.v podstate dominujú v tejto téme dva názory. Zástancovia liberálnejšieho názoru tvrdia, že regulácia je už aj teraz dostatočne prísna, reality šou dostávajú od Licenčnej rady zaslúžene vysoké pokuty, a najmä všetci tí, ktorí nesúhlasia so zvulgarizovanými reláciami, môžu proti nim najúčinnejšie bojovať tak, že tie programy nebudú pozerať. Druhý, konzervatívnejší názor, pripomína, že súkromné televízie uleteli z reťaze, stratili všetky zábrany, a tak treba zasiahnuť. Oba názory sú legitímne a každý má svoju racionalitu, ale iba dovtedy, keď sa akoby pred zátvorku vyberie to, čo sa týka detí. Tam už nejde o liberálne či konzervatívne hodnoty, tam má diskusia trošku iné parametre.
Predstavte si, že prídete domov z práce a zistíte, že vaše desaťročné dieťa trávilo čas od skončenia vyučovania až po váš príchod domov sledovaním surového trileru, ktorý nie je vhodný pre deti do 15 rokov alebo si pozrelo na Markíze reality šou Farma. Nie je to vymyslený príbeh. Napríklad minulý týždeň v stredu na reprízu Farmy na Markíze pozeralo približne 3 000 detí vo veku od 4 do 11 rokov, v utorok pozeralo popoludňajšiu reprízu Farmy okolo 7 000 detí. Je pravda, že väčšina detí pred televízorom pozerala iné stanice, ale aj tak ide o nie celkom zanedbateľný počet. „Najžalostnejšie maily prichádzajú práve od rodičov, ktorí po príchode z práce zistia, že ich dieťa pozerá napríklad Hotel Paradise,“ potvrdzuje predseda Rady pre vysielanie a transmisiu (RVR) Miloš Mistrík. „Rodičia sa v tomto prípade cítia bezmocní.“ Rada pritom len tohto roku udelila pokuty v súvislosti s ochranou maloletých Markíze za 8 400 eur a MacTV (Joj) vo výške 14 500 eur, ďalšie správne konania sú rozbehnuté. (Rekordná bola pokuta pre JOJ za Extrémne rodiny, kde išlo o narušenie ľudskej dôstojnosti, a majiteľa Joj to môže stáť až 25 000 eur).
Nejde len o reality šou, problémom sú aj televízne seriály či filmy, ktoré sa cez deň reprízujú a je v nich násilie, vulgarizmy či sexuálne scény. Dnešná legislatíva je upravená tak, že programy, ktoré sú klasifikované ako nevhodné pre divákov do osemnásť rokov, môžu ísť len po 22. hodine. Programy, ktoré sú nevhodné pre divákov do pätnástich rokov, však idú s príslušným označením po celý deň. Preto vznikla iniciatíva zaviesť ešte jedno obmedzenie – tzv. druhú časovú oponu, ktorá by dovoľovala vysielať programy nevhodné pre maloletých do 15 rokov až po 20. hodine. S touto iniciatívou prišla poslankyňa Jana Žitňanská (nezávislá), ktorá ju aj sformovala do legislatívneho návrhu.
Žitňanská vie, že by sme neboli v európskych krajinách žiadnou čudnou výnimkou, naopak, sú aj prísnejšie regulácie, napríklad vo Francúzsku sa programy nevhodné pre deti do 12 rokov môžu vysielať až po 20. hodine a 30. minúte a programy nevhodné pre divákov do 16 rokov môžu ísť až po 22.30. Žitňanská bola pred časom členkou Rady pre vysielanie a retransmisiu a pripomína: „Môj návrh vychádza z dobrej skúsenosti, ktorá tu už bola. V čase, keď som bola členkou Rady, sme mali dve opony, čiže programy pre diváka do 15 rokov sa nemohli na obrazovke objaviť počas dňa.“
Ak teda chcela Žitňanská niečo svojím návrhom novely zákona dosiahnuť, tak je to navrátenia do stavu, ktorý tu už bol a fungoval. Pôvodný návrh na zavedenie časovej opony do 20. hodiny pre programy, ktoré by nemali vidieť deti do 15 rokov, vznikol po dohode so súkromnými vysielateľmi a fungoval od septembra 2005 do konca decembra 2007. „V zásade s tým nebol nijaký problém,“ spomína si riaditeľ kancelárie RVR Ľuboš Kukliš. Ani vysielatelia sa na druhú časovú oponu vtedy nesťažovali a vedeli s ňou fungovať.
.koniec opony
Prečo sa v roku 2008 zrazu časová opona o 20. hodine stratila a ostala iba tá o 22. hodine? Zaujímavá otázka. V roku 2007 sa menil zákon, ktorý upravuje vysielanie, a podľa neho prešli niektoré kompetencie týkajúce sa ochrany maloletých z Licenčnej rady na ministerstvo kultúry. To malo potom prijať novú vyhlášku, ktorá upravuje podmienky pre vysielateľov v tomto smere. A v novej vyhláške, ktorá začala platiť 1. januára 2008, vypadla časová opona o 20. hodine. Pod touto vyhláškou je podpis vtedajšieho ministra – Mareka Maďariča.
Licenčná rada listom vyzývala ministra Maďariča, aby vrátil časovú oponu o 20. hodine, pretože pribúdali sťažnosti rodičov. Stačilo prijať opäť vyhlášku. Minister Maďarič ju neprijal. Podobný list dostal aj minister Daniel Krajcer, čo bolo trošku bizarné, keďže prijatím takejto vyhlášky by musel ísť proti svojím bývalým zamestnávateľom. Takticky sa tomu vyhol a dodnes je k tejto téme zdržanlivý.
Samozrejme, pre súkromné televízie je dnešná situácia oveľa výhodnejšia. Ak by bola spustená aj druhá časová opona, o 20. hodine, nemohli by sa vysielať programy, nevhodné pre deti do pätnásť rokov, čo znamená, že televízie by napríklad nemohli reprízovať mnohé filmy, ktoré premierovali večer, ani niektoré vlastné programy (napríklad jojkársky Panelák). Znamenalo by to, že by museli nakúpiť či vyrobiť iné programy, ktoré by mohli pozerať aj deti. Počas dňa je však minimum reklamy, čiže tieto programy by si na seba zrejme ani nezarobili. Hovorca TV JOJ pripomenul, že táto televízia investuje do pôvodnej slovenskej tvorby stovky miliónov eur a akékoľvek nové legislatívne obmedzenia by investície do domácej tvorby obmedzili. Celosvetový televízny trh sa vyvíja takým smerom, že všeobecne je vo filmoch či televíznych programoch čoraz viac násilia, vulgarizmov i sexu, a tak by mohli mať televízie problém, čo počas dňa vysielať. Poslankyňa Jana Žitňanská však s touto argumentáciou nesúhlasí. „Nielen reality šou sa dajú robiť kultivovanejšie, ale údajne aj mnohé zahraničné krimiseriály, ktoré sa u nás vysielajú, existujú v soft verzii a v tej viac ‚hard´. A zdá sa, že naše televízie stavili viac na tie druhé.“ Žitňanská dokonca chce prekvalifikovať niektoré kritériá, ktoré zaraďujú programy do vekových kategórií. Chce tie kritériá sprísniť, lebo aj tie, ktoré sú pre deti mladšie ako 15 rokov, umožňujú podľa nej vysielať aj príliš „drsné“ scény.
K prísnejšej legislatíve, ktorá by ochraňovala deti pred televízormi, má skôr skeptický vzťah mediálny analytik a predseda Rady RTVS Miroslav Kollár. „Nemyslím si, že druhá časová opona zásadne vyrieši otázku šírenia nevhodných mediálnych obsahov. Možno ich do istej miery obmedzí v televíziách, aj to len slovenských,“ tvrdí Kollár a dodáva, že aj v prípade, že sa obnoví druhá časová opona, súkromné televízie nepochybne prídu s nejakým kreatívnym riešením. Inak by museli celý deň vysielať v podstate len programy pre deti. „Z môjho pohľadu iná cesta ako kvalitná mediálna výchova nielen v školách, ale najmä v rodinách v zmysle ‚poučeného´ prijímania mediálneho obsahu neprinesie z dlhodobého hľadiska reálne výsledky. Jednoducho, deti pri dnešnom stave vývoja informačných technológií neviete žiadnou reguláciou (dokonca ani „čínskym" či „bieloruským" modelom) uchrániť pred konfrontáciou s nevhodným, respektíve ich veku neprimeraným mediálnym obsahom. Jedinou rozumnou stratégiou pre mňa – ako rodiča – je komunikovať s deťmi a čo najlepšie ich pripraviť na prijímanie a vyhodnotenie takéhoto obsahu.“ Kollár však pripomína, že dve najväčšie súkromné televízie si za to, že sa teraz vážne hovorí o sprísnení regulácie, môžu samy, keďže obsah a profesionalita spracovania niektorých ich programov už irituje veľké množstvo ľudí.
.politické hry
Celá kauza s prísnejším metrom na televízie má aj silný politický rozmer. Téme sa dlhšie venuje práve Jana Žitňanská, pre konzervatívnejšiu pravicu je to celkom prirodzená agenda. Pokojne si ju však mohol nechať Smer, bolo to v jeho rukách, stačilo keby Marek Maďarič ako minister prijal vyhlášku a sám zaviedol druhú časovú oponu. No neurobil to a tak prenechal voľné pole opozícii. Žitňanská preto prišla s návrhom, aby bola druhá časová opona uvedená priamo v zákone, schválil by ju rovno parlament, čo by malo aj väčšiu váhu a obmedzilo by to aj do budúcnosti priestor na lobing.
Keď v polovici augusta Žitňanská doručila do parlamentu svoj návrh na sprísnenie legislatívy voči vysielateľom, bolo zrazu jasné, že je to téma, ktorá je pre občanov – aj vďaka reality šou – atraktívna aj nástojčivá. Žitňanskej návrh boli preto ochotní podporiť vo verejnom hlasovaní aj niektorí poslanci Smeru. Uvedomovali si totiž, že by mali problém voličom vysvetliť, prečo nechcú ochrániť deti pred vulgarizmami či obscénosťami. Žitňanská doručila návrh 16. augusta a predseda parlamentu zaradil jej návrh na parlamentnú schôdzu, ktorá sa začínala 11. septembra. Smer akoby zmeškal vlak. Čo teraz s tým?
V sobotu 8. septembra si preto minister Maďarič sadol pred televízor, premohol odpor a pozrel si reality šou Farmár hľadá ženu. A hneď písal do médií otvorený list, v ktorom vyjadril svoje pohoršenie a vyzýval na verejnú diskusiu. Zároveň vyhlásil, že vyhláškou spustí druhú časovú oponu najneskôr od 1. januára 2013. Nebol to len signál verejnosti, že preberá túto tému do rúk, ale aj odkaz vlastným poslancom, že netreba podporovať opozičnú poslankyňu. Žitňanskej bolo už koncom minulého týždňa jasné, že jej návrh neprejde, lebo téma ochrany detí a kultúrnosti už patrí Marekovi Maďaričovi.
Hoci rodičom, ktorí chcú deti uchrániť pred nevhodnými programami, je asi celkom jedno, kto za tým bude.
Predstavte si, že prídete domov z práce a zistíte, že vaše desaťročné dieťa trávilo čas od skončenia vyučovania až po váš príchod domov sledovaním surového trileru, ktorý nie je vhodný pre deti do 15 rokov alebo si pozrelo na Markíze reality šou Farma. Nie je to vymyslený príbeh. Napríklad minulý týždeň v stredu na reprízu Farmy na Markíze pozeralo približne 3 000 detí vo veku od 4 do 11 rokov, v utorok pozeralo popoludňajšiu reprízu Farmy okolo 7 000 detí. Je pravda, že väčšina detí pred televízorom pozerala iné stanice, ale aj tak ide o nie celkom zanedbateľný počet. „Najžalostnejšie maily prichádzajú práve od rodičov, ktorí po príchode z práce zistia, že ich dieťa pozerá napríklad Hotel Paradise,“ potvrdzuje predseda Rady pre vysielanie a transmisiu (RVR) Miloš Mistrík. „Rodičia sa v tomto prípade cítia bezmocní.“ Rada pritom len tohto roku udelila pokuty v súvislosti s ochranou maloletých Markíze za 8 400 eur a MacTV (Joj) vo výške 14 500 eur, ďalšie správne konania sú rozbehnuté. (Rekordná bola pokuta pre JOJ za Extrémne rodiny, kde išlo o narušenie ľudskej dôstojnosti, a majiteľa Joj to môže stáť až 25 000 eur).
Nejde len o reality šou, problémom sú aj televízne seriály či filmy, ktoré sa cez deň reprízujú a je v nich násilie, vulgarizmy či sexuálne scény. Dnešná legislatíva je upravená tak, že programy, ktoré sú klasifikované ako nevhodné pre divákov do osemnásť rokov, môžu ísť len po 22. hodine. Programy, ktoré sú nevhodné pre divákov do pätnástich rokov, však idú s príslušným označením po celý deň. Preto vznikla iniciatíva zaviesť ešte jedno obmedzenie – tzv. druhú časovú oponu, ktorá by dovoľovala vysielať programy nevhodné pre maloletých do 15 rokov až po 20. hodine. S touto iniciatívou prišla poslankyňa Jana Žitňanská (nezávislá), ktorá ju aj sformovala do legislatívneho návrhu.
Žitňanská vie, že by sme neboli v európskych krajinách žiadnou čudnou výnimkou, naopak, sú aj prísnejšie regulácie, napríklad vo Francúzsku sa programy nevhodné pre deti do 12 rokov môžu vysielať až po 20. hodine a 30. minúte a programy nevhodné pre divákov do 16 rokov môžu ísť až po 22.30. Žitňanská bola pred časom členkou Rady pre vysielanie a retransmisiu a pripomína: „Môj návrh vychádza z dobrej skúsenosti, ktorá tu už bola. V čase, keď som bola členkou Rady, sme mali dve opony, čiže programy pre diváka do 15 rokov sa nemohli na obrazovke objaviť počas dňa.“
Ak teda chcela Žitňanská niečo svojím návrhom novely zákona dosiahnuť, tak je to navrátenia do stavu, ktorý tu už bol a fungoval. Pôvodný návrh na zavedenie časovej opony do 20. hodiny pre programy, ktoré by nemali vidieť deti do 15 rokov, vznikol po dohode so súkromnými vysielateľmi a fungoval od septembra 2005 do konca decembra 2007. „V zásade s tým nebol nijaký problém,“ spomína si riaditeľ kancelárie RVR Ľuboš Kukliš. Ani vysielatelia sa na druhú časovú oponu vtedy nesťažovali a vedeli s ňou fungovať.
.koniec opony
Prečo sa v roku 2008 zrazu časová opona o 20. hodine stratila a ostala iba tá o 22. hodine? Zaujímavá otázka. V roku 2007 sa menil zákon, ktorý upravuje vysielanie, a podľa neho prešli niektoré kompetencie týkajúce sa ochrany maloletých z Licenčnej rady na ministerstvo kultúry. To malo potom prijať novú vyhlášku, ktorá upravuje podmienky pre vysielateľov v tomto smere. A v novej vyhláške, ktorá začala platiť 1. januára 2008, vypadla časová opona o 20. hodine. Pod touto vyhláškou je podpis vtedajšieho ministra – Mareka Maďariča.
Licenčná rada listom vyzývala ministra Maďariča, aby vrátil časovú oponu o 20. hodine, pretože pribúdali sťažnosti rodičov. Stačilo prijať opäť vyhlášku. Minister Maďarič ju neprijal. Podobný list dostal aj minister Daniel Krajcer, čo bolo trošku bizarné, keďže prijatím takejto vyhlášky by musel ísť proti svojím bývalým zamestnávateľom. Takticky sa tomu vyhol a dodnes je k tejto téme zdržanlivý.
Samozrejme, pre súkromné televízie je dnešná situácia oveľa výhodnejšia. Ak by bola spustená aj druhá časová opona, o 20. hodine, nemohli by sa vysielať programy, nevhodné pre deti do pätnásť rokov, čo znamená, že televízie by napríklad nemohli reprízovať mnohé filmy, ktoré premierovali večer, ani niektoré vlastné programy (napríklad jojkársky Panelák). Znamenalo by to, že by museli nakúpiť či vyrobiť iné programy, ktoré by mohli pozerať aj deti. Počas dňa je však minimum reklamy, čiže tieto programy by si na seba zrejme ani nezarobili. Hovorca TV JOJ pripomenul, že táto televízia investuje do pôvodnej slovenskej tvorby stovky miliónov eur a akékoľvek nové legislatívne obmedzenia by investície do domácej tvorby obmedzili. Celosvetový televízny trh sa vyvíja takým smerom, že všeobecne je vo filmoch či televíznych programoch čoraz viac násilia, vulgarizmov i sexu, a tak by mohli mať televízie problém, čo počas dňa vysielať. Poslankyňa Jana Žitňanská však s touto argumentáciou nesúhlasí. „Nielen reality šou sa dajú robiť kultivovanejšie, ale údajne aj mnohé zahraničné krimiseriály, ktoré sa u nás vysielajú, existujú v soft verzii a v tej viac ‚hard´. A zdá sa, že naše televízie stavili viac na tie druhé.“ Žitňanská dokonca chce prekvalifikovať niektoré kritériá, ktoré zaraďujú programy do vekových kategórií. Chce tie kritériá sprísniť, lebo aj tie, ktoré sú pre deti mladšie ako 15 rokov, umožňujú podľa nej vysielať aj príliš „drsné“ scény.
K prísnejšej legislatíve, ktorá by ochraňovala deti pred televízormi, má skôr skeptický vzťah mediálny analytik a predseda Rady RTVS Miroslav Kollár. „Nemyslím si, že druhá časová opona zásadne vyrieši otázku šírenia nevhodných mediálnych obsahov. Možno ich do istej miery obmedzí v televíziách, aj to len slovenských,“ tvrdí Kollár a dodáva, že aj v prípade, že sa obnoví druhá časová opona, súkromné televízie nepochybne prídu s nejakým kreatívnym riešením. Inak by museli celý deň vysielať v podstate len programy pre deti. „Z môjho pohľadu iná cesta ako kvalitná mediálna výchova nielen v školách, ale najmä v rodinách v zmysle ‚poučeného´ prijímania mediálneho obsahu neprinesie z dlhodobého hľadiska reálne výsledky. Jednoducho, deti pri dnešnom stave vývoja informačných technológií neviete žiadnou reguláciou (dokonca ani „čínskym" či „bieloruským" modelom) uchrániť pred konfrontáciou s nevhodným, respektíve ich veku neprimeraným mediálnym obsahom. Jedinou rozumnou stratégiou pre mňa – ako rodiča – je komunikovať s deťmi a čo najlepšie ich pripraviť na prijímanie a vyhodnotenie takéhoto obsahu.“ Kollár však pripomína, že dve najväčšie súkromné televízie si za to, že sa teraz vážne hovorí o sprísnení regulácie, môžu samy, keďže obsah a profesionalita spracovania niektorých ich programov už irituje veľké množstvo ľudí.
.politické hry
Celá kauza s prísnejším metrom na televízie má aj silný politický rozmer. Téme sa dlhšie venuje práve Jana Žitňanská, pre konzervatívnejšiu pravicu je to celkom prirodzená agenda. Pokojne si ju však mohol nechať Smer, bolo to v jeho rukách, stačilo keby Marek Maďarič ako minister prijal vyhlášku a sám zaviedol druhú časovú oponu. No neurobil to a tak prenechal voľné pole opozícii. Žitňanská preto prišla s návrhom, aby bola druhá časová opona uvedená priamo v zákone, schválil by ju rovno parlament, čo by malo aj väčšiu váhu a obmedzilo by to aj do budúcnosti priestor na lobing.
Keď v polovici augusta Žitňanská doručila do parlamentu svoj návrh na sprísnenie legislatívy voči vysielateľom, bolo zrazu jasné, že je to téma, ktorá je pre občanov – aj vďaka reality šou – atraktívna aj nástojčivá. Žitňanskej návrh boli preto ochotní podporiť vo verejnom hlasovaní aj niektorí poslanci Smeru. Uvedomovali si totiž, že by mali problém voličom vysvetliť, prečo nechcú ochrániť deti pred vulgarizmami či obscénosťami. Žitňanská doručila návrh 16. augusta a predseda parlamentu zaradil jej návrh na parlamentnú schôdzu, ktorá sa začínala 11. septembra. Smer akoby zmeškal vlak. Čo teraz s tým?
V sobotu 8. septembra si preto minister Maďarič sadol pred televízor, premohol odpor a pozrel si reality šou Farmár hľadá ženu. A hneď písal do médií otvorený list, v ktorom vyjadril svoje pohoršenie a vyzýval na verejnú diskusiu. Zároveň vyhlásil, že vyhláškou spustí druhú časovú oponu najneskôr od 1. januára 2013. Nebol to len signál verejnosti, že preberá túto tému do rúk, ale aj odkaz vlastným poslancom, že netreba podporovať opozičnú poslankyňu. Žitňanskej bolo už koncom minulého týždňa jasné, že jej návrh neprejde, lebo téma ochrany detí a kultúrnosti už patrí Marekovi Maďaričovi.
Hoci rodičom, ktorí chcú deti uchrániť pred nevhodnými programami, je asi celkom jedno, kto za tým bude.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.