Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Strieľate si do nohy

.lukáš Krivošík .časopis .týždeň v ekonomike

Rozhodnutie Slovenska, vzdať sa rovnej dane, mu láme srdce. Tvrdí, že vláde sa nemusí napokon podariť vybrať toľko peňazí, koľko si od vyšších sadzieb sľubuje. Spolutvorca a propagátor rovnej dane Alvin Rabushka.

.na Slovensku si podiel na zavedení rovnej dane pripisuje veľa ľudí. Aký bol príbeh rovnej dane ako teoretickej myšlienky?
V roku 1963 som študoval čínštinu na univerzite v Hongkongu. Mojím cieľom bolo stať sa expertom na Čínu, čo sa nikdy neudialo. No zaujalo ma fungovanie Hongkongu. Vtedy to ešte bola britská kolónia, ktorej daňový systém poznal istý druh rovnej dane a zdalo sa, že ide o jeden z faktorov ich hospodárskeho rozmachu.

.takže celý nápad vznikol v Hongkongu?
Na Rochesterskej univerzite v štáte New York som sa neskôr stretol s Miltonom Friedmanom. Začali sme sa zhovárať o Hongkongu a on mi povedal, že ľudia o tom vedia málo, tak nech o tom začnem písať. Potom prišiel prezident Ronald Reagan. Ten po zvolení do Bieleho domu vytvoril niekoľko expertných skupín, ktoré sa mali zaoberať rôznymi problémami. Jedna riešila daňový systém. Odporúčania, na ktorých som sa podieľal boli v roku 1981 pretavené do zákona.

.avšak Spojené štáty rovnú daň nezaviedli ani za Ronalda Reagana.
To nie, ale ja som následne začal robiť na svojich vlastných návrhoch, ako zmeniť daňový systém od základov. Bolo to ešte predtým, ako sa rozšírili účtovnícke počítačové programy, na ktorých si daň z príjmu ľahko vyrátate. Po dvoch otrasných víkendoch, strávených prepočítavaním s ceruzkou a gumou, som si povedal, že prečo nevyskúšať skutočné zjednodušenie, aké mali napríklad v Hongkongu. Dal som sa dohromady s ekonómom Robertom Hallom a spoločne sme napísali knihu o rovnej dani. Princípom bolo zjednodušiť celý americký daňový zákonník na štyri strany a aby daňové priznanie nepresahovalo veľkosť pohľadnice.

.aká bola odozva?
Keďže akademickí kolegovia nás vysmiali, napísali sme o tom do Wall Street Journal. Išlo to von aj s tým pohľadnicovým tlačivom na nové daňové priznanie. Zo dňa na deň sme boli hviezdy. Ešte aj demokratom a denníku New York Times sa to pozdávalo.

.čo sa stalo?
Ako záujem ožil, tak náhle aj opadol. Po Reaganovom znovuzvolení bola prijatá ďalšia daňová reforma v roku 1986. V Kongrese existovali obavy, že Američania neprijmú jedinú daňovú sadzbu a tak zostali dve: 28-percentná a 15-percentná.

.no napokon si rovná daň našla cestu do stredovýchodnej Európy.
V roku 1994 ju zaviedlo Estónsko, ktorého mladý premiér Mart Laar čítal Friedmanovu knihu Kapitalizmus a sloboda. Nasledovala Litva a Lotyšsko. Ľudia v Amerike sústavne namietali, že ide o malé krajiny a u nás by to vraj nefungovalo.

.nemali pravdu?
Nie, pretože v roku 2001 prijalo 13-percentnú rovnú daň Rusko. Hlavnú zásluhu na tom mal Putinov ekonomický poradca Andrej Illarionov, ktorý o pár rokov rezignoval na protest proti politike vlády. V každom prípade, výhovorka o tom, že vo veľkej krajine rovná daň nebude fungovať, zrazu padla. Vtedy sa to zlomilo a rovnú daň prijali ďalšie tri desiatky krajín.

.už nejaký štát rovnú daň opustil?
Ukrajina zaviedla nejaké modifikácie, ale Slovensko bude v podstate prvou krajinou na svete, ktorá rovnú daň zaviedlo a následne ju úplne opustilo. Láme mi to srdce. Mám stôl vo svojej kancelárii s malými vlajočkami štátov, ktoré zaviedli rovnú daň. Tú slovenskú teraz môžem schovať do zásuvky.

.naša vláda očakáva, že zavedením progresivity dostane viac peňazí? Čo očakávate vy?
Treba rozlišovať medzi krátkodobou a dlhodobou perspektívou. V prvom rade, výpočty nárastu vládnych príjmov pri zvýšeniach daní sa robia staticky a môžu byť veľmi nepresné. Vláda nemusí vybrať zo zvýšenej dane toľko, koľko si predstavuje. Ľudia budú hľadať spôsoby, ako svoje peniaze ochrániť. Možno sa budú menej snažiť, lebo je demotivačné, ak vám vláda berie viac. Pár šikovných mladých ľudí odíde do cudziny. A nepochybne to ovplyvní aj rozhodovanie investorov, pre ktorých nemusí byť problém ani tak výška novej dane, ako obava, že ju čoskoro budete zvyšovať znovu.

.čo dlhodobé dopady?
Existujú štúdie, ktoré tvrdia, že štáty s rovnou daňou v priemere vďaka tomu rastú viac. Z dlhodobého hľadiska to vášmu hospodárstvu môže ublížiť. Akoby ste si strelili do nohy!    

.nezaujímajú investorov viac faktory ako kvalita infraštruktúry, stimuly alebo vzdelanosť či blízkosť k odbytiskám ako výška dane?
Prečo potom nezdvihnúť daň na 30 alebo 50 percent? Slovensko nie je ostrov. Pozrite sa na krajiny okolo seba, ktoré s vami súperia o investície. Aj tie budujú infraštruktúru a ponúkajú investičné stimuly, ale práve nové dane vás môžu urobiť menej konkurencieschopnými.   

.prečo rovná daň, ktorá v postkomunistických krajinách bola takým hitom, nikdy neprerazila v západnej Európe alebo v USA?
V prvom rade, nepozerajte sa len na výšku našich sadzieb, ale aj na početné výnimky pri výpočte základu. Tie si politicky vplyvné záujmové skupiny vybojovali, lebo privysoká sadzba ich dusí. Keď sa následne snažíte komplikovaný daňový systém vyčistiť, začnú na vás útočiť predstavitelia týchto záujmových skupín, ktorým náš neprehľadný daňový systém vyhovuje. A to je spolu s keynesiánskym ovzduším medzi akademickými ekonómami a v médiách hlavným dôvodom, prečo je také ťažké presadiť rovnú daň v Amerike a západnej Európe.   

Alvin Rabushka/
Americký politológ a ekonóm. Je spolutvorcom takzvaného Hall-Rabushkovho modelu rovnej dane. Slovensko navštívil na pozvanie Nadácie F. A. Hayeka.         
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite