnému krvácaniu. Aby lekár vedel krvácanie vylúčiť a zároveň si potvrdiť správnosť diagnózy, potrebuje zobrazovacie metódy ako MR alebo CT. A až podľa nich, prípadne podľa postupu klinického obrazu, sa môže kvalitne a informovane rozhodnúť.
.prevencia
Ako teda náhlej cievnej mozgovej príhode predísť? Základné rizikové faktory sú hypertenzia, ateroskleróza a diabetes mellitus. Určite treba prestať fajčiť, liečiť intenzívne vysoký krvný tlak a diabetes.
Prognóza je u pacientov závislá od množstva faktorov, z ktorých mnohé nepoznáme. Ale aj množstva takých, ktoré poznáme už dávno, napríklad od stupňa obezity a výšky krvného tlaku. Jedným z faktorov, ktoré tieto parametre ovplyvňujú, je pohlavie.
Ženy sú zvýhodnené (a to aj bez zásahu zo strany EÚ) na dvoch úrovniach – menej často u nich prichádza k náhlej cievnej mozgovej príhode a keď k nej aj dôjde, dôsledky sú často reverzibilné. Za to môže širšie prepojenie oboch hemisfér, ktoré potom, po odumretí časti jednej hemisféry, zabezpečuje ľahší prenos funkcie na druhú stranu. Príkladom môže byť strata schopnosti hovoriť po infarkte na ľavej hemisfére, ktorá sa u žien často intenzívnou rehabilitáciou podarí navrátiť tým, že túto funkciu preberie pravá hemiséra. U mužov je to ťažšie. Možno nepotrebujú až toľko rozprávať.
Autor je lekár a vedec.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.