Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Francúzi sa radikalizujú

.časopis .téma

Rozhovor s reportérkou denníka Le Monde Françoise Fressozovou o úpadku „politického človeka“ a o neviditeľnom Francúzsku.

.o čom je cyklus reportáží Rok vo Francúzsku, ktorého ste spoluautorkou?
Je to myšlienka kolegu, novinára Pascala Roberta Diarda. Na začiatku bolo naše poznanie, že je enormne zložité spoznať politické názory Francúzov. Neradi o nich hovoria. Ak sa pozriete na mapu krajiny, vidíte jasné delenie – na severe má podporu Le Penovej Národný front, na západe je to veľmi centristické a inde premiešané. Vyrazili sme teda do terénu.

.čo ste zistili?
Napríklad to, že ľudia sa prestávajú zaujímať o politiku, zaznamenávame úpadok „politického človeka“. Bolo už príliš veľa sľubov, aby im ľudia verili. Pascal dobre poukázal aj na absenciu ideí. A najmä medzi mladými prestáva fungovať tradičné pravo-ľavé delenie.

.prečo vo Francúzsku nie sú silné protestné hnutia ako v USA alebo v Španielsku?
To je bizarná otázka. Napríklad taký Jean-Luc Mélenchon, skvelý rečník a intelektuál. Kandidoval teraz na prezidenta, mal za sebou komunistov, radikálnu ľavicu aj antiglobalizačné hnutia. Hovorí o občianskej a sociálnej revolúcii, no nie je to formalizované. Robil veľké zhromaždenia plné červených zástav, na ktorých sa oduševnene spievala Internacionála a hovorilo sa napríklad o zvýšení minimálnej mzdy z 1 200 na 1 700 eur. Tvári sa ako niekdajší revolucionári.

.prečo zaznamenávajú radikálna ľavica aj pravica taký úspech?
Od decembra som pracovala na programe Neviditeľné Francúzsko. Nedávno vyšla veľmi zaujímavá štúdia v časopise Le Nouvel Observateur, ktorá ukazuje, že existuje akoby viacero krajín v jednej. Máme Francúzsko veľkých sídiel, ktorým sa darí ozaj dobre. Okolo nich to nie je až také zlé. No ak idete 50 kilometrov za mestá, objavíte dvojitý fenomén: chudobnejší vidiek a súčasne exodus z veľkých sídiel na vidiek. To je tak trochu opustené Francúzsko, veľmi zaujímavé na pozorovanie, pretože nie je jasné, či volia Marine Le Penovú, Mélenchona, alebo nikoho. V každom prípade, títo Francúzi sa radikalizujú, hovoria nie liberálnej Európe.

.koľko je takých ľudí?
Vyše 40 percent. Viem, je to veľké číslo. Sú to ľudia z periférií, ktorí sa nemajú príliš dobre. Hovoria o zle globalizácie, o delokalizácii firiem, ktoré sa premiestňujú za lacnou pracovnou silou mimo Francúzska, v dôsledku čoho sa tu zatvárajú fabriky. Sú dve silné témy týchto volieb. Prvou je povedať „nie“ Sarkozymu, pričom Hollande surfuje na tejto vlne. Druhou je silná kampaň pre opustenie eurozóny, jej hlasom je Marine Le Penová. Mélenchon nezachádza až tak ďaleko, hovorí „iba“ o zmene liberálnej politiky.

.je to nový fenomén, že takmer polovica dospelej populácie volí radikálov alebo nikoho?
Treba si uvedomiť čosi podstatné. Existuje jedno Francúzsko, ktoré je pri globalizácii víťazom a druhé, ktoré je porazeným. Toto rozdelenie na dve približne rovnaké skupiny je zreteľné od referenda o Maastrichte v roku 1992. Potom prišla kríza a celé sa to iba zosilnilo.

.kto dnes hlasuje za Sarkozyho?
Milionári, úspešní majitelia podnikov zo skupiny CAC 40, ako sa označuje štyridsať firiem kótovaných na parížskej burze. No nielen tí, sú to aj starí chiracovci či veľká časť strednej vrstvy. Jeho výhodou je, že na pravom spektre sú iba dve strany, zatiaľ čo ľavica je rozdrobená.

.po prvom kole zaostáva za Hollandom iba minimálne. Má šancu v druhom kole vyhrať?
Ak sa za neho postaví centrista Bayrou, tak áno. Podľa mňa sa Sarkozy pokúsi robiť medzi dvoma kolami veľké debaty o medzinárodnej politike – v tom neskúsený Hollande zaostáva. Kardinálny problém Hollandeho spočíva v tom, že ak ho po prvom kole podporí Mélenchon, tak Sarkozy povie: pozrite sa, on robí komunistickú politiku. Hollandova fatálna dilema spočíva v tom, ako sa od Mélenchona odlíšiť a ako zároveň získať jeho voličov.

.čo bude znamenať víťazstvo Hollandeho pre Francúzsko a pre Európu?
Je to Európan s najlepším vzdelaním. Bude chcieť zmeniť Európu, desí ma však spôsob, akým si to predstavuje. Dvíha ho populistická vlna, prvýkrát hovorí o škodlivej dominancii Nemecka, čo vzbudzuje zlé resentimenty. Hrozí, že ľudia povedia dosť, pôjdeme iným smerom. Holland zároveň hovorí Merkelovej o potrebe vzájomnej dôvery, o tom, že nemožno mať iba znížený deficit ako jediný cieľ, pretože pri masívnych škrtoch hrozí lepenizmus, sociálne nepokoje, antiimigračné protesty, požiadavky na obnovenie hraníc.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite