.najťažšie pracujúci národ
V modernom veku musí spoločnosť robiť veľa komplikovaných rozhodnutí. Niekedy zabúdame, že pre správne fungovanie demokracie a trhovej ekonomiky je potrebný prístup k pravdivým a zrozumiteľným informáciám. V ekonomike sa hlavné informácie podávajú cez ceny. Trhové ekonomiky sú najvyspelejšie, pretože práve trhová cena zabezpečuje optimálne a efektívne rozhodnutia domácností a podnikov. V politickom procese zase neskreslené informácie zabezpečia, že ľudia majú reálnu šancu zvoliť naozaj to, čo chcú. To limituje priestor pre oportunistických populistov. Nie je ťažké si predstaviť, že zamedzením nepríjemných informácií si takíto politici vedia získať dôveru voličov. Gréci len nedávno, až do okamihu vypuknutia ekonomickej krízy, žili pokojne. Hospodárska kríza sa navyše v médiách často vysvetľovala ako kríza „spôsobená zlými bankármi“ kdesi v ďalekej Amerike. Od toho momentu od nich svet chce, aby si výrazne utiahli opasky, hoci oni predsa krízu nespôsobili. A to v krajine, ktorá ako jediná označila samu seba za najťažšie pracujúci národ v EÚ, zatiaľ čo všetky ostatné krajiny zhodne vybrali Nemecko.
.vplyv ECB na grécke voľby
Centrálne banky sú nezávislé práve preto, aby mohli politikom nastaviť zrkadlo, keď ide do tuhého. Platí pritom džentlmenská dohoda, že sa nesnažia priamo zasahovať do politického procesu napríklad tým, že nerady pritvrdzujú menovú politiku pred voľbami. Niekedy totiž predražovanie peňazí nemusí súvisieť s konkrétnou hospodárskou politikou vlády, ale s udalosťami zo zahraničia. Voliči by to však nemuseli rozlišovať. No keď ide do tuhého, centrálne banky zvyknú reagovať. V prípade Slovenska sa to stalo napríklad v máji roku 1999, keď NBS odmietla intervenovať v prospech koruny, pokiaľ politici konečne nepredstavia hodnoverný ozdravný balíček. A toto rozhodnutie centrálnej banky našim politikom veľmi pomohlo. Balíček začali okamžite pripravovať, pretože ich voliči mohli dennodenne v správach sledovať pokles slovenskej koruny a úsilie politikov s tým niečo robiť.
Analytik Zevros naznačil podobnú, v svojej podstate kontroverznú myšlienku, ako by mohla Európska centrálna banka vyslať pravdivú informáciu gréckym voličom. Grécko prežíva v súčasnosti len vďaka dennodennej pomoci z eurozóny. Výbery v gréckych bankách musia byť doplnené prostredníctvom gréckej centrálnej banky. Tá však eurá nemá, a preto si ich musí požičiaviať prostredníctvom ECB cez takzvaný mechanizmus ELA. Zevros hovorí, že pre Grékov nemá zmysel počkať s výbermi eur až do volieb. Každý bude chcieť predbehnúť svojho suseda, aby ešte stihol prísť do banky, kde ešte nejaké eurá budú. Preto sa dá obávať toho, že vklady sa budú vyberať už teraz, pred voľbami. A v prípade „zlého“ výsledku vo voľbách to znamená, že pre ECB sa teraz každý deň zvyšuje možná strata z nesplatenia úverovej linky ELA. Ak by to tak naozaj malo byť, Zevros naznačuje, že pre eurozónu má zmysel zastaviť tok eur smerom do Grécka čo najskôr, aspoň dočasne. ELA sa má totiž poskytovať domácej centrálnej banke len v prípade, že táto banka túto hotovosť poskytuje „zdravej inštitúcii“. Podľa analytika by nebolo tažké obhájiť, že v prípade Grécka to už pravdivé nie je.
.zastavenie populistov
Takýto postup by, paradoxne, mohol zaručiť väčšiu pravdepodobnosť, že Grécko zostane aj po voľbách v eurozóne. Predstavme si, že by tento hypotetický scenár nastal. ECB by dva týždne pred voľbami oznámila, že dočasne pozastavuje prístup Grékov k ich eurovým úsporám, lebo grécke inštitúcie už nie sú zdravé. Ak by sa krajina po voľbách opäť zaviazala na ozdravný program a tok pomoci by bol zaručený, opätovne by odblokovala mechanizmus ELA. Dá sa predpokladať, že takáto informácia o skutočnom stave gréckeho hospodárstva by bola zrozumiteľná pre voličov a pravdepodobnosť, že by spájali populistických politikov so svojím členstvom v eurozóne by sa výrazne zmenšila.
Autor je predseda Klubu ekonomických analytikov (KEA).
V modernom veku musí spoločnosť robiť veľa komplikovaných rozhodnutí. Niekedy zabúdame, že pre správne fungovanie demokracie a trhovej ekonomiky je potrebný prístup k pravdivým a zrozumiteľným informáciám. V ekonomike sa hlavné informácie podávajú cez ceny. Trhové ekonomiky sú najvyspelejšie, pretože práve trhová cena zabezpečuje optimálne a efektívne rozhodnutia domácností a podnikov. V politickom procese zase neskreslené informácie zabezpečia, že ľudia majú reálnu šancu zvoliť naozaj to, čo chcú. To limituje priestor pre oportunistických populistov. Nie je ťažké si predstaviť, že zamedzením nepríjemných informácií si takíto politici vedia získať dôveru voličov. Gréci len nedávno, až do okamihu vypuknutia ekonomickej krízy, žili pokojne. Hospodárska kríza sa navyše v médiách často vysvetľovala ako kríza „spôsobená zlými bankármi“ kdesi v ďalekej Amerike. Od toho momentu od nich svet chce, aby si výrazne utiahli opasky, hoci oni predsa krízu nespôsobili. A to v krajine, ktorá ako jediná označila samu seba za najťažšie pracujúci národ v EÚ, zatiaľ čo všetky ostatné krajiny zhodne vybrali Nemecko.
.vplyv ECB na grécke voľby
Centrálne banky sú nezávislé práve preto, aby mohli politikom nastaviť zrkadlo, keď ide do tuhého. Platí pritom džentlmenská dohoda, že sa nesnažia priamo zasahovať do politického procesu napríklad tým, že nerady pritvrdzujú menovú politiku pred voľbami. Niekedy totiž predražovanie peňazí nemusí súvisieť s konkrétnou hospodárskou politikou vlády, ale s udalosťami zo zahraničia. Voliči by to však nemuseli rozlišovať. No keď ide do tuhého, centrálne banky zvyknú reagovať. V prípade Slovenska sa to stalo napríklad v máji roku 1999, keď NBS odmietla intervenovať v prospech koruny, pokiaľ politici konečne nepredstavia hodnoverný ozdravný balíček. A toto rozhodnutie centrálnej banky našim politikom veľmi pomohlo. Balíček začali okamžite pripravovať, pretože ich voliči mohli dennodenne v správach sledovať pokles slovenskej koruny a úsilie politikov s tým niečo robiť.
Analytik Zevros naznačil podobnú, v svojej podstate kontroverznú myšlienku, ako by mohla Európska centrálna banka vyslať pravdivú informáciu gréckym voličom. Grécko prežíva v súčasnosti len vďaka dennodennej pomoci z eurozóny. Výbery v gréckych bankách musia byť doplnené prostredníctvom gréckej centrálnej banky. Tá však eurá nemá, a preto si ich musí požičiaviať prostredníctvom ECB cez takzvaný mechanizmus ELA. Zevros hovorí, že pre Grékov nemá zmysel počkať s výbermi eur až do volieb. Každý bude chcieť predbehnúť svojho suseda, aby ešte stihol prísť do banky, kde ešte nejaké eurá budú. Preto sa dá obávať toho, že vklady sa budú vyberať už teraz, pred voľbami. A v prípade „zlého“ výsledku vo voľbách to znamená, že pre ECB sa teraz každý deň zvyšuje možná strata z nesplatenia úverovej linky ELA. Ak by to tak naozaj malo byť, Zevros naznačuje, že pre eurozónu má zmysel zastaviť tok eur smerom do Grécka čo najskôr, aspoň dočasne. ELA sa má totiž poskytovať domácej centrálnej banke len v prípade, že táto banka túto hotovosť poskytuje „zdravej inštitúcii“. Podľa analytika by nebolo tažké obhájiť, že v prípade Grécka to už pravdivé nie je.
.zastavenie populistov
Takýto postup by, paradoxne, mohol zaručiť väčšiu pravdepodobnosť, že Grécko zostane aj po voľbách v eurozóne. Predstavme si, že by tento hypotetický scenár nastal. ECB by dva týždne pred voľbami oznámila, že dočasne pozastavuje prístup Grékov k ich eurovým úsporám, lebo grécke inštitúcie už nie sú zdravé. Ak by sa krajina po voľbách opäť zaviazala na ozdravný program a tok pomoci by bol zaručený, opätovne by odblokovala mechanizmus ELA. Dá sa predpokladať, že takáto informácia o skutočnom stave gréckeho hospodárstva by bola zrozumiteľná pre voličov a pravdepodobnosť, že by spájali populistických politikov so svojím členstvom v eurozóne by sa výrazne zmenšila.
Autor je predseda Klubu ekonomických analytikov (KEA).
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.