Rozhovor s ekonómom Martinom Filkom, podľa ktorého zákaz fajčenia v reštauráciách a puboch je v súlade so záujmom väčšiny fajčiarov.
.v jednom článku obhajujete zákaz fajčenia v reštauráciách či v puboch tvrdením, že štát by tak ľuďom ako ste vy pomohol prestať s fajčením. Prečo žiadate od štátu takéto celoplošné zákazy a neprestanete fajčiť sám?
Podľa mňa tu existuje takzvaný koordinačný problém. Ľudia robia v tejto oblasti systematické chyby, ktoré ľutujú. Napríklad spoločenské situácie, keď iní ľudia fajčia, ich dostávajú do „horúceho“ stavu a spúšťajú reťazové fajčenie. Pre individuálneho fajčiara je veľmi ťažké, takmer nemožné zmeniť svoje správanie. Mnohí fajčiari nechcú fajčiť a je preto legitímne, že sa v istej chvíli dohodnú s inými fajčiarmi na politickom zákaze. Jednoducho, spoločne rozhodnú, že si nechajú zviazať ruky.
.ale taký zákaz nie je výsledkom dobrovoľného rozhodnutia fajčiarov, ale rozhodnutia parlamentnej väčšiny.
Vychádzam z výskumov, ktoré hovoria, že 80 percent fajčiarov chce prestať fajčiť. Takisto vieme, že veľa ľudí investuje peniaze do neúspešného odvykania. Takýto zákaz by jednoducho zodpovedal široko chápaným preferenciám väčšiny populácie.
.podľa tejto logiky by bolo potom zrejme správne zakázať fajčenie ako také, teda aj v domácnostiach?
To nie, také opatrenie by nebolo vynútiteľné. Navyše by drakonicky obmedzilo menšinu racionálnych fajčiarov, ktorí si uvedomujú zdravotné riziká fajčenia a napriek tomu chcú fajčiť. Zákaz fajčenia vo verejných podnikoch sa mi zdá ako dobrý kompromis medzi nimi a iracionálnymi fajčiarmi ako ja, ktorí chcú obmedziť fajčenie, ale nedokážu to. Takýto zákaz by priniesol len obmedzené náklady pre racionálnych fajčiarov, ktorí môžu fajčiť naďalej a pomohol by ostatným fajčiarom a samozrejme aj nefajčiarom.
.ste si istý, že by ste po takomto zákaze prestali fajčiť?
Najviac fajčím v krčme, kde sa neviem kontrolovať a vyfajčím škatuľku. To nie je len môj problém, to je podľa empirických štúdií problém značného počtu fajčiarov. Vďaka obmedzeniu by som fajčil menej, racionálnejšie.
.keby z nejakého prieskumu vyplynulo, že väčšina fajčiarov si neželá takýto zákaz, zmenili by ste názor?
Splnenie preferencií samotných fajčiarov je pre mňa kľúčová otázka. Predstavte si modelovú látku, ktorá nemá žiadne externality, teda škody spôsobené okoliu ako násilie a kriminalita. Ďalej pri tejto látke platí, že ľudia sú neracionálni, teda v rôznom čase sa rozhodujú vo vzťahu k jej spotrebe nekonzistentne a sú si toho vedomí. Ďalej im to spôsobuje výrazné zdravotné problémy a je možné, aby sme opatrením verejnej politiky efektívne zabránili jej užívaniu. V takom prípade všetci ľudia za takéto opatrenie zahlasujú. Fajčenie sa limitne približuje tomuto modelu. Samozrejme, libertariáni by boli proti takému opatreniu z princípu už len vtedy, ak by s ním nesúhlasil čo len jeden človek. Ale jedna osoba nemôže vetovať rozhodnutie ostatných, inak by verejná politika nebola nikdy možná. Pritom ja osobne nie som veľkým zástancom štátnych intervencií do života spoločnosti.
.ak však štátne donútenie pripúšťate v tejto oblasti, kde sa má potom skončiť? To má štát regulovať všetko, čo pokladáme za problém?
Nerozumiem tomu, aká by mala byť podstata politického procesu, ktorá by umožnila politikom či istým skupinám občanov odôvodňovať ďalšie reštriktívne opatrenia, ak sa zakáže fajčiť vo verejných podnikoch...
.v mene ochrany pasívnych fajčiarov môže pokojne a celkom logicky nasledovať návrh na zákaz fajčenia všade, teda aj v domácnostiach...
Áno, nejaký blázon by to mohol navrhnúť, ale nemyslím si, že toto opatrenie by bolo v záujme toľkých ľudí, aby sa to presadilo.
.politici v niektorých krajinách medzičasom objavujú boj proti obezite a žiadajú regulácie na takzvané nezdravé potraviny...
Ak by väčšina ľudí mala problémy s obezitou, dalo by sa zamýšľať nad nejakým opatrením. No ak by sa dnes zakázali nasýtené tuky, spôsobilo by to náklady všetkým, aj tým, ktorí nie sú obézni. Tieto protifajčiarske opatrenia však nefajčiarom nespôsobia nijaké problémy.
.mnohí ľudia sú však príležitostní fajčiari, ktorí si z času na čas radi zapália práve v pube. Prečo majú byť takíto ľudia postihnutí celoplošným zákazom?
Áno, takým ľuďom to spôsobí problém.
.oprávňuje potom váš egoistický záujem stať sa nefajčiarom takéto zákony?
Na etickej úrovni prenechám odpoveď filozofom.
.je fajčenie takým zlom, že treba proti nemu takto zakročiť?
Určite nie v tom zmysle, že by naň doplácala spoločnosť ako celok, keďže fajčiari sponzorujú zdravotnú starostlivosť vysokými spotrebnými daňami. Navyše celoživotne šetria zdravotníctvu náklady, keďže umierajú skôr. Z hľadiska osobných preferencií fajčiarov je však fajčenie mimoriadnym zlom, pretože naň doplácajú zdravím a ľutujú to.
.nemalo by byť preto ich súkromnou vecou, či s tým skončia?
Ale o ich slobodnej vôli sa nedá celkom hovoriť. Len menšine ľudí, ktorí chcú prestať fajčiť, sa to podarí. Väčšina fajčiarov sa počas roka neúspešne pokúsi prestať. Je pravdou, že vo väčšine oblastí života ľudia najlepšie vedia, čo chcú a štát tam nemá čo hľadať. V oblasti návykových a psychoaktívnych látok je však vôľa veľmi problematická.
.iste, ale nemalo by sa potom zakázať aj pitie alkoholu v puboch?
Nie tak celkom. Kým v prípade fajčenia sú najväčším problémom internality, teda náklady, ktoré neracionálnym správaním spôsobujem sám sebe, pri alkohole sú závažnejšie externality, teda už zmienené škody spôsobené okoliu.
.teda dôvody, prečo zakázať alkohol, sú z vášho pohľadu ešte silnejšie, nie?
Nie, lebo netreba zakazovať pitie alkoholu, ale napríklad šoférovanie pod vplyvom alkoholu. Navyše, väčšina ľudí užívajúcich alkohol sú racionálnymi užívateľmi. U fajčiarov je to naopak.
.martin Hanus
.v jednom článku obhajujete zákaz fajčenia v reštauráciách či v puboch tvrdením, že štát by tak ľuďom ako ste vy pomohol prestať s fajčením. Prečo žiadate od štátu takéto celoplošné zákazy a neprestanete fajčiť sám?
Podľa mňa tu existuje takzvaný koordinačný problém. Ľudia robia v tejto oblasti systematické chyby, ktoré ľutujú. Napríklad spoločenské situácie, keď iní ľudia fajčia, ich dostávajú do „horúceho“ stavu a spúšťajú reťazové fajčenie. Pre individuálneho fajčiara je veľmi ťažké, takmer nemožné zmeniť svoje správanie. Mnohí fajčiari nechcú fajčiť a je preto legitímne, že sa v istej chvíli dohodnú s inými fajčiarmi na politickom zákaze. Jednoducho, spoločne rozhodnú, že si nechajú zviazať ruky.
.ale taký zákaz nie je výsledkom dobrovoľného rozhodnutia fajčiarov, ale rozhodnutia parlamentnej väčšiny.
Vychádzam z výskumov, ktoré hovoria, že 80 percent fajčiarov chce prestať fajčiť. Takisto vieme, že veľa ľudí investuje peniaze do neúspešného odvykania. Takýto zákaz by jednoducho zodpovedal široko chápaným preferenciám väčšiny populácie.
.podľa tejto logiky by bolo potom zrejme správne zakázať fajčenie ako také, teda aj v domácnostiach?
To nie, také opatrenie by nebolo vynútiteľné. Navyše by drakonicky obmedzilo menšinu racionálnych fajčiarov, ktorí si uvedomujú zdravotné riziká fajčenia a napriek tomu chcú fajčiť. Zákaz fajčenia vo verejných podnikoch sa mi zdá ako dobrý kompromis medzi nimi a iracionálnymi fajčiarmi ako ja, ktorí chcú obmedziť fajčenie, ale nedokážu to. Takýto zákaz by priniesol len obmedzené náklady pre racionálnych fajčiarov, ktorí môžu fajčiť naďalej a pomohol by ostatným fajčiarom a samozrejme aj nefajčiarom.
.ste si istý, že by ste po takomto zákaze prestali fajčiť?
Najviac fajčím v krčme, kde sa neviem kontrolovať a vyfajčím škatuľku. To nie je len môj problém, to je podľa empirických štúdií problém značného počtu fajčiarov. Vďaka obmedzeniu by som fajčil menej, racionálnejšie.
.keby z nejakého prieskumu vyplynulo, že väčšina fajčiarov si neželá takýto zákaz, zmenili by ste názor?
Splnenie preferencií samotných fajčiarov je pre mňa kľúčová otázka. Predstavte si modelovú látku, ktorá nemá žiadne externality, teda škody spôsobené okoliu ako násilie a kriminalita. Ďalej pri tejto látke platí, že ľudia sú neracionálni, teda v rôznom čase sa rozhodujú vo vzťahu k jej spotrebe nekonzistentne a sú si toho vedomí. Ďalej im to spôsobuje výrazné zdravotné problémy a je možné, aby sme opatrením verejnej politiky efektívne zabránili jej užívaniu. V takom prípade všetci ľudia za takéto opatrenie zahlasujú. Fajčenie sa limitne približuje tomuto modelu. Samozrejme, libertariáni by boli proti takému opatreniu z princípu už len vtedy, ak by s ním nesúhlasil čo len jeden človek. Ale jedna osoba nemôže vetovať rozhodnutie ostatných, inak by verejná politika nebola nikdy možná. Pritom ja osobne nie som veľkým zástancom štátnych intervencií do života spoločnosti.
.ak však štátne donútenie pripúšťate v tejto oblasti, kde sa má potom skončiť? To má štát regulovať všetko, čo pokladáme za problém?
Nerozumiem tomu, aká by mala byť podstata politického procesu, ktorá by umožnila politikom či istým skupinám občanov odôvodňovať ďalšie reštriktívne opatrenia, ak sa zakáže fajčiť vo verejných podnikoch...
.v mene ochrany pasívnych fajčiarov môže pokojne a celkom logicky nasledovať návrh na zákaz fajčenia všade, teda aj v domácnostiach...
Áno, nejaký blázon by to mohol navrhnúť, ale nemyslím si, že toto opatrenie by bolo v záujme toľkých ľudí, aby sa to presadilo.
.politici v niektorých krajinách medzičasom objavujú boj proti obezite a žiadajú regulácie na takzvané nezdravé potraviny...
Ak by väčšina ľudí mala problémy s obezitou, dalo by sa zamýšľať nad nejakým opatrením. No ak by sa dnes zakázali nasýtené tuky, spôsobilo by to náklady všetkým, aj tým, ktorí nie sú obézni. Tieto protifajčiarske opatrenia však nefajčiarom nespôsobia nijaké problémy.
.mnohí ľudia sú však príležitostní fajčiari, ktorí si z času na čas radi zapália práve v pube. Prečo majú byť takíto ľudia postihnutí celoplošným zákazom?
Áno, takým ľuďom to spôsobí problém.
.oprávňuje potom váš egoistický záujem stať sa nefajčiarom takéto zákony?
Na etickej úrovni prenechám odpoveď filozofom.
.je fajčenie takým zlom, že treba proti nemu takto zakročiť?
Určite nie v tom zmysle, že by naň doplácala spoločnosť ako celok, keďže fajčiari sponzorujú zdravotnú starostlivosť vysokými spotrebnými daňami. Navyše celoživotne šetria zdravotníctvu náklady, keďže umierajú skôr. Z hľadiska osobných preferencií fajčiarov je však fajčenie mimoriadnym zlom, pretože naň doplácajú zdravím a ľutujú to.
.nemalo by byť preto ich súkromnou vecou, či s tým skončia?
Ale o ich slobodnej vôli sa nedá celkom hovoriť. Len menšine ľudí, ktorí chcú prestať fajčiť, sa to podarí. Väčšina fajčiarov sa počas roka neúspešne pokúsi prestať. Je pravdou, že vo väčšine oblastí života ľudia najlepšie vedia, čo chcú a štát tam nemá čo hľadať. V oblasti návykových a psychoaktívnych látok je však vôľa veľmi problematická.
.iste, ale nemalo by sa potom zakázať aj pitie alkoholu v puboch?
Nie tak celkom. Kým v prípade fajčenia sú najväčším problémom internality, teda náklady, ktoré neracionálnym správaním spôsobujem sám sebe, pri alkohole sú závažnejšie externality, teda už zmienené škody spôsobené okoliu.
.teda dôvody, prečo zakázať alkohol, sú z vášho pohľadu ešte silnejšie, nie?
Nie, lebo netreba zakazovať pitie alkoholu, ale napríklad šoférovanie pod vplyvom alkoholu. Navyše, väčšina ľudí užívajúcich alkohol sú racionálnymi užívateľmi. U fajčiarov je to naopak.
.martin Hanus
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.