Pre ľudstvo je to úplne nová situácia, akú v celej svojej histórii nepoznalo. Mestské obyvateľstvo prevážilo nad „vidiečanmi“ a Zem sa v roku 2003 stala „mestskou planétou“. Tento trend nabral obrátky v minulom storočí. Na jeho začiatku žilo v mestách 250 miliónov ľudí, na konci 2,8 miliardy.
.legendy neplatia
Počet mestských obyvateľov sa bude naďalej zvyšovať. OSN odhaduje, že v roku 2050 dosiahne svetová populácia deväť miliárd, pričom v mestách budú žiť dve tretiny ľudí. Prijmú prakticky všetok populačný prírastok.
Nie je to žiadna tragédia, naopak. Obraz preľudnených mestských obrov, plných smogu, ktorý strašil ešte koncom minulého storočia, už neplatí. Mestá síce ako „tepelné ostrovy“ ovplyvňujú lokálnu klímu, produkujú odpady, znečistenie i skleníkové plyny, no škodia menej ako čokoľvek iné.
Cielená urbanizácia ponúka riešenie, ako zvládnuť environmentálne limity Zeme. Mestá dnes zaberajú len tri percentá ornej pôdy a ani v roku 2050 sa ich plocha príliš nerozrastie. Vyše dve tretiny ľudstva sústredia na niekoľko percent súše. To je dobrá správa, veď už dnes obyvatelia metropol s hustým jadrom, ako New York alebo Chicago, spotrebujú „na hlavu“ oveľa menej energie než tí z predmestí alebo vidieka.
.skoro ako perpetuum mobile
Ani pre jednotlivca nejestvuje lepšie miesto pre život. Mestá využívajú výhody veľkoprodukcie a veľkopredaja, poskytujú kvalitnejšie vzdelávanie a zdravotnícke služby ako priemer krajiny. A platí to pre všetky mestá bez rozdielu – americké, európske, čínske, indické či Bratislavu. Nerozhoduje krajina alebo kultúrny okruh, v ktorom sa mesto rozvíja. Určujúca je len veľkosť: čím je mesto väčšie, tým viac príležitostí ponúka.
A čo pobáda mestá na ďalší rast? Dôležitá je celková úspornosť, no rozhodujúce sú interakcie obyvateľov, ktoré vedú k inováciám a následne bohatstvu. Pritom platí, že čím väčšie mesto, tým viac poznatkov i bohatstva vytvorí. Napríklad región New Yorku má hrubý domáci produkt takmer 1,3 bilióna dolárov, čo je viac ako Južná Kórea či Holandsko.
Mestá rastú v cykloch. Trvajú dve-tri desaťročia a sú po nich ako znovuzrodené: s novými parametrami i lepšími podmienkami pre život.
.nová vlna inovácií
Svetové metropoly dnes súťažia, aby pritiahli príležitosti a talenty z celej planéty. Lákadlom je čistota. Londýn vyhlásil vojnu skleníkovým plynom, Berlín je centrom novej architektúry a siluety mrakodrapov tvoria logá ázijských veľkomiest... Mestá generujú „zelené technológie“ a ďalej zlepšujú svoju kvalitu.
Zreteľné sú dva trendy: energetika a doprava. Len obnova starých budov môže znížiť emisie skleníkových plynov o 40 percent. A postaviť nový vežiak bez toho, aby sa už v projekte myslelo na ekológiu, sa nepovažuje len za prehrešok voči „dobrému vkusu“, ale aj porušenie noriem stanovených samosprávou. Najvyšší štandard v tomto smere určil vyše tristometrový vežiak Pearl River Tower v čínskom meste Gaungzhou, navrhnutý chicagskym štúdiom Skidmore, Owings and Merrill. So vstavanou veternou turbínou, fotovoltaickými článkami a vnútornou cirkuláciu vzduchu je energeticky takmer sebestačný.
Už existuje návrh nového mesta na okraji Pekingu, ktoré sa zaobíde bez automobilov. Takéto maximalistické koncepty pre riešenie dopravy zatiaľ netreba. Mýto v centre Londýna odradilo polovicu automobilistov, no „poplatky za nadštandard“ majú zmysel len pri kvalitnej verejnej doprave. Mottom jej premeny je flexibilita a lepšia infraštruktúra. O plynulosť na hlavných dopravných trasách a uzloch sa budú v každom okamihu starať riadiace centrály, inteligentné semafory odstránia zápchy, cestujúci sa budú orientovať podľa aktuálnych informácií z mobilných telefónov.
Aj dnes sa občas strašíme víziou nezvládnuteľných mestských obrov, gigamiest s populáciou tridsiatich miliónov ľudí. Ale zabúdame, že inovačný potenciál toľkých ľudí je dostatočný, aby sa o svoje mesto dokázali postarať.
Autor je vedecko-technický publicista.
.legendy neplatia
Počet mestských obyvateľov sa bude naďalej zvyšovať. OSN odhaduje, že v roku 2050 dosiahne svetová populácia deväť miliárd, pričom v mestách budú žiť dve tretiny ľudí. Prijmú prakticky všetok populačný prírastok.
Nie je to žiadna tragédia, naopak. Obraz preľudnených mestských obrov, plných smogu, ktorý strašil ešte koncom minulého storočia, už neplatí. Mestá síce ako „tepelné ostrovy“ ovplyvňujú lokálnu klímu, produkujú odpady, znečistenie i skleníkové plyny, no škodia menej ako čokoľvek iné.
Cielená urbanizácia ponúka riešenie, ako zvládnuť environmentálne limity Zeme. Mestá dnes zaberajú len tri percentá ornej pôdy a ani v roku 2050 sa ich plocha príliš nerozrastie. Vyše dve tretiny ľudstva sústredia na niekoľko percent súše. To je dobrá správa, veď už dnes obyvatelia metropol s hustým jadrom, ako New York alebo Chicago, spotrebujú „na hlavu“ oveľa menej energie než tí z predmestí alebo vidieka.
.skoro ako perpetuum mobile
Ani pre jednotlivca nejestvuje lepšie miesto pre život. Mestá využívajú výhody veľkoprodukcie a veľkopredaja, poskytujú kvalitnejšie vzdelávanie a zdravotnícke služby ako priemer krajiny. A platí to pre všetky mestá bez rozdielu – americké, európske, čínske, indické či Bratislavu. Nerozhoduje krajina alebo kultúrny okruh, v ktorom sa mesto rozvíja. Určujúca je len veľkosť: čím je mesto väčšie, tým viac príležitostí ponúka.
A čo pobáda mestá na ďalší rast? Dôležitá je celková úspornosť, no rozhodujúce sú interakcie obyvateľov, ktoré vedú k inováciám a následne bohatstvu. Pritom platí, že čím väčšie mesto, tým viac poznatkov i bohatstva vytvorí. Napríklad región New Yorku má hrubý domáci produkt takmer 1,3 bilióna dolárov, čo je viac ako Južná Kórea či Holandsko.
Mestá rastú v cykloch. Trvajú dve-tri desaťročia a sú po nich ako znovuzrodené: s novými parametrami i lepšími podmienkami pre život.
.nová vlna inovácií
Svetové metropoly dnes súťažia, aby pritiahli príležitosti a talenty z celej planéty. Lákadlom je čistota. Londýn vyhlásil vojnu skleníkovým plynom, Berlín je centrom novej architektúry a siluety mrakodrapov tvoria logá ázijských veľkomiest... Mestá generujú „zelené technológie“ a ďalej zlepšujú svoju kvalitu.
Zreteľné sú dva trendy: energetika a doprava. Len obnova starých budov môže znížiť emisie skleníkových plynov o 40 percent. A postaviť nový vežiak bez toho, aby sa už v projekte myslelo na ekológiu, sa nepovažuje len za prehrešok voči „dobrému vkusu“, ale aj porušenie noriem stanovených samosprávou. Najvyšší štandard v tomto smere určil vyše tristometrový vežiak Pearl River Tower v čínskom meste Gaungzhou, navrhnutý chicagskym štúdiom Skidmore, Owings and Merrill. So vstavanou veternou turbínou, fotovoltaickými článkami a vnútornou cirkuláciu vzduchu je energeticky takmer sebestačný.
Už existuje návrh nového mesta na okraji Pekingu, ktoré sa zaobíde bez automobilov. Takéto maximalistické koncepty pre riešenie dopravy zatiaľ netreba. Mýto v centre Londýna odradilo polovicu automobilistov, no „poplatky za nadštandard“ majú zmysel len pri kvalitnej verejnej doprave. Mottom jej premeny je flexibilita a lepšia infraštruktúra. O plynulosť na hlavných dopravných trasách a uzloch sa budú v každom okamihu starať riadiace centrály, inteligentné semafory odstránia zápchy, cestujúci sa budú orientovať podľa aktuálnych informácií z mobilných telefónov.
Aj dnes sa občas strašíme víziou nezvládnuteľných mestských obrov, gigamiest s populáciou tridsiatich miliónov ľudí. Ale zabúdame, že inovačný potenciál toľkých ľudí je dostatočný, aby sa o svoje mesto dokázali postarať.
Autor je vedecko-technický publicista.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.