Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

O možných úsporách

.marcel Klimek .časopis

Štefan Hríb požiadal v Lampe dňa 13. septembra súčasného i minulého ministra vnútra o stanovisko k možným úsporám vo verejnej správe.

.dôvodom bol rozpor, ktorý identifikoval v rozdielnom vyčíslení úspor podľa exministra Daniela Lipšica (700 miliónov ročne) a ministra Roberta Kaliňáka (300 ž 400 miliónov ročne po ukončení implementácie, 700 miliónov za celé volebné obdobie).

.ako to je teda?
Aby sme nemiešali hrušky s jablkami — v tvrdeniach ministrov nie je rozpor. Lipšicov materiál sa venoval Efektivizácii verejnej správy v SR (EVS). Kaliňákovo ESO sa volá Efektívna, spoľahlivá a otvorená štátna správa a venuje sa zlepšovaniu chodu štátnej správy. Keďže štátna správa je len časťou verejnej správy, vyčíslenia oboch strán sú v princípe kompatibilné.
Minister Kaliňák opakovane priznal, a to mu slúži ku cti, že ESO je postavené na Lipšicovom EVS. Z toho zároveň vyplývajú limity ESO. V zmysle toho, čo vieme, platia dva fakty: 1. ESO má zefektívniť iba časť verejnej správy, a to štátnu správu. Nič viac, nič menej. 2. ESO nie je skutočná reforma.
EVS malo byť tým materiálom na efektivizáciu verejnej správy. To bol maximálny mandát, aký sa mohol exminister Lipšic v danej konštelácii a koalícii pokúsiť získať. Teda zámerom bolo prostredníctvom tradičných controllingových nástrojov porovnať fungovanie jednotlivých zložiek verejnej správy a  identifikovať rezervy a možné úspory. Napríklad, že to isté stojí štát  raz 1 000 € a inokedy, na inom štátnom úrade, bez problémov aj trikrát toľko. Teda cieľom bolo zefektívniť prevádzku a zvýšiť kvalitu v súčasnosti poskytovaných služieb.
Rovnaké ciele pôvodne prevzalo aj ESO. Neskôr ich ešte zúžilo z celej verejnej správy iba na štátnu správu, zatiaľ primárne miestnu samosprávu. Je to škoda, lebo vláda jednej strany v čase tlaku na znižovanie rozpočtových deficitov umožňovala podstatne viac — umožňovala realizáciu zásadnej reformy. Inšpiratívne skúsenosti sú v mnohých krajinách — obľúbený reformátorský príklad je Nový Zéland, ktorý zredukoval náklady na chod štátu o viac než tretinu zo 44 percent na 27 percent HDP (napríklad zredukoval počet zamestnancov ministerstva dopravy o 99 % z 5 600 na 53).
Preto je chybou označovať ESO titulkom reforma. ESO (ani EVS) nebolo a nie je reformou. Nerealizuje audit, respektíve analýzu štátom poskytovaných služieb, z hľadiska ich nevyhnutnosti, nenahraditeľnosti či potreby. Nerealizuje procesný audit ani žiadnu „best practice“ analýzu. Nekladú sa základné reformné otázky: Aká je úloha štátu v každej oblasti života? Čo by mal štát robiť? Na akej úrovni verejnej správy? Kto to má platiť ? A keďže sa odpovede na tieto otázky nehľadajú, reforma sa nekoná.

.reči sa hovoria
Najdôležitejšie tri body k reforme verejnej správy tak, žiaľ, nezazneli ani v Lampe.
Po prvé, skutočná reforma verejnej správy na Slovensku skrýva potenciál určite ďaleko presahujúci 1 miliardu eur ročne. Žiadna reforma sa však nekoná a ani nepripravuje. Pripravujú sa hlavne opatrenia v oblasti teritoriálnej pôsobnosti a rozmiestnenia služieb štátnej správy.
Po druhé, oproti akýmkoľvek potenciálnym úsporám môžu a zrejme aj budú stáť významné straty z neefektívnejšieho verejného obstarávania. Vyše 1 200 námietok k návrhu zákona, a to predovšetkým od spolustraníkov ministrov, hovorí za všetko. A najväčším problémom nie sú strategické zákazky — tie sú v zákone podľa slov ministra Kaliňáka (pre eTrend.sk) iba hromozvodom na odpútanie pozornosti. Zásadná neefektivita hrozí pri podlimitných zákazkách — nový proces môže trvať iba dve hodiny, bude takmer bez kritérií a bez pravidiel, bez písomnej zmluvy a hlavne bez efektívnej možnosti námietok. A to všetko pri zákazkách v státisícoch eur až do 5 miliónov pri stavebných prácach. Nech by bol pôvodný zámer akýkoľvek, neefektivita a straty štátu sú tu predprogramované. To sa zrejme úradníci, ale najmä spriatelení dodávatelia potešia!
A po tretie, najsmutnejší je fakt, že ani vlastní spolustraníci, ako minister Kažimír, schopnosti šetriť ministra Kaliňáka zrejme neveria. Kým Lampa hľadala odpoveď, či by úspora za roky 2013 až 2015 mohla byť Kaliňákových 400 miliónov (50, 150 a 200 miliónov postupne v jednotlivých rokoch), alebo ešte viac, odhad, respektíve stanovisko ministerstva financií leží na stole. V návrhu štátneho rozpočtu na roky 2013 až 2015 sú očakávania na úsporu z titulu ESO nulové, teda 0 €. „Najväčšia reforma štátnej správy“ — ako ESO označuje premiér — do rozpočtu cestu nenašla a nemá priniesť (zatiaľ ?) nič. A keď si štátni úradníci nájdu v rozpise rozpočtu nulové očakávania na úspory z titulu ESO, ich priama motivácia na šetrenie bude tiež nulová. Celé rétorické cvičenie vo veci ESO teda prebieha v zmysle slovenského: Reči sa hovoria, chlieb sa je. Žiaľ. Horšie je to o to viac, že aj 400 miliónov v najbližších 3 rokoch by pokrylo napríklad požiadavku učiteľov na 10-percentné zvýšenie platov.
Posledné dve volebné obdobia ukazujú jedno — na skutočnú reformu verejnej správy súčasné polické špičky nemajú. Ani tá „ľavicová“, ani tie „pravicové“. Status quo vyhovuje veľkej časti súčasných politikov. A dopláca naň veľká väčšina slušných občanov Slovenska — v nekvalitných službách i v deficitnom rozpočte a rastúcich dlhoch.

Autor je bývalý Vedúci služobného úradu MV SR za vlády I. Radičovej, člen ekonomického tímu Daniela Lipšica.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite