.ako a kedy historicky vznikali rómske osady?
Najstaršie zmienky o príchode Rómov do strednej Európy pochádzajú zo 14. storočia. Dá sa z nich usudzovať, že to neboli len jednorazové návštevy, ale už vtedy sa začali postupne usadzovať.
.na akých pozemkoch?
Dostali povolenie na usadenie sa. Pri feudálnom panstve, na okraji mesta alebo dediny. Pôdu nedostali do vlastníctva. Mali len povolenie usadiť sa na nej. Neskôr, najmä počas tereziánskej cigánskej regulácie, prichádzalo až k násilnému usadzovaniu, pretože kočovníctvo už nevyhovovalo vrchnosti. Začala dominovať predstava, že všetci obyvatelia majú byť usadení, majú sa živiť poľnohospodárstvom, aby mohli odovzdávať dane. Ich zdrojom obživy boli remeslá, najmä kováčstvo a obchod s koňmi.
.zhodujú sa osady, ktoré vznikali ako prvé na našom území, s tými dnešnými?
V 18. storočí vzniklo veľmi veľa osád. Počas tereziánskej regulácie sa vykonávali súpisy v jednotlivých župách, aby sa zistilo, či prestali kočovať a obchodovať s koňmi – čo prekážalo zemepánom a najvyšším orgánom. Množstvo osád, ktoré vtedy vznikli, funguje až dodnes. Najpresnejšie hlásenia boli z Gemera, pretože Andrássyovci tam robili rekonštrukcie na svojich majetkoch, začalo sa tam rozvíjať aj baníctvo, železiarstvo. Tam sa Rómovia takisto mohli uplatniť. Osada Krásnohorské Podhradie vznikla v roku 1770. Rómovia sa usadzovali tam, kde im to vrchnosť umožnila, na feudálnych, ale aj na obecných pozemkoch. Nie na súkromných, majitelia by ich z nich vyhnali.
.mali nejako obmedzené užívacie právo k pôde, kde mali osady?
Usadzovali sa na základe povolenia alebo priamo z donútenia. Cieľom takzvanej cigánskej regulácie bolo nasilu ich usadiť, spraviť z nich daňových poplatníkov.
.kryje sa územne, povedzme, dnešná osada v Krásnohorskom Podhradí s tou pôvodnou?
To sa nevie. Niekto by to mal študovať, no taký výskum na Slovensku chýba. Nie je záujem študentov o diplomové práce na rómsku tému.
.prečo?
Je to náročné štúdium. Máme študentov, čo spisujú bakalárky a diplomovky z internetu. Začala som učiť tu v Košiciach na univerzite výberový predmet z histórie Rómov, mám už dva roky vypísanú tému História Rómov v Košiciach v 19. storočí. A nikto sa neprihlásil...
.boli v dejinách pokusy Rómov kúpiť si pôdu, kde bývali?
V súpisoch z 18. storočia sa zistili ojedinelé zmienky o tom, že nejaký Róm sa stal naozaj sedliakom. Rómovia obrábali pôdu iba výnimočne. Väčšinou ostali verní svojim remeslám. Iste, pomáhali pri sezónnych prácach, pán im určil, ako a kedy majú vykonávať kováčske práce potrebné na hospodárstve, takisto museli robiť pri žatve. Oni sa tomu bránili, neinklinovali ku koseniu, k hrabaniu, no napríklad zvážali seno, používali tiež kone na zvážanie dreva, prevážali materiál pre vojsko. Keďže neboli poľnohospodármi, nemohli sa stať ani vlastníkmi pôdy.
Najstaršie zmienky o príchode Rómov do strednej Európy pochádzajú zo 14. storočia. Dá sa z nich usudzovať, že to neboli len jednorazové návštevy, ale už vtedy sa začali postupne usadzovať.
.na akých pozemkoch?
Dostali povolenie na usadenie sa. Pri feudálnom panstve, na okraji mesta alebo dediny. Pôdu nedostali do vlastníctva. Mali len povolenie usadiť sa na nej. Neskôr, najmä počas tereziánskej cigánskej regulácie, prichádzalo až k násilnému usadzovaniu, pretože kočovníctvo už nevyhovovalo vrchnosti. Začala dominovať predstava, že všetci obyvatelia majú byť usadení, majú sa živiť poľnohospodárstvom, aby mohli odovzdávať dane. Ich zdrojom obživy boli remeslá, najmä kováčstvo a obchod s koňmi.
.zhodujú sa osady, ktoré vznikali ako prvé na našom území, s tými dnešnými?
V 18. storočí vzniklo veľmi veľa osád. Počas tereziánskej regulácie sa vykonávali súpisy v jednotlivých župách, aby sa zistilo, či prestali kočovať a obchodovať s koňmi – čo prekážalo zemepánom a najvyšším orgánom. Množstvo osád, ktoré vtedy vznikli, funguje až dodnes. Najpresnejšie hlásenia boli z Gemera, pretože Andrássyovci tam robili rekonštrukcie na svojich majetkoch, začalo sa tam rozvíjať aj baníctvo, železiarstvo. Tam sa Rómovia takisto mohli uplatniť. Osada Krásnohorské Podhradie vznikla v roku 1770. Rómovia sa usadzovali tam, kde im to vrchnosť umožnila, na feudálnych, ale aj na obecných pozemkoch. Nie na súkromných, majitelia by ich z nich vyhnali.
.mali nejako obmedzené užívacie právo k pôde, kde mali osady?
Usadzovali sa na základe povolenia alebo priamo z donútenia. Cieľom takzvanej cigánskej regulácie bolo nasilu ich usadiť, spraviť z nich daňových poplatníkov.
.kryje sa územne, povedzme, dnešná osada v Krásnohorskom Podhradí s tou pôvodnou?
To sa nevie. Niekto by to mal študovať, no taký výskum na Slovensku chýba. Nie je záujem študentov o diplomové práce na rómsku tému.
.prečo?
Je to náročné štúdium. Máme študentov, čo spisujú bakalárky a diplomovky z internetu. Začala som učiť tu v Košiciach na univerzite výberový predmet z histórie Rómov, mám už dva roky vypísanú tému História Rómov v Košiciach v 19. storočí. A nikto sa neprihlásil...
.boli v dejinách pokusy Rómov kúpiť si pôdu, kde bývali?
V súpisoch z 18. storočia sa zistili ojedinelé zmienky o tom, že nejaký Róm sa stal naozaj sedliakom. Rómovia obrábali pôdu iba výnimočne. Väčšinou ostali verní svojim remeslám. Iste, pomáhali pri sezónnych prácach, pán im určil, ako a kedy majú vykonávať kováčske práce potrebné na hospodárstve, takisto museli robiť pri žatve. Oni sa tomu bránili, neinklinovali ku koseniu, k hrabaniu, no napríklad zvážali seno, používali tiež kone na zvážanie dreva, prevážali materiál pre vojsko. Keďže neboli poľnohospodármi, nemohli sa stať ani vlastníkmi pôdy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.