.urobil Slovan dobre, že vstúpil do KHL?
KHL je určite atraktívny projekt. Sú v nej kvalitnejší súperi ako v našej lige, takže mužstvu to pomôže. Návštevnosť je vysoká, štadión je stále vypredaný, každý zápas je svojím spôsobom udalosť. Z pohľadu Slovana aj slovenského hokejového fanúšika je to teda pozitívne.
.mal by sa športový klub, keď vstupuje do nejakej súťaže, zamýšľať aj nad jej pozadím, financovaním, prípadne politickými záujmami?
Účasť Slovana v KHL sleduje nejaký zámer. Je to aj investičný projekt, keďže sponzori klubu majú obchodné záujmy aj na východných trhoch. Šport je zároveň súčasťou marketingového biznisu, čo platí v prípade KHL dvojnásobne. Očakávať od biznismenov, že budú meniť pomery v Rusku, respektíve, že budú pri svojich rozhodnutiach zvažovať politické, hodnotové, alebo morálne faktory, je dosť idealistická predstava. Rusko je také, aké je, takže oni zvažujú predovšetkým nástroje, ako sa dostať k zisku. Ak tam chcete zarábať, musíte jednoducho prijať ich podmienky.
.nepomáhajú kluby, ktoré vstúpia do KHL, Putinovmu Rusku v jeho väčšej akceptácii?
Čo to je pomáhať Rusku? Kedy je to dobré a kedy zlé? Keď o tom uvažujem ako človek, ktorý si myslí, že Rusko by malo byť demokratickou krajinou, ktorá bude bezpečnejším partnerom pre Slovenskú republiku, tak potom si môžem položiť aj otázku, či je správne, že mu pomáham. Súčasní podnikatelia však takto nerozmýšľajú.
.ako vlastne vznikla KHL?
Myšlienka transformovať ruskú ligu na kontinentálnu ligu, ktorá sa bude hrať aj v iných krajinách, visela vo vzduchu už od rozpadu Sovietskeho zväzu. Vznikli nové štáty, Minsk či Riga však zostali vo vtedajšej ruskej superlige, keďže doma nemali šancu hrať rovnocennú súťaž. S prvým projektom prišiel v roku 2005 Viačeslav Fetisov, ktorý bol vtedy prezidentom ruského hokejového zväzu. Išlo o návrh tzv. euroázijskej ligy. Potom prišiel bývalý brankár Vladislav Treťjak s projektom otvorenej ruskej ligy. KHL napokon vznikla v roku 2008, keď do toho vstúpil Gazprom s Alexandrom Medvedevom. Mimochodom, ruský prezident Putin o rok neskôr vyhlásil, že on je iniciátorom vzniku KHL.
.čo bolo hlavným motívom jej vzniku?
Rusi sa nikdy netajili, že chcú predovšetkým vytvoriť konkurenčnú súťaž NHL. Putin to vysvetľoval aj tým, že po skončení studenej vojny, keď sa skončila aj sovietsko-kanadská konfrontácia v hokeji, prišlo k úpadku tohto športu v Európe aj v Rusku. Pre Rusov sú navyše série zápasov s Kanadou, v ktorých kedysi zborná porazila aj najlepších profesionálov z NHL, stále zdrojom obrovskej hrdosti a súčasťou ich národnej identity. Zostalo to v pamäti celých generácií, hoci hokej bol za komunizmu aj nástrojom politiky, kedže Sovietsky zväz chcel dokázať, že je lepší ako Západ. Je to podobné ako naša hrdosť na Jozefa Golonku, keď sme po okupácii na majstrovstvách sveta porazili Sovietsky zväz. Cez hokej sa ventilovali politické, alebo spoločenské emócie, čo v prípade Ruska platí dodnes. Hokej je tam veľmi populárny šport, cez ktorý sa snažia obnoviť svoju prestíž v konfrontácii so Západom.
.rusko sa v minulosti ťažko vyrovnávalo s rozpadom Varšavskej zmluvy a rozširovaním NATO smerom na východ. Nie je KHL len prostriedkom, ako rozšíriť svoj stratený politický vplyv?
Áno, hokej je iný, náhradný prostriedok, ako reagovať na zmenenú realitu – NATO sa rozšírilo na východ, KHL sa bude rozširovať na Západ. Keď však chceme pochopiť, prečo vznikla KHL, musíme si uvedomiť predovšetkým dve veci: vnútropolitický a zahraničnopolitický rozmer. Režim, ktorý dnes panuje v Rusku, stojí obrovské peniaze, pričom v politike stále platí, že národ potrebuje chlieb a hry. Putin sa preto dohodol s oligarchami, že nebudú liezť do politiky a on nechá na pokoji ich biznis. Jedinou výnimkou je Chodorkovskij, ostatných sa podarilo umravniť. Putinovi sa zároveň podarilo zaviesť nepísané pravidlo tzv. sociálnej zodpovednosti veľkého biznisu. To znamená, že bohatí nielenže platia veľké dane, ale investujú aj do verejnoprospešných projektov, ktoré sú výhodné pre Kremeľ. Šport bol zadefinovaný ako kľúčová priorita štátu, takže z dohody, ktorý urobil Putin s oligarchami na podnikateľskom hrobe Chodorkovského, dnes profituje aj KHL či ruská futbalová liga, v ktorej sa tiež točia obrovské peniaze.
.čo je zahraničnopolitický rozmer KHL?
Spomínaná snaha rozširovať ligu smerom na Západ. Skôr by som to však nazval zahranično-ekonomický a marketingový projekt Gazpromu. Keď si pozriete rozdelenie obchodu s plynom v rámci EÚ, tak vidíte tri hlavné oblasti, kde dominuje určitý dodávateľ: v prípade Gazpromu je to bývalá NDR, krajiny bývalej RVHP, Rakúsko, severné Taliansko, Balkán či Turecko. Keď si uvedomíme, o akých kluboch hovoril šéf Gazpromu a KHL Medvedev, že by mohli hrať v tejto lige, tak to zodpovedá ekonomickým záujmom Gazpromu v Európe a snahe mať v týchto krajinách dobrý marketing. Je preto logické, že Rusi majú záujem o slovenské, české, nemecké či talianske kluby, hoci, ak má vzniknúť nejaká paneurópska liga, bez Švédov či Fínov to nejde. Vedenie KHL však zatiaľ nevyvíja nejaké veľké úsilie, aby ich presvedčilo, pretože tam nemá obchodné záujmy.
.kHL teda financuje štát a oligarchovia. Sú to vždy čisté peniaze?
Ťažko povedať, aký je ich pôvod. Gro peňazí pochádza od oligarchov, zvyšok je od štátnych firiem typu Gazprom či Transneft, ktorý kontroluje export ropy, sú tam aj banky a podobne. Poviem to takto: v Rusku je korupcia každodenná záležitosť. Keď tam chcete robiť biznis, tak musíte korumpovať. Je to súčasť nákladov, takže v KHL sú zrejme aj takéto peniaze. Mimochodom teraz, keď je výluka v NHL, prebieha v Rusku zaujímavá debata o tom, aby sa zrušili finančné stropy, pokiaľ ide o platy hráčov KHL. V čase tejto výluky chcú totiž ruské kluby využiť šancu a pritiahnuť tých najlepších z NHL. Odrazu začali závratným spôsobom rásť aj rozpočty týchto klubov, kde sa nalievajú nové peniaze. Napokon sa zrejme schváli dohoda, že platové stropy sa trojnásobne zvýšia.
.nie je zvláštne, že populárny šport ako hokej v Rusku financuje aj štát? U nás, inde v Európe ani v Kanade zrejme nič také neexistuje.
Samozrejme, ale my nemáme firmu ako Gazprom, ktorá obhospodaruje dodávkami plynu polovicu Európy.
.akí ľudia sú vo vedení jednotlivých klubov KHL?
Úplne hore sú spomínaní oligarchovia, ktorí kontrolujú kľúčové odvetvia ruského biznisu. Pod nimi je miestna smotánka a podnikatelia, ktorí sú na regionálnej úrovni úplne závislí od politiky. Predstavte si štadión niekde na Sibíri, kde nie je veľa možností spoločenského či kultúrneho vyžitia. Hokej je tam udalosť, ktorá však plní aj politickú funkciu. Manažment klubov má spravidla kontinuitu v bývalom režime – väčšinou ide o kádre regionálnej administratívy zo sovietskych čias. Často to ide z otca na syna, fungujú tam akési regionálne klany. Podobná kontinuita funguje aj v ruskom futbale. Majiteľom klubu Saturn Moskovská oblasť, kde trénoval aj Vladimír Weiss, je napríklad gubernátor tejto oblasti, generál Boris Gromov, ktorý velil odsunu ruských vojsk z Afganistanu.
.viacerí hráči sa v minulosti sťažovali na divoké ruské pomery, že kluby vždy nedržia slovo, neplatia načas alebo vôbec. Do KHL išli s vidinou slušného zárobku, no vrátili sa s dlhým nosom.
Je pravda, že kultúra podnikania v Rusku je trochu špecifická. Tam úplne nefunguje sociálny právny štát, aký máme na Slovensku, je to o čosi divokejšie. Ľudia v Rusku sú menej chránení, pracovné právo je tam na nižšej úrovni, čo umožňuje robiť s hráčmi aj takéto veci.
.je známe, že Putin bol v minulosti agentom KGB. Rovnakú minulosť má aj jeden z riaditeľov KHL. Prečo to v Rusku nikoho netrápi?
Putin razí v spoločnosti tézu, že Rusko je veľký štát, ktorému treba slúžiť – a je jedno, či išlo o cárske Rusko, alebo Sovietsky zväz, vždy bol na prvom mieste ruský štát. Tajné služby sú preto v Rusku niečo posvätné, na čo sa nesiaha. Na rozdiel od nás tam nikto neriešil zneužívanie moci tajnou službou počas komunizmu. V Rusku je táto téma mŕtva, visí nad ňou kríž – tí ľudia jednoducho slúžili štátu a hotovo.
.mimochodom, počas zápasov Slovana si agenti KHL na štadióne fotia všetky transparenty. V našincovi to trochu vyvoláva spomienky na bývalý režim.
Možno nám to pripadá zvláštne, ale mám pre to pochopenie. Aj toto je súčasťou sprísnených bezpečnostných opatrení – netreba zabúdať na Čečensko, Beslan, teroristické útoky v Moskve a podobne. V Rusku je v podstate stále vojna, pričom na hokeji či futbale, kde sa pohybuje viac ľudí, je riziko podobných útokov väčšie.
.akú perspektívu má KHL?
Komerčne ide o stratový projekt, ktorý zo vstupného určite neutiahnu. Je v tom veľa politiky a marketingu, finančné zdroje od oligarchov však zrejme nevyschnú. Liga bude fungovať dovtedy, kým bude mať Gazprom obchodné záujmy v Európe. A KHL potrebuje aj Kremeľ – vnútopoliticky aj zahraničnopoliticky.
KHL je určite atraktívny projekt. Sú v nej kvalitnejší súperi ako v našej lige, takže mužstvu to pomôže. Návštevnosť je vysoká, štadión je stále vypredaný, každý zápas je svojím spôsobom udalosť. Z pohľadu Slovana aj slovenského hokejového fanúšika je to teda pozitívne.
.mal by sa športový klub, keď vstupuje do nejakej súťaže, zamýšľať aj nad jej pozadím, financovaním, prípadne politickými záujmami?
Účasť Slovana v KHL sleduje nejaký zámer. Je to aj investičný projekt, keďže sponzori klubu majú obchodné záujmy aj na východných trhoch. Šport je zároveň súčasťou marketingového biznisu, čo platí v prípade KHL dvojnásobne. Očakávať od biznismenov, že budú meniť pomery v Rusku, respektíve, že budú pri svojich rozhodnutiach zvažovať politické, hodnotové, alebo morálne faktory, je dosť idealistická predstava. Rusko je také, aké je, takže oni zvažujú predovšetkým nástroje, ako sa dostať k zisku. Ak tam chcete zarábať, musíte jednoducho prijať ich podmienky.
.nepomáhajú kluby, ktoré vstúpia do KHL, Putinovmu Rusku v jeho väčšej akceptácii?
Čo to je pomáhať Rusku? Kedy je to dobré a kedy zlé? Keď o tom uvažujem ako človek, ktorý si myslí, že Rusko by malo byť demokratickou krajinou, ktorá bude bezpečnejším partnerom pre Slovenskú republiku, tak potom si môžem položiť aj otázku, či je správne, že mu pomáham. Súčasní podnikatelia však takto nerozmýšľajú.
.ako vlastne vznikla KHL?
Myšlienka transformovať ruskú ligu na kontinentálnu ligu, ktorá sa bude hrať aj v iných krajinách, visela vo vzduchu už od rozpadu Sovietskeho zväzu. Vznikli nové štáty, Minsk či Riga však zostali vo vtedajšej ruskej superlige, keďže doma nemali šancu hrať rovnocennú súťaž. S prvým projektom prišiel v roku 2005 Viačeslav Fetisov, ktorý bol vtedy prezidentom ruského hokejového zväzu. Išlo o návrh tzv. euroázijskej ligy. Potom prišiel bývalý brankár Vladislav Treťjak s projektom otvorenej ruskej ligy. KHL napokon vznikla v roku 2008, keď do toho vstúpil Gazprom s Alexandrom Medvedevom. Mimochodom, ruský prezident Putin o rok neskôr vyhlásil, že on je iniciátorom vzniku KHL.
.čo bolo hlavným motívom jej vzniku?
Rusi sa nikdy netajili, že chcú predovšetkým vytvoriť konkurenčnú súťaž NHL. Putin to vysvetľoval aj tým, že po skončení studenej vojny, keď sa skončila aj sovietsko-kanadská konfrontácia v hokeji, prišlo k úpadku tohto športu v Európe aj v Rusku. Pre Rusov sú navyše série zápasov s Kanadou, v ktorých kedysi zborná porazila aj najlepších profesionálov z NHL, stále zdrojom obrovskej hrdosti a súčasťou ich národnej identity. Zostalo to v pamäti celých generácií, hoci hokej bol za komunizmu aj nástrojom politiky, kedže Sovietsky zväz chcel dokázať, že je lepší ako Západ. Je to podobné ako naša hrdosť na Jozefa Golonku, keď sme po okupácii na majstrovstvách sveta porazili Sovietsky zväz. Cez hokej sa ventilovali politické, alebo spoločenské emócie, čo v prípade Ruska platí dodnes. Hokej je tam veľmi populárny šport, cez ktorý sa snažia obnoviť svoju prestíž v konfrontácii so Západom.
.rusko sa v minulosti ťažko vyrovnávalo s rozpadom Varšavskej zmluvy a rozširovaním NATO smerom na východ. Nie je KHL len prostriedkom, ako rozšíriť svoj stratený politický vplyv?
Áno, hokej je iný, náhradný prostriedok, ako reagovať na zmenenú realitu – NATO sa rozšírilo na východ, KHL sa bude rozširovať na Západ. Keď však chceme pochopiť, prečo vznikla KHL, musíme si uvedomiť predovšetkým dve veci: vnútropolitický a zahraničnopolitický rozmer. Režim, ktorý dnes panuje v Rusku, stojí obrovské peniaze, pričom v politike stále platí, že národ potrebuje chlieb a hry. Putin sa preto dohodol s oligarchami, že nebudú liezť do politiky a on nechá na pokoji ich biznis. Jedinou výnimkou je Chodorkovskij, ostatných sa podarilo umravniť. Putinovi sa zároveň podarilo zaviesť nepísané pravidlo tzv. sociálnej zodpovednosti veľkého biznisu. To znamená, že bohatí nielenže platia veľké dane, ale investujú aj do verejnoprospešných projektov, ktoré sú výhodné pre Kremeľ. Šport bol zadefinovaný ako kľúčová priorita štátu, takže z dohody, ktorý urobil Putin s oligarchami na podnikateľskom hrobe Chodorkovského, dnes profituje aj KHL či ruská futbalová liga, v ktorej sa tiež točia obrovské peniaze.
.čo je zahraničnopolitický rozmer KHL?
Spomínaná snaha rozširovať ligu smerom na Západ. Skôr by som to však nazval zahranično-ekonomický a marketingový projekt Gazpromu. Keď si pozriete rozdelenie obchodu s plynom v rámci EÚ, tak vidíte tri hlavné oblasti, kde dominuje určitý dodávateľ: v prípade Gazpromu je to bývalá NDR, krajiny bývalej RVHP, Rakúsko, severné Taliansko, Balkán či Turecko. Keď si uvedomíme, o akých kluboch hovoril šéf Gazpromu a KHL Medvedev, že by mohli hrať v tejto lige, tak to zodpovedá ekonomickým záujmom Gazpromu v Európe a snahe mať v týchto krajinách dobrý marketing. Je preto logické, že Rusi majú záujem o slovenské, české, nemecké či talianske kluby, hoci, ak má vzniknúť nejaká paneurópska liga, bez Švédov či Fínov to nejde. Vedenie KHL však zatiaľ nevyvíja nejaké veľké úsilie, aby ich presvedčilo, pretože tam nemá obchodné záujmy.
.kHL teda financuje štát a oligarchovia. Sú to vždy čisté peniaze?
Ťažko povedať, aký je ich pôvod. Gro peňazí pochádza od oligarchov, zvyšok je od štátnych firiem typu Gazprom či Transneft, ktorý kontroluje export ropy, sú tam aj banky a podobne. Poviem to takto: v Rusku je korupcia každodenná záležitosť. Keď tam chcete robiť biznis, tak musíte korumpovať. Je to súčasť nákladov, takže v KHL sú zrejme aj takéto peniaze. Mimochodom teraz, keď je výluka v NHL, prebieha v Rusku zaujímavá debata o tom, aby sa zrušili finančné stropy, pokiaľ ide o platy hráčov KHL. V čase tejto výluky chcú totiž ruské kluby využiť šancu a pritiahnuť tých najlepších z NHL. Odrazu začali závratným spôsobom rásť aj rozpočty týchto klubov, kde sa nalievajú nové peniaze. Napokon sa zrejme schváli dohoda, že platové stropy sa trojnásobne zvýšia.
.nie je zvláštne, že populárny šport ako hokej v Rusku financuje aj štát? U nás, inde v Európe ani v Kanade zrejme nič také neexistuje.
Samozrejme, ale my nemáme firmu ako Gazprom, ktorá obhospodaruje dodávkami plynu polovicu Európy.
.akí ľudia sú vo vedení jednotlivých klubov KHL?
Úplne hore sú spomínaní oligarchovia, ktorí kontrolujú kľúčové odvetvia ruského biznisu. Pod nimi je miestna smotánka a podnikatelia, ktorí sú na regionálnej úrovni úplne závislí od politiky. Predstavte si štadión niekde na Sibíri, kde nie je veľa možností spoločenského či kultúrneho vyžitia. Hokej je tam udalosť, ktorá však plní aj politickú funkciu. Manažment klubov má spravidla kontinuitu v bývalom režime – väčšinou ide o kádre regionálnej administratívy zo sovietskych čias. Často to ide z otca na syna, fungujú tam akési regionálne klany. Podobná kontinuita funguje aj v ruskom futbale. Majiteľom klubu Saturn Moskovská oblasť, kde trénoval aj Vladimír Weiss, je napríklad gubernátor tejto oblasti, generál Boris Gromov, ktorý velil odsunu ruských vojsk z Afganistanu.
.viacerí hráči sa v minulosti sťažovali na divoké ruské pomery, že kluby vždy nedržia slovo, neplatia načas alebo vôbec. Do KHL išli s vidinou slušného zárobku, no vrátili sa s dlhým nosom.
Je pravda, že kultúra podnikania v Rusku je trochu špecifická. Tam úplne nefunguje sociálny právny štát, aký máme na Slovensku, je to o čosi divokejšie. Ľudia v Rusku sú menej chránení, pracovné právo je tam na nižšej úrovni, čo umožňuje robiť s hráčmi aj takéto veci.
.je známe, že Putin bol v minulosti agentom KGB. Rovnakú minulosť má aj jeden z riaditeľov KHL. Prečo to v Rusku nikoho netrápi?
Putin razí v spoločnosti tézu, že Rusko je veľký štát, ktorému treba slúžiť – a je jedno, či išlo o cárske Rusko, alebo Sovietsky zväz, vždy bol na prvom mieste ruský štát. Tajné služby sú preto v Rusku niečo posvätné, na čo sa nesiaha. Na rozdiel od nás tam nikto neriešil zneužívanie moci tajnou službou počas komunizmu. V Rusku je táto téma mŕtva, visí nad ňou kríž – tí ľudia jednoducho slúžili štátu a hotovo.
.mimochodom, počas zápasov Slovana si agenti KHL na štadióne fotia všetky transparenty. V našincovi to trochu vyvoláva spomienky na bývalý režim.
Možno nám to pripadá zvláštne, ale mám pre to pochopenie. Aj toto je súčasťou sprísnených bezpečnostných opatrení – netreba zabúdať na Čečensko, Beslan, teroristické útoky v Moskve a podobne. V Rusku je v podstate stále vojna, pričom na hokeji či futbale, kde sa pohybuje viac ľudí, je riziko podobných útokov väčšie.
.akú perspektívu má KHL?
Komerčne ide o stratový projekt, ktorý zo vstupného určite neutiahnu. Je v tom veľa politiky a marketingu, finančné zdroje od oligarchov však zrejme nevyschnú. Liga bude fungovať dovtedy, kým bude mať Gazprom obchodné záujmy v Európe. A KHL potrebuje aj Kremeľ – vnútopoliticky aj zahraničnopoliticky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.