Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zlý či dobrý rozpočet?

.časopis .udalosti

Vládou schválený štátny rozpočet na budúci rok stavia analytikov pred dilemu, pre súčasnú vládu typickú: treba inak zlý rozpočet chváliť, že to nie je úplná katastrofa?

Vládou schválený štátny rozpočet na budúci rok stavia analytikov pred dilemu, pre súčasnú vládu typickú: treba inak zlý rozpočet chváliť, že to nie je úplná katastrofa? Deficit verejných financií by mal v nasledujúcom roku klesnúť na 2,3 percenta HDP, čo je bezpečne pod požadovaným maastrichtským stropom troch percent. „Som s ním maximálne spokojný, lebo plne rešpektuje maastrichtské kritériá a je to aj rozpočet, ktorý umožňuje vláde pokračovať v sociálnej orientácii,“ povedal po rokovaní vlády premiér Robert Fico. Nie je však celkom jasné, čo mal na mysli – za sociálne priority síce Ficova vláda označuje dotovanie hypoték pre mladých, zníženie DPH na knihy či zvýšenie jednorazového príspevku pri narodení prvého dieťaťa, a ako postrehol hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth, „výdavky verejnej správy predstavujú 722 miliárd korún, z čoho všetky tieto priority predstavujú 0,07 percenta“. Skutočným víťazom rozpočtu je poľnohospodárstvo, ktoré zaznamená aj najväčší medziročný nárast výdavkov – ten bude podľa bývalého ministra financií, dnes poslanca SDKÚ Ivana Mikloša „takmer desaťkrát rýchlejší ako rast výdavkov na vysoké školstvo a dokonca takmer 20-krát rýchlejší ako rast výdavkov na regionálne školstvo“. Výdavky na poľnohospodárske dotácie sú pritom ekonómami považované za jedny z najmenej produktívnych verejných výdavkov vôbec a vzhľadom na vysoké dotácie z EÚ nepotvrdzujú ani len Ficom preferovanú „sociálnu orientáciu“ vo výdavkoch. Rozpočet je podľa Jána Tótha „premárnenou šancou využiť super dobré časy v ekonomike na výdavkovú podporu budúcnosti, teda vzdelanie a infraštruktúru. V skutočnosti tam vláda šetrí, pretože lobistické skupiny a nedostatok reforiem neznižujú iné výdavky,“ tvrdí ekonóm. Výdavky na vzdelanie a infraštruktúru v pomere k HDP citeľne klesajú. Krátkozrakosť alebo nekompetentnosť? Táto dilema neveští pre budúcnosť nič dobré.
.rži
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite