.pred dvoma rokmi ste prijali všeobecne záväzné nariadenie (VZN), ktoré obmedzovalo chov niektorých plemien psov v bytovkách. Čo vás k tomu viedlo?
V tom čase, teda na prelome rokov 2009 a 2010, sme mali prípady, že v bytovkách sa rozmohol chov psov, ktoré sú nebezpečné. Teda veľké a bojové plemená. Tí, ktorí ich chovali, sa nestarali tak, ako sa mali, mali sme problémy s výkalmi, zápachom a ohrozovaním spoluobčanov.
.boli aj prípady napadnutia?
Našťastie nie. No mali sme doložené petície, sťažnosti ľudí. Každý mesiac sa tým zaoberalo zastupiteľstvo. Voči týmto chovateľom narastal odpor.
.čím si vysvetľujete nárast chovu veľkých psov v bytovkách?
Môj osobný názor je, že sa zhoršujú medziľudské vzťahy, narúša sa komunikácia medzi ľuďmi. Prevláda závisť, zloba, pribúdajú nezamestnaní a sociálne odkázaní. A to, čo im chýba u ľudí, nahrádzajú vzťahom k zvieratám, prekonávajú tak odcudzenosť.
.to sa týka iba bytoviek?
Aj rodinných domov, ľudia sa začínajú uzatvárať. Závidia tým, čo majú prácu a príjmy.
.ako to súvisí so psami? Veď veľký pes vyžaduje peniaze na krmivo, chudobnejší na to nemajú...
Vidíte, tu je ten problém. Zviera ho počúva, neodvráva, no taký človek si neuvedomuje, že sa oň treba starať. Ako o dieťa. To sú ľudia, ktorí nemali predtým skúsenosti s chovom psov.
.a o aké plemená v Tisovci ide?
Vlčiaky, pitbuly, dobermany, bernardíny, bobtaily, rotvajlery. Išlo o asi desať rodín, kde chovali dvadsať psov. A jeden neprispôsobivý občan bol extrémny prípad. Začal v jednoizbovom byte chovať dvoch vlčiakov. Nemal zamestnanie, bol alkoholik, o psy sa nestaral a išiel odtiaľ zápach. Výkaly všade naokolo, nevedeli sme s ním urobiť poriadok. Zistili sme, že zákon umožňoval chov akýchkoľvek zvierat. Preto sme pripravili VZN, že zákaz chovu v bytovkách sa týka všetkých čistokrvných psov a krížencov nad 15 kilogramov hmotnosti.
.ako ste prišli k takémuto vymedzeniu?
Diskusiou, boli sme prvá samospráva na Slovensku, ktorá sa na to odhodlala. No chovatelia tých psov dali podnet na prokuratúru a Krajský súd v Banskej Bystrici naše VZN zrušil – s odôvodnením, že nie je v súlade so zákonom č. 282 z roku 2002, ktorým sa upravujú podmienky držania psov. Súd rozhodol, že našim VZN diskriminujeme tých obyvateľov, ktorí chovajú psov v bytovkách. Už sme sa voči tomu neodvolali. Blížili sa voľby, mali sme iné starosti. No čudujem sa, pretože obmedzenie chovu by malo byť v kompetencii samosprávy, podobne ako zákaz hracích automatov.
.čo sa udialo odvtedy?
Najproblematickejší občan išiel do väzenia, kde zomrel, jeho psíkov sme dali do útulku. S ďalšími psami sú naďalej problémy. Ľudia sa sťažujú. Riešime to úpravou miestnych daní za psov – chovatelia v rodinných domov sú od nich oslobodení, tí v bytovkách ich majú, naopak, zvýšené, platia 33 eur ročne.
.čo by sa malo urobiť na celoštátnej úrovni?
Zákon by mal upraviť chov týchto psov, ich majiteľ by mal prejsť preškolením, ako pri držaní zbrane.
.hovoríte o psoch z bytoviek. Lenže ľudí väčšinou napadnú psy z rodinných domov, ich chov ste nechceli obmedziť?
Nie. Ak sú to nebezpečné útočné psy, tak ľudia v domoch ich chovajú z obavy o svoj majetok, čo chápem. Majú ich ako svoju osobnú ochranu pred zlodejmi. Aj ja s manželkou chováme v rodinnom dome dvoch labradorov, to sú však mierne psy.
V tom čase, teda na prelome rokov 2009 a 2010, sme mali prípady, že v bytovkách sa rozmohol chov psov, ktoré sú nebezpečné. Teda veľké a bojové plemená. Tí, ktorí ich chovali, sa nestarali tak, ako sa mali, mali sme problémy s výkalmi, zápachom a ohrozovaním spoluobčanov.
.boli aj prípady napadnutia?
Našťastie nie. No mali sme doložené petície, sťažnosti ľudí. Každý mesiac sa tým zaoberalo zastupiteľstvo. Voči týmto chovateľom narastal odpor.
.čím si vysvetľujete nárast chovu veľkých psov v bytovkách?
Môj osobný názor je, že sa zhoršujú medziľudské vzťahy, narúša sa komunikácia medzi ľuďmi. Prevláda závisť, zloba, pribúdajú nezamestnaní a sociálne odkázaní. A to, čo im chýba u ľudí, nahrádzajú vzťahom k zvieratám, prekonávajú tak odcudzenosť.
.to sa týka iba bytoviek?
Aj rodinných domov, ľudia sa začínajú uzatvárať. Závidia tým, čo majú prácu a príjmy.
.ako to súvisí so psami? Veď veľký pes vyžaduje peniaze na krmivo, chudobnejší na to nemajú...
Vidíte, tu je ten problém. Zviera ho počúva, neodvráva, no taký človek si neuvedomuje, že sa oň treba starať. Ako o dieťa. To sú ľudia, ktorí nemali predtým skúsenosti s chovom psov.
.a o aké plemená v Tisovci ide?
Vlčiaky, pitbuly, dobermany, bernardíny, bobtaily, rotvajlery. Išlo o asi desať rodín, kde chovali dvadsať psov. A jeden neprispôsobivý občan bol extrémny prípad. Začal v jednoizbovom byte chovať dvoch vlčiakov. Nemal zamestnanie, bol alkoholik, o psy sa nestaral a išiel odtiaľ zápach. Výkaly všade naokolo, nevedeli sme s ním urobiť poriadok. Zistili sme, že zákon umožňoval chov akýchkoľvek zvierat. Preto sme pripravili VZN, že zákaz chovu v bytovkách sa týka všetkých čistokrvných psov a krížencov nad 15 kilogramov hmotnosti.
.ako ste prišli k takémuto vymedzeniu?
Diskusiou, boli sme prvá samospráva na Slovensku, ktorá sa na to odhodlala. No chovatelia tých psov dali podnet na prokuratúru a Krajský súd v Banskej Bystrici naše VZN zrušil – s odôvodnením, že nie je v súlade so zákonom č. 282 z roku 2002, ktorým sa upravujú podmienky držania psov. Súd rozhodol, že našim VZN diskriminujeme tých obyvateľov, ktorí chovajú psov v bytovkách. Už sme sa voči tomu neodvolali. Blížili sa voľby, mali sme iné starosti. No čudujem sa, pretože obmedzenie chovu by malo byť v kompetencii samosprávy, podobne ako zákaz hracích automatov.
.čo sa udialo odvtedy?
Najproblematickejší občan išiel do väzenia, kde zomrel, jeho psíkov sme dali do útulku. S ďalšími psami sú naďalej problémy. Ľudia sa sťažujú. Riešime to úpravou miestnych daní za psov – chovatelia v rodinných domov sú od nich oslobodení, tí v bytovkách ich majú, naopak, zvýšené, platia 33 eur ročne.
.čo by sa malo urobiť na celoštátnej úrovni?
Zákon by mal upraviť chov týchto psov, ich majiteľ by mal prejsť preškolením, ako pri držaní zbrane.
.hovoríte o psoch z bytoviek. Lenže ľudí väčšinou napadnú psy z rodinných domov, ich chov ste nechceli obmedziť?
Nie. Ak sú to nebezpečné útočné psy, tak ľudia v domoch ich chovajú z obavy o svoj majetok, čo chápem. Majú ich ako svoju osobnú ochranu pred zlodejmi. Aj ja s manželkou chováme v rodinnom dome dvoch labradorov, to sú však mierne psy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.