Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dalibor Roháč: Ako von z krízy

.dalibor Roháč .časopis .ekonómovia o kríze

Regulácia brzdí schátranú európsku ekonomiku – a z krízy by jej preto najviac pomohla dôkladná regulačná reforma.

Uprostred najhlbšej recesie a finančnej krízy od Veľkej depresie nedochádza v Európe ani k najmenšiemu pokusu o obmedzenie masívnej ekonomickej regulácie, ktorá už desaťročia poškodzuje európske firmy. Naštartovať rast súkromného sektoru je pritom pre riešenie súčasnej krízy rovnako dôležité ako dostať verejné výdavky pod kontrolu.
 
.zbytočné normy
Na prvý pohľad sú štrukturálne problémy eurozóny prakticky neriešiteľné. Ako môžu európske inštitúcie dohnať ľudí k tomu, aby si hľadali prácu nielen vo svojich vlastných krajinách, ale aj za hranicami? Ako môžu posmeliť podnikateľov  v tom, aby svoje firmy rozšírili do ďalších členských štátov a prekonali jazykové, kultúrne či právne bariéry? A všeobecne, ako môžu európske inštitúcie zjednodušiť podnikateľom život a umožniť im čo najjednoduchšie začať podnikať, najímať a prepúšťať zamestnancov?
Nuž, je pravda, že európske inštitúcie toho môžu urobiť veľa. Minimálne by mohli presadzovať komplexnú rozsiahlu regulačnú reformu v štýle Carterovej a Reaganovej deregulácie spred tridsiatich rokov. Európska komisia by tak mohla odstrániť regulácie, ktorých náklady preukázateľne prevyšujú výnosy a ktoré nie sú potrebné pre fungovanie spoločného trhu.
Nikto netvrdí, že všetky európske regulácie sú zbytočné či škodlivé. Mnohé z nich však také sú. Napríklad v oblasti zdravia a bezpečnosti bolo iba veľmi málo z prijatých európskych smerníc podrobených dôslednej analýze ich nákladov a výnosov a ich dopadu na podnikateľov.
Britský regulačný orgán, zameraný na zdravie a bezpečnosť (Health and Safety Executive), tak napríklad došiel k záveru, že Európska smernica o umelom optickom žiarení, prijatá v roku 2010 za účelom ochrany zamestnancov pred laserovými a ultrafialovým žiarením na pracovisku, „nemala nijaký dodatočný prínos pre zdravie a bezpečnosť.“ Len v prvom roku boli náklady tejto smernice v Spojenom kráľovstve odhadované medzi 2,96 milióna a 6,67 milióna libier.
Európska únia tiež vydala dve smernice na riešenie problémov ohľadom „pracovných ortopedických porúch“ (musculoskeletal disorders, MSDs), ktoré zahŕňajú bolesti chrbtice a ortopedické úrazy na pracovisku. Britská Health and Safety Executive opäť zistila, že „náklady spojené s návrhom budú mať nadmerný dopad na malé a stredné firmy bez akýchkoľvek preukázateľných výnosov vo forme lepšieho zdravia či bezpečnosti.“
 
.vie to aj Verheugen
Zdravie a bezpečnosť sú len jednou z oblastí, v ktorých európske regulácie majú pochybnú hodnotu. Briti si ešte veľmi dobre pamätajú smernicu o pracovnom čase, obmedzujúcu priemerný pracovný týždeň na 48 hodín, ktorá dostala do problémov britské zdravotníctvo. V čerstvej pamäti by mala byť aj nedávna smernica o takzvaných cookies. Tá má chrániť užívateľov internetu pred neželaným sťahovaním aplikácií z internetových stránok (cookies), ktoré môžu zbierať informácie o aktivitách na internete či osobné údaje užívateľov. Po novom každá stiahnutá cookie aplikácia si bude vyžadovať explicitný súhlas užívateľa. Náklady na zavedenie tejto smernice v Spojenom kráľovstve boli internetovou platformou QuBit odhadnuté v najhoršom možnom scenári na 10 miliárd libier.
Aj keď sa náklady individuálnych regulácií môžu niekedy zdať malé, ich kumulatívny dopad je veľký. Britský think tank Open Europe zistil, že celkové náklady regulácie v Spojenom kráľovstve medzi rokmi 1998 a 2008 boli na úrovni 148,2 miliardy libier. Z toho európske regulácie boli zodpovedné za zhruba 106,6 miliardy, alebo 72 percent celkových nákladov. V roku 2006 vtedajší eurokomisár Verheugen odhadol náklady regulácie v Európskej únii na 600 miliárd eur – viac než HDP Poľska.
 
.najlepší čas
Kedy, ak nie uprostred súčasnej krízy, je dobrý čas na plošné zrušenie európskych smerníc, ktorých náklady prevyšujú výnosy a ktoré nepomáhajú fungovaniu spoločného trhu? Európske inštitúcie môžu urobiť ešte viac – menovite môžu zaviesť oveľa prísnejšie kritériá na prijímanie nových regulácií, vyžadujúce dôkladné posudzovanie dopadov nových smerníc a ich podrobenie systematickému peer review.
Európske inštitúcie môžu súčasne oživiť myšlienku liberalizácie trhu so službami, o ktorú sa v roku 2006 pokúsila tzv. Bolkensteinova smernica. Ako je známe, tá sa vo svojej dobe skončila zlyhaním. Pod vplyvom záujmových skupín sa z nej vynechala jej nosná idea – princíp krajiny pôvodu. Bez neho tak regulátori v členských štátoch stále môžu požadovať, aby poskytovatelia služieb vyhoveli existujúcej regulácii v krajine, v ktorej poskytujú služby – a nie v krajine pôvodu daného poskytovateľa. Princíp krajiny pôvodu, ktorý je súčasťou európskeho spoločného trhu v iných oblastiach je pritom nutnou podmienkou pre ozajstnú európsku konkurenciu u v službách. Práve teraz je najvyšší čas taký priestor vytvoriť.
Skeptici môžu tvrdiť, že európske problémy sú príliš hlboké na to, aby ich ekonomická deregulácia zachránila. Možno majú pravdu, ale príklad Nového Zélandu v 80. rokoch či nordických krajín v 90. rokoch ukazujú, že by bolo chybou podceňovať protrhové efekty serióznej ekonomickej regulačnej reformy. Osvojením si deregulačnej agendy by tak naši eurokrati konečne začali robiť niečo užitočné.
 
Autor je ekonóm v Legatum Institute v Londýne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite