Šafrán: Nahrávky z let 1968–1976 (Galén)
Tak ako sa dnes „šéruje“ na internete, tak sa kedysi pesničky vymieňali a prehrávali z pásky na pásku. Bola iná doba a pirátsky faktor nesúvisel s autorskými právami ani predajnosťou. Náměšť, Chlapci na tom horním konci, Písmenková láska... väčšinu skladieb z obohateného retrospektívneho 2CD Šafránu som poznal a mám ju kdesi na kotúčoch. V onej dobe som ani netušil, že časť z nich pochádza z jediného nevydaného, a roku 1977 aj zošrotovaného LP tohto pesničkárskeho združenia. Hutka, Lutka, Merta, Třešňák a Voňková nepatrili k umelcom, ktorí by za mrzký peniaz ospevovali štátnu moc. Skôr naopak. Tá sa zanedlho na to na oplátku dvom z nich postarala o jednosmernú výjazdnú doložku. Hutka s Třešňákom sa vrátili až do inej éry, v ktorej, nebyť entuziastov, akým je Lubomír Houdek z vydavateľstva Galén, by rodinné striebro zapadalo prachom.
4/4
.martin Chrobák
Gaint Gaint Sand: Tuscon (Fire/Southbound)
Je americana súčasťou amerikanizmu? Americanu na albume Tuscon vnímam ako „beautiful“. Pozitívnu. Pozitívny amerikanizmus? Howe Gelb a jeho kapela Giant Sand (momentálne Giant Giant Sand) z amerického Tusconu je akoby emblémom štýlu alt-country. Pochádzajú z nej zakladatelia skupiny Calexico. Gelbov príjemný, zamatovo undergroundový spev sa vrýva do pamäti. Teraz sa to naplno prejavilo v piesňach takmer meditatívneho charakteru, ktoré obsahuje konceptuálny album Tuscon v duchu rockovej opery. Metličky šuštia, basa vzdialene mäkko duní, klavír zádumčivo žblnká, husle plačú, havajské gitary ťahavo kvília. Ozvú sa aj mexické trúbky v tanečnej cumbii Caranito. Dominuje prelínanie štýlov džez, blues, folk a veľa iných. Reakcie kritikov sú väčšinou dobré. No padli aj slová: nudná, neurčitá zmeska. Ja počujem vukomalebnú, upokojujúcu hudbu – „gelbianu“.
4/5
.miro Potoček
Iggy Pop: Après (Vlastný náklad)
Chystajte gilotínu – kričia pankáči na Parížskom námestí. Zapáľte na ňom ten biely kabát, nech zase kričí...Kdeže. Dnes si vystačíme s lajkami. Našťastie.
Napriek ikonickej veľkosti sa bude na Iggyho Popa vždy nazerať skôr z undergroundovej hĺbky. Iggy pláva voľne ako medúza. Každý pohyb má svoj zmysel. Preňho určite má. Pýtať sa, kto je Iggy Pop, napriek tomu, že má 65 rokov, je namieste. Najmä keď sa opäť vydal do krajiny, kde napísal predošlý album Préliminaires. Après je album coverov Édith Piaf, Gainsbourga, Yoko Ono, Sinatru a iných. Ani jedna z desiatich skladieb nenudí. Naopak, kto sa bude „obťažovať", zistí, že Après je, najmä hudobne, veľmi zaujímavý album. Krásne atmosféry pripomínajú husté sneženie. Iggyho mohutný, no citlivý vokál miestami možno utláča hudbu blížiacu sa k dokonalosti, no tak ako celý album, poukazuje na jednu z mnohých tvárí jeho osobnosti. Každý si musí spraviť úsudok sám. Iggy urobí hocičo a vždy sa mu to podarí. Nakoniec, všetko by bolo v poriadku, keby sa kdesi v hlave neskrúcal a zúrivo neštekal pes od Stooges.
5/5
.lukáš Dedík
Santana: Shape Shifter (Starfaith)
Po comebackovom albume Supernatural, plnom hostí a výborných piesní, míňal americký gitarista Carlos Santana energiu na zopakovanie vzorca úspechu tohto albumu, ale s čoraz menším účinkom. Až sme zabudli, že sa pôvodne preslávil ako inštrumentalista, a nie ako vypĺňač gitarových momentiek pomedzi spev soulových dív. Najnovší album Shape Shifter je akýmsi návratom do minulosti a pripomína Santanove inštrumentálne veci z 70. a 80. Rokov niekde na hranici artrocku a džezrocku. Santana je geniálny gitarista, o tom niet pochýb, jeho plačlivú gitaru spozná laik, ale nemôžem si pomôcť, niektoré tracky znejú ako hudba na trávenie po dobrom letnom obede. Výnimkou je úvodná Shape Shifter, ktorá prezradí Santanove latinské korene alebo krásna, do džezu hodená inštrumentálka Mr. Szabó, venovaná maďarskému gitaristovi zo 60. rokov Gáborovi Szabóovi, o ktorom Santana hovorí, že bol jedným podstatných zdrojov inšpirácie pre jeho hru. Celkovo vzaté, Shape Shifter je zručne nahratý inštrumentálny album, ktorému chýbajú silnejšie a zapamätateľnejšie melódie
3/5
.peter Bálik
Tak ako sa dnes „šéruje“ na internete, tak sa kedysi pesničky vymieňali a prehrávali z pásky na pásku. Bola iná doba a pirátsky faktor nesúvisel s autorskými právami ani predajnosťou. Náměšť, Chlapci na tom horním konci, Písmenková láska... väčšinu skladieb z obohateného retrospektívneho 2CD Šafránu som poznal a mám ju kdesi na kotúčoch. V onej dobe som ani netušil, že časť z nich pochádza z jediného nevydaného, a roku 1977 aj zošrotovaného LP tohto pesničkárskeho združenia. Hutka, Lutka, Merta, Třešňák a Voňková nepatrili k umelcom, ktorí by za mrzký peniaz ospevovali štátnu moc. Skôr naopak. Tá sa zanedlho na to na oplátku dvom z nich postarala o jednosmernú výjazdnú doložku. Hutka s Třešňákom sa vrátili až do inej éry, v ktorej, nebyť entuziastov, akým je Lubomír Houdek z vydavateľstva Galén, by rodinné striebro zapadalo prachom.
4/4
.martin Chrobák
Gaint Gaint Sand: Tuscon (Fire/Southbound)
Je americana súčasťou amerikanizmu? Americanu na albume Tuscon vnímam ako „beautiful“. Pozitívnu. Pozitívny amerikanizmus? Howe Gelb a jeho kapela Giant Sand (momentálne Giant Giant Sand) z amerického Tusconu je akoby emblémom štýlu alt-country. Pochádzajú z nej zakladatelia skupiny Calexico. Gelbov príjemný, zamatovo undergroundový spev sa vrýva do pamäti. Teraz sa to naplno prejavilo v piesňach takmer meditatívneho charakteru, ktoré obsahuje konceptuálny album Tuscon v duchu rockovej opery. Metličky šuštia, basa vzdialene mäkko duní, klavír zádumčivo žblnká, husle plačú, havajské gitary ťahavo kvília. Ozvú sa aj mexické trúbky v tanečnej cumbii Caranito. Dominuje prelínanie štýlov džez, blues, folk a veľa iných. Reakcie kritikov sú väčšinou dobré. No padli aj slová: nudná, neurčitá zmeska. Ja počujem vukomalebnú, upokojujúcu hudbu – „gelbianu“.
4/5
.miro Potoček
Iggy Pop: Après (Vlastný náklad)
Chystajte gilotínu – kričia pankáči na Parížskom námestí. Zapáľte na ňom ten biely kabát, nech zase kričí...Kdeže. Dnes si vystačíme s lajkami. Našťastie.
Napriek ikonickej veľkosti sa bude na Iggyho Popa vždy nazerať skôr z undergroundovej hĺbky. Iggy pláva voľne ako medúza. Každý pohyb má svoj zmysel. Preňho určite má. Pýtať sa, kto je Iggy Pop, napriek tomu, že má 65 rokov, je namieste. Najmä keď sa opäť vydal do krajiny, kde napísal predošlý album Préliminaires. Après je album coverov Édith Piaf, Gainsbourga, Yoko Ono, Sinatru a iných. Ani jedna z desiatich skladieb nenudí. Naopak, kto sa bude „obťažovať", zistí, že Après je, najmä hudobne, veľmi zaujímavý album. Krásne atmosféry pripomínajú husté sneženie. Iggyho mohutný, no citlivý vokál miestami možno utláča hudbu blížiacu sa k dokonalosti, no tak ako celý album, poukazuje na jednu z mnohých tvárí jeho osobnosti. Každý si musí spraviť úsudok sám. Iggy urobí hocičo a vždy sa mu to podarí. Nakoniec, všetko by bolo v poriadku, keby sa kdesi v hlave neskrúcal a zúrivo neštekal pes od Stooges.
5/5
.lukáš Dedík
Santana: Shape Shifter (Starfaith)
Po comebackovom albume Supernatural, plnom hostí a výborných piesní, míňal americký gitarista Carlos Santana energiu na zopakovanie vzorca úspechu tohto albumu, ale s čoraz menším účinkom. Až sme zabudli, že sa pôvodne preslávil ako inštrumentalista, a nie ako vypĺňač gitarových momentiek pomedzi spev soulových dív. Najnovší album Shape Shifter je akýmsi návratom do minulosti a pripomína Santanove inštrumentálne veci z 70. a 80. Rokov niekde na hranici artrocku a džezrocku. Santana je geniálny gitarista, o tom niet pochýb, jeho plačlivú gitaru spozná laik, ale nemôžem si pomôcť, niektoré tracky znejú ako hudba na trávenie po dobrom letnom obede. Výnimkou je úvodná Shape Shifter, ktorá prezradí Santanove latinské korene alebo krásna, do džezu hodená inštrumentálka Mr. Szabó, venovaná maďarskému gitaristovi zo 60. rokov Gáborovi Szabóovi, o ktorom Santana hovorí, že bol jedným podstatných zdrojov inšpirácie pre jeho hru. Celkovo vzaté, Shape Shifter je zručne nahratý inštrumentálny album, ktorému chýbajú silnejšie a zapamätateľnejšie melódie
3/5
.peter Bálik
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.