Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Frau Merkel a my

.jozef Majchrák .časopis .týždeň doma

Po roku 1993 sa slovíčko federácia či federalizácia takmer úplne vytratilo zo slovenského politického slovníka. Po nedávnych slovách nemeckej kancelárky sa však veľmi pravdepodobne do neho čoskoro vráti.

.keď si Angela Merkelová predminulý týždeň sadala do kresla v rannom magazíne nemeckej televízie ARD, pôsobila v svetlozelenom kostýme až letno ležérne. Dalo by sa čakať, že reč bude skôr o jej dovolenkových plánoch či šanciach nemeckého mužstva na futbalovom Eure. Stalo sa však niečo úplne iné. Vo vyjadreniach zvyčajne opatrná kancelárka vyslovila vety, po ktorých je jasné, že plán záchrany eura, pozostávajúci iba z kombinácie finančnej pomoci a úsporných opatrení, pomaly odchádza do minulosti. Na scénu prichádza plán nový, oveľa ambiciónejší, ktorý asi najpresnejšie vystihol titulok britského denníka The Guardian, ktorý dva dni pred Merkelovej vystúpením písal: Spojené štáty európske sú blízko.

.nezostaneme stáť
Merkelová v ARD jasne povedala, že Európa okrem monetárnej únie potrebuje aj rozpočtovú a „predovšetkým“ politickú úniu. „Krok za krokom odteraz budeme musieť presúvať viac kompetencií na Európu,“ oznámila kancelárka. Dala tiež najavo, že počíta s tým, že európska integrácia bude prebiehať viacerými rýchlosťami, pričom najrýchlejšie by mala napredovať v prípade štátov eurozóny. Jej vyjadrenia tiež nenechali nikoho na pochybách, že Nemecko sa už nenechá vo svojich federalizačných plánoch nikým zdržiavať. „Ktokoľvek v menovej únii sa bude musieť priblížiť ostatným. Musíme byť otvorení a umožniť všetkým, aby sa do procesu zapojili. Nemôžeme však ostať stáť kvôli tým, čo nechcú ísť s nami,“ povedala Merkelová. Hoci zatiaľ ešte nie je jasné, čo presne si kancelárka pod politickou úniou predstavuje, niektoré médiá z krajiny jej kľúčového európskeho partnera už stihli zapochybovať, či kancelárka nájde v prezidentovi Hollandovi nadšeného podporovateľa. Francúzsky prezident údajne preferuje čiastočné riešenia a diskusia o politickej únii ho môže akurát tak dostať do úzkych.

.veríte v spojené štáty európske?
Čo si však o Merkelovej vízii myslia slovenskí politici? Parlamentný výbor pre európsku integráciu sa minulý týždeň venoval témam takzvaného trvalého eurovalu.  Zďaleka však už nešlo o takú dramatickú debatu, akú sme mohli sledovať pri rokovaniach o dočasnom eurovale. Diskusia bola vlastne len polemikou poslanca za SaS Jozefa Kollára a šéfa výboru Ľuboša Blahu zo Smeru, do ktorej sa ostatní poslanci s výnimkou večného diskutéra Miroslava Číža takmer vôbec nezapájali. Témy, ktoré aktuálne otvorila kancelárka Merkelová, sa okrajovo dotkol iba Kollár, keď poslancom Smeru adresoval otázku, či potrebujeme viac politickej integrácie a či veria vo vznik Spojených štátov európskych.  Zostala bez odpovede.

.chceme byť Albánskom?
„Ja nemám problém so smerovaním k Spojeným štátom európskym,“  hovorí  krátko na to vo svojej kancelárii predseda výboru Ľuboš Blaha. Čerstvý poslanec Smeru a ľavicový filozof zaujal v minulosti knihou Späť k Marxovi?, ktorá v roku 2009 získala cenu Literárneho fondu za najlepšiu knihu z kategórie spoločenských vied. Hovorí, že v Smere sa o Merkelovej vyjadreniach zatiaľ iba diskutuje, on osobne ich však ako zástanca federalizácie Európy víta. Nemá vraj problém ani s rozpočtovou úniou, ani s aktuálne diskutovanou bankovou úniou, eurobondmi či európskou daňou z finančných transakcií. Uznáva síce, že vytvoriť spoločnú európsku verejnosť nebude jednoduché, hneď na to si však pomáha nemeckým filozofom Habermasom, podľa ktorého je  základným predpokladom toho vznik spoločnej európskej diskusie. Európa sa podľa Blaha musí čo najviac integrovať, pretože inak v budú mať jednotlivé členské štáty v globalizovanom svete čoraz väčšie problémy. „To sú také romantické reči, že my národná pevnosť budeme rozhodovať sama osebe. V globálnej ekonomike, kde nadnárodné korporácie pendlujú po celom svete? Veď ak máte do dvoch hodín nabúranú ekonomiku, keď si nejaký Soros zmyslí menovú špekuláciu, tak potrebujete ochranu väčšieho celku, pretože ako štát už vlastne žiadnu nemáte. Otázka nestojí tak, či národná suverenita, alebo európska, ale tak, či európska suverenita, alebo skončíme hľadiska životnej úrovne ako Albánsko. V tomto zmysle volím Európu,“ hovorí poslanec Smeru.

.osudovo spojení
Jeho kolega a šéf zahraničného výboru František Šebej z Mostu si myslí, že Merkelovú dohnala k dnešnému uvažovaniu realita eurozóny. „Tlak na federalizáciu sa dal očakávať už v okamihu, keď sa prijal projekt spoločnej meny. My kritici unáhleného vstupu do eurozóny sme už vtedy hovorili, že to bude mať svoje dôsledky. Jednoducho nie je možné byť tak trochu tehotný,“ hovorí Šebej. Podľa neho spoločná mena predpokladá aj niečo viac, ako sú len spoločné pravidlá. Prinajmenšom rozpočtovú úniu.  Šebej tvrdí, že dnes už nie je v záujme Slovenska stáť bokom a malo by sa snažiť byť súčasťou tvrdého jadra eurozóny. To však podľa neho neznamená, že má nekriticky prijímať čokoľvek, naopak, má sa snažiť, aby v rukách štátov zostali niektoré dôležité kompetencie. „Dnes to stojí tak, že sme osudovo aj obchodne spojení s Nemeckom. A nielen Slovensko, ale všetky štáty Európy,“ myslí si šéf zahraničného výboru.
Poslancovi za KDH Radoslavovi Procházkovi pripomína proces, ktorý Merkelová rozbieha, postupnú federalizáciu USA, trvajúcu niekoľko desaťročí. „Spôsob, akým Merkelová nakladá s vnútronemeckým aj s vonkajším tlakom, považujem za umelecké dielo v odvetví politickej zručnosti a za dokonalú ukážku toho, ako vyzerá kompetentná realizácia strategického cieľa. Banková únia však ide nad rámec toho, čo Nemecko potrebuje a čím si v presadení tohto cieľa môže reálne pomôcť,“ hovorí Procházka. Zároveň si myslí, že súčasná miera federalizácie je pre Slovensko výhodnejšia, ako jej ďalšie prehlbovanie. Na druhej strane je podľa neho strategickým záujmom krajiny, aby sa v prípade prehĺbenia politickej a fiškálnej integrácie neocitla na orbite Únie, ale zostala v jej širšom jadre. „Ak sa Nemecku nepodarí presadiť koncept federálnej Európy, presmeruje svoju stratégiu k užšej spolupráci s Ruskom a nám sa v takej schéme môže prihodiť všeličo,“ obáva sa Procházka.
Keďže podľa informácií z európskych kuloárov majú byť detaily Merkelovej plánu známe v októbri, zdá sa, že podobne ako pred rokom budú témy slovenskej politickej jesene diktované najmä Bruselom.  Jedna vec je však aj vzhľadom na vyššie uvedené istá. Vláda nám preto tentoraz určite nepadne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite