Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pacho, hybská celebrita

.martin Droppa .časopis .téma

Sláva niekdajšieho kráľovského liptovského mesta Hybe je dnes zhmotnená v pamätných tabuliach chýrnych osobností na domoch, kde sa narodili či pôsobili a tiež v expozícii Domu Dobroslava Chrobáka.

.celkom prvé písomné zmienky o Hybiach pochádzajú z roku 1239. V auguste 1265 udelil Belo IV. osade štatút výsadného kráľovského masta a Hybania si mohli voliť richtára, farára, boli oslobodení od daní, mohli organizovať trhy. O rozvoj Hýb sa postarali spišskí Nemci, ktorí začali pod Kriváňom ťažiť striebro a zlato. So zavretím baní po vyťažení a s dominanciou hrádockého komorského panstva začal význam Hýb ako kráľovského mesta upadať.
Súpis hybských osobností obsahuje desiatky mien, ale dnes z nich asi najviac čnie fiktívna postava zbojníka Pacha z filmového scenára Petra Jaroša. Hybanom to na jednej strane mierne prekáža, na druhej strane s tým radi žijú. Betónová socha Pacha vytŕča z tujovej húštiny v centre obce, jej fotografiu s Kriváňom v pozadí má na vizitke aj starosta Martin Piovarči.

.ako prídu, tak odídu
„Hybania sú v porovnaní s obyvateľmi okolitých obcí povahovo svojskí, viac ako na majetku si zakladajú na vzdelaní,“ usudzuje Stanislav Grega, hybský evanjelický farár a dodáva: „Vždy viac študovali, aj dnes si na vzdelanie potrpia. Ťažko však odhadnúť, či z Hýb vzídu nové osobnosti, porovnateľné so slávnymi rodákmi.“ Duchovnosť nielen v náboženskom, ale i civilnom živote je podľa Gregu dôležitá, a keď nie je, vzdelanie ju nenahradí. Spätné hodnotenie životov hybských osobností je často idealizované, zabúda sa, že ako ľudia mali i horšie vlastnosti.
„Akoby sme všetko chceli zhustiť do encyklopedických hesiel a skratiek. Napokon, Hybania lepšie poznajú film o Pachovi alebo Tisícročnú včelu, než literárne dielo Jaroša,“ uvažuje pán farár. To, čo podľa neho chýba obci, je spätná väzba: „Vzdelaných a úspešných Hybanov je dnes veľa, v Bratislave ich žije vari do päťsto, ale duchovný svet sa s nimi do rodiska nevracia. Fyzicky prídu do starorodičovských domov na dovolenku. Ani o nich nevieme. Ako prídu, tak aj odídu.“

.drak sa nevracia
Maďari a dolnozemskí obyvatelia maďarskej národnosti navštevujú pravidelne hrobku Bálinta Balassa, renesančného básnika zo 16. storočia, dobrodruha a zdatného vojvodcu, „turkobijca“, pochovaného v rímsko-katolíckom kostole. Ten inak napísal aj prvú báseň v slovenskom jazyku. Prehliadnu si Dom Dobroslava Chrobáka a odídu. Čo robiť v Hybiach, čo prežiť a zažiť v obci, kde sú vari len štyri rodinné penzióny s pár posteľami, kde niet reštaurácie, len trafika, samoobsluha, pošta a „biely dom“, ako sa dnes volá pohostinstvo, kedysi známy Gerschov hostinec? Keď je snehu, možno pritiahne lyžiarsky vlek a certifikované bežecké trate.
V dome, kde žil spisovateľ Dobroslav Chrobák, upúta expozícia a možnosť absolvovať hrnčiarsky kurz, odniesť si na pamiatku vlastnoručne vyrobený hlinený džbán. Hrnčiarstvo a modrotlač, ktorá sa v obci udržala do roku 1973, sú pre Hybe charakteristické.  Danka Krajčovičová sa po štúdiách v Bratislave do rodných Hýb vrátila. Pracuje na Obecnom úrade a stará sa o to, aby Dom Dobroslava Chrobáka nebol mŕtvou, statickou expozíciou. Roztáča hrnčiarske kruhy, organizuje stretnutia mladých z okolia na tvorivé vyučovania literatúry. Doba je však iná. Nádejať sa, že sa do Hýb vráti lyrizovaný drak, je asi márne. „Nakrúcali u nás epizódu zo šou Vo štvorici po Slovensku, a čo ich zaujímalo? Pacho a frndžalica. O históriu sa len obtreli,“ povzdychne si Danka.
S pánom farárom Gregom spomenieme epizódku z Tisícročnej včely, kde hybskí farári, evanjelický i rímsko-katolícky, richtár a učiteľ, hrajú karty, popíjajú červené a diskutujú o politike. „S rímsko-katolíckym kolegom a s miestnym učiteľom hrávame futbal a hokej,“ smeje sa Stanislav Grega. Dodá, že obaja farári pracujú s mládežou, evanjelický spevokol úspešne spieva, starosta vytvára podmienky, ale návrat slávnych čias neočakávajú. Z kráľovského mesta sa stala rozvinutá stredisková obec s takmer 1 600 obyvateľmi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite