.aj keď výsledok Kličkovej strany Udar (Úder – Ukrajinská demokratická aliancia reforiem) bol síce o niečo horší, než naznačovali prieskumy krátko pred voľbami, zisk viac ako trinástich percent hlasov vo voľbách, plných volebných machinácií, sa dá jednoznačne hodnotiť ako úspech. Najmä ak Kličkova strana ešte pred pár mesiacmi ledva preliezala kvórum, potrebné na vstup do parlamentu. Udar nakoniec skončil vo voľbách ako štvrtá najsilnejšia strana za Stranou regiónov prezidenta Viktora Janukovyča, stranou Vlasť uväznenej Júlie Tymošenkovej a komunistami.
.nech ide na dedinu
Na margo svojej politickej kariéry si štyridsaťdvaročný Kličko, ktorý časť detstva prežil aj neďaleko Mladej Boleslavi, kde jeho otec pôsobil ako vojenský pilot, musel vypočuť aj množstvo posmešných poznámok. Šéf Strany regiónov a ukrajinský premiér Mykola Azarov na jeho adresu vyhlásil, že najskôr by mal kandidovať na starostu v nejakej zapadnutej dedinke a nehrnúť sa vysokej politiky, v ktorej si nebude vedieť rady.
Motívom Azarenkových uštipačných poznámok však mohol byť aj strach, keďže z predvolebných analýz vyplývalo, že Kličko dokáže vďaka svojmu príbehu a charizme úspešne oslovovať nielen voličov na západnej Ukrajine, ale aj na ruskojazyčnom východe krajiny, ktorý je baštou „regionálov“.
Neplatí ani to, že Kličko, ktorý je aj doktorom pedagogických vied, by bol v politike úplným nováčikom. V čase Oranžovej revolúcie spolu s bratom Vladimírom verejne podporili Viktora Juščenka a Júliu Tymošenkovú. Juščenko ho neskôr, už ako prezident, vymenoval za svojho poradcu. Kličko má za sebou taj niekoľkoročnú komunálnu kariéru v kyjevskej mestskej rade a dvakrát sa neúspešne uchádzal o post primátora Kyjeva. Prehral aj preto, že politické zoskupenia okolo Juščenka a Tymošenkovej sa nedokázali zjednotiť na jeho podpore. Klička v primátorských voľbách porazil excentrický ukrajinský politik Leonid Černoveckij, ktorý okrem iného tvrdil, že je v kontakte s mimozemskými civilizáciami, za čo si od Ukrajincov vyslúžil prezývku „Loňa Kozmos“. Začiatkom roku 2001 sa dokonca z Kyjeva na niekoľko mesiacov vytratil, nikto netušil, kde je a k návratu ho musela vyzývať vláda aj prezident.
Pred dvoma rokmi sa však Kličko rozhodol svoj kyjevský boj s Černoveckým zabaliť, založil stranu Udar a vrhol sa do celoštátnej poliky. S nasadením športovca obchádzal ukrajinské mestá a mestečká. Spravodajca poľského denníka Gazeta Wyborcza na Ukrajine, ktorý monitoroval jeho kampaň, napísal, že denne vystupoval na piatich mítingoch, často pod holým nebom, keďže úrady ovládané Stranou regiónov mu robili problémy pri prenajímaní sál. Na rozdiel od iných kandidátov chodili na jeho mítingy dobrovoľne tisíce ľudí.
.nemecko, náš vzor
Kličkov politický program stojí na dvoch základných pilieroch. Prvým je boj proti korupcii. V tejto téme je pre mnohých voličov dôveryhodný, keďže na rozdiel od mnohých ukrajinských politikov získal majetok legálnym a transparentným spôsobom. Tvrdí, že do funkcií chce priviesť novú generáciu mladých úradníkov, čomu by mal pomôcť takzvaný lustračný zákon. S jeho pomocou by sa podľa Klička dali identifikovať a odstaviť štátni úradníci, ktorí sú vo funkciách už príliš dlho a neplnia si svoje povinnosti. Znie to síce naivne, ale z Kličkových úst pre mnohých Ukrajincov úprimne.
Druhou Kličkovou veľkou témou je zbližovanie Ukrajiny s Európu. „Naším vzorom by sa malo stať Nemecko. A z krajín, ktoré mali podobnú štartovaciu pozíciu, by to malo byť Poľsko. Tomu sa v krátkom čase podarilo uskutočniť potrebné reformy a stať sa štandardnou európskou krajinou,“ priblížil pred voľbami svoje zahraničnopolitické predstavy.
.zmení Ukrajinu?
Pokiaľ ide o spoluprácu s ostatnými politickými stranami, Kličko pred voľbami dôrazne odmietol koalíciu so Stranou regiónov a komunistami. Zároveň sa však nenechal dotlačiť ani do záväzku vystupovať po voľbách spoločne s Tymošenkovej stranou Vlasť a nacionalistickým blokom Sloboda. Ukrajinský politológ Michail Basarab, ktorého citovali české Lidové noviny, to zdôvodnil Kličkovou snahou nevyzerať ako človek, ktorý nasleduje iných. „Vníma sám seba ako lídra celoštátneho formátu, takže hrá úlohu politika, ktorý sa nepridáva k iniciatívam iných, ale ktorý bude, naopak, ďalším stranám navrhovať, aby sa pridali k jeho akciám,“ tvrdí Basarab.
To, či Kličko dokáže aspoň trochu zmeniť oligarchami ovládanú ukrajinskú politiku, sa dnes dá ťažko odhadnúť. V politických kuloároch sa však vtipkuje, že jedna vec je istá už teraz. Kličkov príchod do snemovne môže znamenať koniec obľúbeného ukrajinského parlamentného športu, ktorým je blokovanie rečníckeho pultu. Jeho výsledkom bývajú časté strkanice a potýčky medzi poslancami. Ale kto by si už trúfol odstaviť od rečníckeho pultu niekoľkonásobného boxerského šampióna...
.nech ide na dedinu
Na margo svojej politickej kariéry si štyridsaťdvaročný Kličko, ktorý časť detstva prežil aj neďaleko Mladej Boleslavi, kde jeho otec pôsobil ako vojenský pilot, musel vypočuť aj množstvo posmešných poznámok. Šéf Strany regiónov a ukrajinský premiér Mykola Azarov na jeho adresu vyhlásil, že najskôr by mal kandidovať na starostu v nejakej zapadnutej dedinke a nehrnúť sa vysokej politiky, v ktorej si nebude vedieť rady.
Motívom Azarenkových uštipačných poznámok však mohol byť aj strach, keďže z predvolebných analýz vyplývalo, že Kličko dokáže vďaka svojmu príbehu a charizme úspešne oslovovať nielen voličov na západnej Ukrajine, ale aj na ruskojazyčnom východe krajiny, ktorý je baštou „regionálov“.
Neplatí ani to, že Kličko, ktorý je aj doktorom pedagogických vied, by bol v politike úplným nováčikom. V čase Oranžovej revolúcie spolu s bratom Vladimírom verejne podporili Viktora Juščenka a Júliu Tymošenkovú. Juščenko ho neskôr, už ako prezident, vymenoval za svojho poradcu. Kličko má za sebou taj niekoľkoročnú komunálnu kariéru v kyjevskej mestskej rade a dvakrát sa neúspešne uchádzal o post primátora Kyjeva. Prehral aj preto, že politické zoskupenia okolo Juščenka a Tymošenkovej sa nedokázali zjednotiť na jeho podpore. Klička v primátorských voľbách porazil excentrický ukrajinský politik Leonid Černoveckij, ktorý okrem iného tvrdil, že je v kontakte s mimozemskými civilizáciami, za čo si od Ukrajincov vyslúžil prezývku „Loňa Kozmos“. Začiatkom roku 2001 sa dokonca z Kyjeva na niekoľko mesiacov vytratil, nikto netušil, kde je a k návratu ho musela vyzývať vláda aj prezident.
Pred dvoma rokmi sa však Kličko rozhodol svoj kyjevský boj s Černoveckým zabaliť, založil stranu Udar a vrhol sa do celoštátnej poliky. S nasadením športovca obchádzal ukrajinské mestá a mestečká. Spravodajca poľského denníka Gazeta Wyborcza na Ukrajine, ktorý monitoroval jeho kampaň, napísal, že denne vystupoval na piatich mítingoch, často pod holým nebom, keďže úrady ovládané Stranou regiónov mu robili problémy pri prenajímaní sál. Na rozdiel od iných kandidátov chodili na jeho mítingy dobrovoľne tisíce ľudí.
.nemecko, náš vzor
Kličkov politický program stojí na dvoch základných pilieroch. Prvým je boj proti korupcii. V tejto téme je pre mnohých voličov dôveryhodný, keďže na rozdiel od mnohých ukrajinských politikov získal majetok legálnym a transparentným spôsobom. Tvrdí, že do funkcií chce priviesť novú generáciu mladých úradníkov, čomu by mal pomôcť takzvaný lustračný zákon. S jeho pomocou by sa podľa Klička dali identifikovať a odstaviť štátni úradníci, ktorí sú vo funkciách už príliš dlho a neplnia si svoje povinnosti. Znie to síce naivne, ale z Kličkových úst pre mnohých Ukrajincov úprimne.
Druhou Kličkovou veľkou témou je zbližovanie Ukrajiny s Európu. „Naším vzorom by sa malo stať Nemecko. A z krajín, ktoré mali podobnú štartovaciu pozíciu, by to malo byť Poľsko. Tomu sa v krátkom čase podarilo uskutočniť potrebné reformy a stať sa štandardnou európskou krajinou,“ priblížil pred voľbami svoje zahraničnopolitické predstavy.
.zmení Ukrajinu?
Pokiaľ ide o spoluprácu s ostatnými politickými stranami, Kličko pred voľbami dôrazne odmietol koalíciu so Stranou regiónov a komunistami. Zároveň sa však nenechal dotlačiť ani do záväzku vystupovať po voľbách spoločne s Tymošenkovej stranou Vlasť a nacionalistickým blokom Sloboda. Ukrajinský politológ Michail Basarab, ktorého citovali české Lidové noviny, to zdôvodnil Kličkovou snahou nevyzerať ako človek, ktorý nasleduje iných. „Vníma sám seba ako lídra celoštátneho formátu, takže hrá úlohu politika, ktorý sa nepridáva k iniciatívam iných, ale ktorý bude, naopak, ďalším stranám navrhovať, aby sa pridali k jeho akciám,“ tvrdí Basarab.
To, či Kličko dokáže aspoň trochu zmeniť oligarchami ovládanú ukrajinskú politiku, sa dnes dá ťažko odhadnúť. V politických kuloároch sa však vtipkuje, že jedna vec je istá už teraz. Kličkov príchod do snemovne môže znamenať koniec obľúbeného ukrajinského parlamentného športu, ktorým je blokovanie rečníckeho pultu. Jeho výsledkom bývajú časté strkanice a potýčky medzi poslancami. Ale kto by si už trúfol odstaviť od rečníckeho pultu niekoľkonásobného boxerského šampióna...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.