Márie sú však v mojom v živote doslova všade. Jedna ma priniesla na svet, druhá, so šedivými vlasmi a fajčiarskym kašľom, ma viedla za ruku v môj prvý deň do školy. A aj keď som sa ako dieťa hrala s bábikami, hrala som sa s Máriou, mojou sestrou. Neskôr, v Zürichu, mi jedna z nich otvorila dvere svojho kníhkupectva, vďaka čomu som žila obklopená literatúrou a láskou. A nedávno mi prišla na pomoc do môjho života ďalšia Mária, aj keď sme sa nikdy osobne nestretli.
Asi pred štyrmi rokmi začala prekladať moje texty do angličtiny. Na začiatku po španielsky veľmi nevedela, ale María José s mojimi každodennými čarbanicami odhodlane zápasila, len aby ich dostala do svojej materskej reči. Jej prvé otázky boli veľmi milé: „Čo je to malanga?“ spýtala sa ma napríklad. Alebo: „Akú hodnotu má konvertibilné peso?“, prípadne: „Čo je to cola“? Mária, dopravná inžinierka, sa totiž nebojí spýtať ani na smiešne otázky. Keď nevie, spýta sa. A ja to na nej milujem, od začiatku. Nejde len o otázky, ale najmä o pokoru. V porovnaní s akademickým svetom, kde každý ukazuje svoje vedomosti a skrýva svoje nedostatky, je to ako balzam.
Máriu to stálo veľa klikania po internete a ešte viac inej práce, ale dnes sa dá povedať, že táto päťdesiatnička vytvorila sieť prekladateľov, ktorí po celom svete tlmočia texty alternatívnej blogosféry zo španielčiny. Začala tak, že mi pomáhala s mojím blogom, a potom svoju energiu venovala ďalej a ďalej mnohým problémom tohto ostrova. Je ako naša krstná mama, ktorá zmenila život svojim krstným deťom, ale aj sebe – o čom dokáže hovoriť. A neunavuje ju to. Hľadá prekladateľov, ktorí tlmočia do francúzštiny, maďarčiny, poľštiny či japončiny. Pomáha promovať knižky, dáva rozhovory, prednáša na amerických univerzitách a stále stíha aj svoju prácu, aj starostlivosť o rodičov a dcéru.
A ja som šťastná. Trpezlivá a veľkorysá María opäť raz prišla do môjho života a aj keď nie sme príbuzné, sme jedna rodina.
Asi pred štyrmi rokmi začala prekladať moje texty do angličtiny. Na začiatku po španielsky veľmi nevedela, ale María José s mojimi každodennými čarbanicami odhodlane zápasila, len aby ich dostala do svojej materskej reči. Jej prvé otázky boli veľmi milé: „Čo je to malanga?“ spýtala sa ma napríklad. Alebo: „Akú hodnotu má konvertibilné peso?“, prípadne: „Čo je to cola“? Mária, dopravná inžinierka, sa totiž nebojí spýtať ani na smiešne otázky. Keď nevie, spýta sa. A ja to na nej milujem, od začiatku. Nejde len o otázky, ale najmä o pokoru. V porovnaní s akademickým svetom, kde každý ukazuje svoje vedomosti a skrýva svoje nedostatky, je to ako balzam.
Máriu to stálo veľa klikania po internete a ešte viac inej práce, ale dnes sa dá povedať, že táto päťdesiatnička vytvorila sieť prekladateľov, ktorí po celom svete tlmočia texty alternatívnej blogosféry zo španielčiny. Začala tak, že mi pomáhala s mojím blogom, a potom svoju energiu venovala ďalej a ďalej mnohým problémom tohto ostrova. Je ako naša krstná mama, ktorá zmenila život svojim krstným deťom, ale aj sebe – o čom dokáže hovoriť. A neunavuje ju to. Hľadá prekladateľov, ktorí tlmočia do francúzštiny, maďarčiny, poľštiny či japončiny. Pomáha promovať knižky, dáva rozhovory, prednáša na amerických univerzitách a stále stíha aj svoju prácu, aj starostlivosť o rodičov a dcéru.
A ja som šťastná. Trpezlivá a veľkorysá María opäť raz prišla do môjho života a aj keď nie sme príbuzné, sme jedna rodina.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.