Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako sa z ilúzií stala realita

.časopis .téma

Dvanásty december 1985, deň inaugurácie nového ministra životného prostredia západonemeckej spolkovej krajiny Hesensko.

Dvanásty december 1985, deň inaugurácie nového ministra životného prostredia západonemeckej spolkovej krajiny Hesensko.
V teniskách značky Nike sa zjavuje nový minister Joschka Fischer, vôbec prvý za stranu Zelených, a je zrejmé, že od toho okamihu bude v Nemecku mnohé inak. Tenisky ako zelená vzbura voči pokryteckým konvenciám nepohoršili len „pokrytcov“, ale aj vlastných buričov – istá krajinská frakcia mladého Fischera v gratulačnom liste napomenula, že by bolo „politicky fatálnym rozhodnutím, keby naďalej podporoval americký trh s teniskami“.

.vy o Nemecku, my o klíme
Ten istý Joschka Fischer sa o 20 rokov neskôr, so šedinami a v slušivom obleku s topánkami, rozlúčil po hviezdnej kariére s politikou. A momentálne účtuje so svojimi Zelenými v čerstvej autobiografii: „Táto strana ma stála veľa síl. Umožnila mi síce veľkolepý politický vzostup. Ale na konci som bol unavený, jednoducho už iba unavený. Tento večný zápas medzi ilúziou a realitou, diskusie s ľuďmi, ktorí niekedy sotva vedia, o čom hovoria, ma vyčerpali.“ Niekdajší pouličný bitkár Fischer, ktorý sa v polovici 70. rokov zúčastňoval na zrážkach s políciou, je dnes zhrozený, ako sa jeho straníci upínajú v parlamentných hlasovaniach o nasadení nemeckých vojakov späť k utopickému pacifizmu. Teda k programu,  ktorý on sám kedysi pokladal za svätý. Keby to totiž záviselo od Zelených, Nemecko a Západ mali v 80. rokoch vyhlásiť jednostranné odzbrojenie. Taký bol jeden z pilierov novej „anti-strany“, ktorá vyrástla z revolučného študentského hnutia rokov 1967/68 a zjednotili rôzne pacifistické a ekologické prúdy. Zelení žiadali vystúpenie z NATO, zrušenie atómových elektrární a novú hospodársku politiku, určovanú podľa gusta ekológov na základe optiky Rímskeho klubu (ktorý na základe chybných prepočtov predpovedal ekologickú a populačnú katastrofu, ak sa nezmení ľudské správanie vo využívaní zdrojov). Hoci sa zdalo, že strana, ktorá bola na vojnovej nohe so spoločenským systémom aj s realitou, nebude mať veľkú šancu na oslovenie širšieho voličstva, v roku 1983 sa dostali Zelení ako prvá európska strana tohto typu do parlamentu. V roku 1990 však z neho de facto vypadli a vyzeralo to ako zákonitý dôsledok vlastných zelených vzdušných zámkov – nevedeli zareagovať na pád berlínskeho múru ani na  nemecké znovuzjednocovanie a za svoj volebný slogan si zvolili „Všetci hovoria o Nemecku. My hovoríme o klíme“. Po tomto neúspechu opustili rady Zelených niektorí z takzvaných fundamentalistov a v roku 1998 sa stal z „antistrany“ člen vládnej koalície popri dominantných Schröderových sociálnych demokratoch.


.zelená je dobrá
Počas siedmich červeno-zelených rokov sa zmenili Zelení aj Nemecko. Zelení k lepšiemu, Nemecko k horšiemu. Joschka Fischer v role ministra zahraničia presvedčil stranu, aby vyškrtla z programu vystúpenie z NATO. Svoje najťažšie chvíle zažil, keď straníkov donútil, aby tolerovali nemeckú účasť na bombardovaní Miloševičovej Juhoslávie a tým sa vzdali pacifizmu. Stranu v tých rokoch opustili ďalší „fundamentalisti“. Niektoré zo svojich utópií však Zelení vnútili celej krajine: presadili zavedenie novej ekologickej dane napriek nemeckej daňovej džungli. (Ale prečo by Zeleným vlastne mala džungľa prekážať...) Takisto presadzovali zľahčovanie podmienok pre prisťahovalcov napriek tomu, že v uplynulých desaťročiach vinou masívnej imigrácie vznikli v mnohých západonemeckých mestách takzvané paralelné spoločnosti. (Mimochodom, v berlínsko-tureckom Kreuzbergu dosahujú Zelení najvyššie zisky). Presadili postupné vyradenie atómových elektrární z prevádzky napriek tomu, že tie pri výrobe neprodukujú CO2, ktorého emisie chcú zas radikálne znižovať v boji proti klimatickým zmenám. Zelení prispeli aj k zmene kultúrneho kódu krajiny – ich názory platili kedysi za extrémne, v súčasnosti sú cool. Volia ich najmä mladší, vysokoškolsky vzdelaní, nadpriemerne zarábajúci obyvatelia veľkomiest, ktorým okrem zelených tém imponuje, ako Zelení nakladajú s niekdajšími spoločenskými tabu. To, čo bolo pred 20 rokmi nepredstaviteľné, je  realitou: registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia, ktoré sa v Nemecku uzákonili v roku 2000, dnes uznávajú aj kresťanskí demokrati z CDU a kancelárka Angela Merkel dokonca posiela gayparádam pozdravné listy.  
Joschka Fischer by to dnes s kritikou ilúzií vo vlastnom tábore nemal veľmi preháňať – bol to on, kto mnohým ilúziám pomohol natoľko, že sa stali realitou. Viď surreálne debaty o globálnom otepľovaní...

.martin Hanus
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite