Už ho majú. Nedá sa byť politicky korektný a zároveň vypovedať čosi zásadné. Lebo ak je niekto korektný, už nemôže byť radikálny a ak nie je radikálny, nemá jeho výpoveď žiadny zmysel.
Vynikajúcim príkladom je americký nezávislý film God Bless America, ktorý sa do našich kín pravdepodobne nikdy nedostane, ak by, už by sa tak stalo, nakoniec, vznikol už minulý rok. God Bless America, a namiesto Ameriky tam môže byť ktorákoľvek iná krajina, ktorá sa spolu s nami hrá na globalizovanú utópiu večnej prosperity, je portrétom sveta bez limitov. Kultúra spotreby opantala všetko, nič nie je sväté, nič nie je naozaj. Niet takej udalosti, s ktorou by sme sa nedokázali vyrovnať počas piatich minút televízneho spravodajského spotu.
Niekomu prepne a začne strieľať. Do ľudí, o ktorých je presvedčený, že si guľku zaslúžia. Čosi ako Voľný pád, blahej pamäti, film, v ktorom Michaela Douglasa prestane baviť byť handrou, a tak vezme veci do svojich ozbrojených rúk. God Bless America je o tom istom, akurát je ešte temnejší, bezvýchodiskovejší a čo je najhoršie, vtipnejší. Hlavný hrdina Frank nie je žiadny psychopat, ale sympaťák, navyše bystrý, s prehľadom a pištoľou. Keď pri návšteve kina zastrelí telefonujúcich vyrušovačov, niet diváka, čo by mu nedrukoval. Vlastne mu držíme palce celý čas, a keď na konci skončí, je nám ho ľúto. A spolu s ním akoby sme ľutovali aj nás, mlčiacu väčšinu odsúdenú alebo na smrť, alebo na život v hodnotovom marazme.
Východisko? Okrem tých radikálnych žiadne!
Ešteže sa na podobné filmy nikto nedíva, to posledné, čo nám ku šťastiu chýba, je bojovník za pravdu, ktorá sa nám nepáči.
Vynikajúcim príkladom je americký nezávislý film God Bless America, ktorý sa do našich kín pravdepodobne nikdy nedostane, ak by, už by sa tak stalo, nakoniec, vznikol už minulý rok. God Bless America, a namiesto Ameriky tam môže byť ktorákoľvek iná krajina, ktorá sa spolu s nami hrá na globalizovanú utópiu večnej prosperity, je portrétom sveta bez limitov. Kultúra spotreby opantala všetko, nič nie je sväté, nič nie je naozaj. Niet takej udalosti, s ktorou by sme sa nedokázali vyrovnať počas piatich minút televízneho spravodajského spotu.
Niekomu prepne a začne strieľať. Do ľudí, o ktorých je presvedčený, že si guľku zaslúžia. Čosi ako Voľný pád, blahej pamäti, film, v ktorom Michaela Douglasa prestane baviť byť handrou, a tak vezme veci do svojich ozbrojených rúk. God Bless America je o tom istom, akurát je ešte temnejší, bezvýchodiskovejší a čo je najhoršie, vtipnejší. Hlavný hrdina Frank nie je žiadny psychopat, ale sympaťák, navyše bystrý, s prehľadom a pištoľou. Keď pri návšteve kina zastrelí telefonujúcich vyrušovačov, niet diváka, čo by mu nedrukoval. Vlastne mu držíme palce celý čas, a keď na konci skončí, je nám ho ľúto. A spolu s ním akoby sme ľutovali aj nás, mlčiacu väčšinu odsúdenú alebo na smrť, alebo na život v hodnotovom marazme.
Východisko? Okrem tých radikálnych žiadne!
Ešteže sa na podobné filmy nikto nedíva, to posledné, čo nám ku šťastiu chýba, je bojovník za pravdu, ktorá sa nám nepáči.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.