Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bolanova suma

.časopis .literatúra

Keď americkí kritici prirovnali román Roberta Bolana 2 666, ktorý nedávno vyšiel v českom preklade, k Márquézovmu majsterštyku Sto rokov samoty, vôbec nepreháňali.

„Sláva a literatura jsou nesmiřitelné nepřítelkyně," tvrdí jeden z hrdinov (vlastne by sa dalo povedať, že hlavný hrdina) Bolanovho posledného a najrozsiahlejšieho románu 2 666. Ak to aj nie je všeobecné pravidlo, v prípade tohto čilského spisovateľa to platí stopercentne.
Roberto Bolano sa narodil v roku 1953 v čilskom Santiagu kamionistovi a učiteľke. Možno preto sa celý život túlal, možno preto celý život písal. Detstvo prežil v Mexico City, neskončil žiadnu školu, chvíľu bol novinárom, potom trockistickým aktivistom. Potuloval sa po Mexiku, El Salvadore a Francúzsku. Živil sa ako smetiar, umývač riadu či strážca kempingu. Predovšetkým však písal básne (vyšli až po jeho smrti). Koncom sedemdesiatych rokov sa oženil, usadil sa v Španielsku a v snahe zarobiť si viac peňazí pre svoju rodinu (mal dve deti) začal písať prózu. Prvý román, Krasokorčuliarsky štadión (La Pista de Hielo), vyšiel v roku 1993, rukopis posledného, 2 666, odovzdal pár týždňov pred svojou smrťou v roku 2003. Vtedy už ho považovali za jedného z najvýraznejších juhoamerických spisovateľov mladšej generácie.
Bolana sme si všimli, keď koncom roku 2009 vyšiel vo vydavateľstve Argo český preklad jeho knihy Divocí detektivové (skutočne „divoká" románová mozaika, ktorá spájala magický realizmus s nelineárnym postmoderným písaním tak, že výsledkom bol svojský triler). O rok neskôr prinieslo to isté vydavateľstvo Bolanovu Nacistickú literaturu v Americe (parodický, mystifikovaný slovník nacistov, ktorí od konca 2. svetovej vojny žijú a tvoria v Južnej Amerike). No a tento rok sa na pultoch kníhkupectiev objavila kniha s tajomným názvom 2 666.
V španielskom origináli má tento román 1 100 strán, české vydanie zväčšilo formát, vďaka čomu sa kniha „stenčila" na slabých 850 strán. Čiže poriadna „klada", rozmermi o niečo presahujúca tehlu. Roberto Bolano je však majster „veľkého plátna". Pred vašimi očami stavia svet, do ktorého vám najprv umožní nahliadnuť cez malú škáru. Vzápätí vás ako skúsený čarodejník, čo si nerobí starosti s časom ani priestorom, prenesie rovno do jeho vnútra. Keď sa tam začnete orientovať, ocitnete sa – ani neviete ako – niekde úplne na začiatku. Chvíľami sa strácate, ale len preto, aby ste sa neskôr s prekvapením znova našli. Ponárate sa do vnútra viac či menej šialených hrdinov, potom vystupujete do výšky a z vtáčej perspektívy sledujete krutý, nepochopiteľný, vo svojej absurdite nesmierne príťažlivý svet. Bolannov svet. Váš svet.
Román má päť častí: v prvej spoznáte štyroch európskych literárnych vedcov (Španiel, Talian, Nemec, Angličanka), ktorí s plnou vážnosťou skúmajú dielo obskúrneho autora s nepravdepodobným menom Benno von Archimboldo. V druhej časti sa kritici dostanú do severomexického mesta Santa Teresa, v tretej je do Santa Teresy vyslaný americký novinár Fate, vo štvrtej dochádza v Santa Terese k hrozným vraždám žien. Piata kapitola sa začne v predvojnovom Nemecku a skončí sa v mexickom väzení.
Ide o jeden príbeh, márne by sme v ňom však hľadali tolstojovský realizmus či rushdieovskú symetriu. Bolano je rozprávač živelný, mnohé otázky preto necháva bez odpovedí, nie všetky potoky sa zlievajú do jednej rieky. Má zmysel pre absurdný, v čiernych farbách odetý humor. So svojimi postavami sa nezžíva, drží si od nich odstup, čím svojmu rozprávaniu dáva zvláštnu, akoby „objektivizujúcu" atmosféru.
Kto vraždí všetky tie ženy v Santa Terese? A prečo nikomu nechýbajú? A čo ten Archimboldo? Stávajú sa sny skutočnosťou? Existuje niečo ako historická spravodlivosť? Ako to všetko bolo naozaj? A prečo
2 666? Je to diabolská utópia, ktorú už teraz žijeme, alebo niečo úplne iné?
Keď Roberto Bolano písal román 2 666, vedel, že zomiera. Hoci nestráca hravosť, snaží sa napísať pravdu, nech je akokoľvek nejednoznačná či komplikovaná. Len tá totiž vyslobodzuje. Pretože „kterékoliv dílo, jež není mistrovské, je jen velkou kamufláží."

Roberto Bolano: 2666, Argo, 2012. Preklad Anežka Charvátová.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite