Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Suroviny z vesmíru? Skúšame prvé kroky

.ľubomír Jurina .časopis .veda

Ak by svet pokračoval v nastúpenej trajektórii, v roku 2050 by sme potrebovali trojnásobné množstvo surovín ako dnes – okolo 140 biliónov ton minerálov, rúd a fosílnych palív. Toto číslo je ďaleko za hranicou možností našej planéty.

Pár dní po historickom sólo zostupe na dno Mariánskej priekopy v marci tohto roku oznámil James Camerom ďalší veľký projekt. Režisér filmových trhákov a guru podmorských technológií obrátil tentoraz zrak opačným smerom. Na hviezdy. Spolu s Larry Pageom z Googlu a Charlesom Simonyim, bývalou hviezdou Microsoftu, založil spoločnosť Planetary Resources. Pôsobia v nej aj experti, ktorí sa podieľali na výskumne Marsu ako pracovníci NASA, ako aj zopár bývalých astronautov. Cieľom je ťažba vzácnych surovín na iných vesmírnych telesách, najmä paládia, platiny či irídia. Prvým krokom má byť vypustenie teleskopu, ktorý bude vyhľadávať vhodné objekty.
Dolovanie surovín z vesmíru je zrejme logickým stupňom ďalšieho vývoja našej civilizácie. Otázkou je, či sme sa k nemu blížime, alebo stále ide len o sci-fi zábavku miliardárov.

.sme v bode zlomu?
Situácia dnes nie je ružová a najlepšie ju vystihuje jediné slovo: napätie. Surovín je relatívne dosť, no ich cena ustavične rastie a treba rátať aj do budúcnosti. Dôvodov je viacero. V prvom rade prudký nárast dopytu v nedávno rozvojových krajinách, ktoré by sme sa dnes už takto neodvážili pomenovať. Rast ich ekonomiky je však v priamej úmere so spotrebou surovín a energií. Dôležitý je aj fakt, že z bývalých čistých producentov sa stávajú významní konzumenti. Napríklad Saudská Arábia spotrebuje viac ropy ako Nemecko, hoci má tretinu obyvateľov. Ľahko dostupné zásoby sa nám míňajú a nové zdroje nemáme pod nosom. V niektorých lokalitách začneme ťažiť menej výdatné alebo hlbšie položené ložiská.
Do toho všetkého zasahuje aj politika. Nielen vo výbušných oblastiach, ale aj v nečakaných súvislostiach. Príkladom je trh s kovmi vzácnych zemín, potrebnými na moderné technológie. Vyše 95 percent spotreby celého sveta saturuje Čína. Koncom roku 2010 sa vyhrážala Japonsku a ďalším krajinám, že dodávky obmedzí. Krízu sa síce podarilo zažehnať, no s touto možnosťou už treba navždy rátať.
 
.nové technológie
Našťastie aj v prípade surovín platí pravidlo „na každú dieru existuje záplata“. Tentoraz v podobe moderných technológií. V budúcich desaťročiach sa dočkáme celých odvetví, ktoré od základu zmenia nakladanie so zdrojmi. To neplatí len pre obnoviteľné zdroje a s tým súvisiace tzv. inteligentné siete a elektromobilitu (.týždeň 28/2012). Technológie ovplyvnia efektivitu každej operácie – od ťažby, dopravy a prenosu, spracovania až po spotrebu.
Skúsenosť technologicky vyspelých krajín Európy a Severnej Ameriky potvrdzuje, že moderné riešenia prinášajú výrazný efekt. Už tri desaťročia ekonomický rastú aj pri znižovaní spotreby. Predstavte si, čo by znamenalo, keby na podobný trend nastúpila Čína, ktorá potrebuje na jednotku HDP päťkrát viac vstupov ako priemer EÚ. A je fakt, že najväčšia továreň na svete sa o to snaží.
Niekedy stačí „maličkosť“, ktorú si laik ani nevšimne. Napríklad zvyšovanie účinnosti klasických elektrární. Dosahujú priemer 30 percent, no v nemeckom Lünene už pracuje elektráreň s účinnosťou 46 percent. Ďalší výskum sa zameriava na nové materiály, ktoré odolajú pare ohriatej na vyše päťsto stupňov. Siemens vo viacerých svojich výrobkoch označuje zloženie plastových súčiastok, aby sa mohli opäť použiť v nových zariadeniach. Vozne metra pre nórske Oslo navrhol tak, aby sa pri súčasných cenách surovín vyplatilo znovu použiť 85 percent materiálu.

.zo súše na morské dno
Najprv sa musíme naučiť efektívne využívať to, čo vyťažíme. Potom príde na rad morské dno s dvojnásobnou rozlohou ako súš. Už dnes vznikajú prototypy robotických liniek, schopných autonómne ťažiť priamo na dne oceánov. Napríklad ropu, ktorá dodáva našej civilizácii tretinu energie, už dnes čerpáme zo 40 percent z mora a tento podiel sa bude rýchlo zvyšovať.
Na ťažbu surovín z vesmíru príde zrejme až v budúcom storočí. Ak dovtedy Cameronova Planetary Resources prežije a získa know-how, môže sa tešiť na obrovský biznis.  

Autor je vedecko-technický publicista.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite