Ak by však Ficove slová boli signálom, že táto téma bude prioritou jeho vlády, tak by to bol signál pozitívny. Už je totiž načase, aby sa na problém rómskych komunít najmä na východe krajiny začalo pozerať ako na strategickú prioritu Slovenska. Tomu by malo zodpovedať aj nasadenie kapacít tohto štátu na jeho riešenie.
.demografia a migrácia
Ako novinár a ešte predtým ako sociológ som navštívil väčšinu rómskych osád na Slovensku. Niektoré aj viackrát. Videl som situáciu v nich, ale rozprával som sa aj s Nerómami, ktorí v susedstve osád žijú a veľa času som strávil aj s miestnymi starostami a primátormi.
Z týchto návštev a stretnutí mi vyplynulo niekoľko záverov.
V lokalitách, kde je spolužitie medzi Rómami a Nerómami problematické (opakujúca sa drobná kriminalita, obťažovanie) je tento problém jedným z faktorov zmeny štruktúry obyvateľstva. Samozrejme, nie jediným, ale dôležitým. Časť ľudí sa tu aj vinou únavy z problematického spolužitia radšej zbavuje svojich nehnuteľností, ktorých cena tak prudko padá, a migruje do pokojnejších oblastí. Mladí, ktorí odišli na štúdiá, sa nevracajú domov a zostávajú len starí ľudia, ktorí už na zásadné životné zmeny nemajú energiu. Tieto regióny tak prichádzajú o ľudský kapitál a ešte viac sa prepadávajú do chudoby, ktorá je v nich už aj tak pre zlú infraštruktúru a malé pracovné možnosti dosť veľká.
.potrebujeme rómsku elitu
Ďalším dôvodom, prečo ide o strategický problém, je vysoký počet mladých aktívnych ľudí v problematických komunitách, ktorí žijú na účet štátu. Nehovorím teraz len o sociálnych dávkach a podporách v nezamestnanosti, pretože v týchto regiónoch majú často problém nájsť si prácu aj Nerómovia. Hovorím o rokmi budovaných životných stratégiách, ktoré sú už za hranicou, ktorú štát ešte môže tolerovať. Stačí si vypočuť príbehy lekárov z východoslovenských nemocníc o tom, ako si niektoré rómske matky opakovane prichádzajú v čase podpôr „odložiť“ svoje zdravé deti do nemocnice. S vymyslenou, ale v krátkom čase neoveriteľnou diagnózou. Nemocnica, samozrejme, takéto zdravé dieťa na niekoľko dní hospitalizuje, urobí potrebné vyšetrenia a účet predloží zdravotnej poisťovni. V čase, keď v zdravotníctve chýbajú peniaze hádam na všetko, je to dlhodobo neudržateľný stav.
Tretí dôvod je politický. Železná súvislosť medzi demografiou a demokraciou povedie k tomu, že čoraz viac obcí vo východných častiach Slovenska budú v budúcnosti riadiť Rómovia. Prostredníctvom samospráv tak budú rozhodovať o peniazoch nielen svojich nerómskych spoluobčanov, ale všetkých daňových poplatníkov. Je preto v záujme nás všetkých, aby rómske komunity dokázali spomedzi seba vyprodukovať dostatočne početnú elitu, ktorá bude schopná samosprávy riadiť rozumne. Nie tak, ako sme to mohli sledovať napríklad v Žehre.
.strategický problém štátu
Diskusie o rómskom probléme sa zvyknú zaseknúť na riešeniach. Žiadne zázračné totiž neexistujú. Jedna vec však vyzerá celkom jasne. Štát sa musí snažiť vytiahnuť z prostredia sociálne patologických komunít čo najviac detí a ukázať im, že žiť sa dá aj inak. V osade totiž tieto deti často nevidia celé roky nič iné, ako pijúcich a rezignovaných rodičov a fetujúcich kamarátov. Niekoľko hodín, strávených v miestnej škole (ak do nej vôbec chodia), v kolektíve rovesníkov z osady na tom nie je schopné veľa zmeniť.
Internátne školy preto ako model netreba hneď na začiatku odmietnuť. Deti však do nich nie je možné ťahať z rozhodnutia štátu nasilu. Dobrovoľne ich tam musia poslať ich rodičia. Taký stav by sa zrejme dal docieliť len za predpokladu, že by na to boli dostatočne motivovaní. Keď treba, tak aj finančne. Neurobiť nič je určite drahšie.
Ak sa majú veci pohnúť dopredu, musia politici začať pristupovať k rómskej téme ako k strategickému problému krajiny. Podobného rangu, ako je dôchodkový systém, dane či výstavba diaľnic. To tiež znamená, že by ho mali prestať alibisticky hádzať na plecia splnomocnencov s nulovým politickým výtlakom a kompetenciami, ktorí sa však v prípade zlyhania dajú bez problémov obetovať.
Text vyšiel v upravenej verzii aj na internetovej stránke .týždňa.
.demografia a migrácia
Ako novinár a ešte predtým ako sociológ som navštívil väčšinu rómskych osád na Slovensku. Niektoré aj viackrát. Videl som situáciu v nich, ale rozprával som sa aj s Nerómami, ktorí v susedstve osád žijú a veľa času som strávil aj s miestnymi starostami a primátormi.
Z týchto návštev a stretnutí mi vyplynulo niekoľko záverov.
V lokalitách, kde je spolužitie medzi Rómami a Nerómami problematické (opakujúca sa drobná kriminalita, obťažovanie) je tento problém jedným z faktorov zmeny štruktúry obyvateľstva. Samozrejme, nie jediným, ale dôležitým. Časť ľudí sa tu aj vinou únavy z problematického spolužitia radšej zbavuje svojich nehnuteľností, ktorých cena tak prudko padá, a migruje do pokojnejších oblastí. Mladí, ktorí odišli na štúdiá, sa nevracajú domov a zostávajú len starí ľudia, ktorí už na zásadné životné zmeny nemajú energiu. Tieto regióny tak prichádzajú o ľudský kapitál a ešte viac sa prepadávajú do chudoby, ktorá je v nich už aj tak pre zlú infraštruktúru a malé pracovné možnosti dosť veľká.
.potrebujeme rómsku elitu
Ďalším dôvodom, prečo ide o strategický problém, je vysoký počet mladých aktívnych ľudí v problematických komunitách, ktorí žijú na účet štátu. Nehovorím teraz len o sociálnych dávkach a podporách v nezamestnanosti, pretože v týchto regiónoch majú často problém nájsť si prácu aj Nerómovia. Hovorím o rokmi budovaných životných stratégiách, ktoré sú už za hranicou, ktorú štát ešte môže tolerovať. Stačí si vypočuť príbehy lekárov z východoslovenských nemocníc o tom, ako si niektoré rómske matky opakovane prichádzajú v čase podpôr „odložiť“ svoje zdravé deti do nemocnice. S vymyslenou, ale v krátkom čase neoveriteľnou diagnózou. Nemocnica, samozrejme, takéto zdravé dieťa na niekoľko dní hospitalizuje, urobí potrebné vyšetrenia a účet predloží zdravotnej poisťovni. V čase, keď v zdravotníctve chýbajú peniaze hádam na všetko, je to dlhodobo neudržateľný stav.
Tretí dôvod je politický. Železná súvislosť medzi demografiou a demokraciou povedie k tomu, že čoraz viac obcí vo východných častiach Slovenska budú v budúcnosti riadiť Rómovia. Prostredníctvom samospráv tak budú rozhodovať o peniazoch nielen svojich nerómskych spoluobčanov, ale všetkých daňových poplatníkov. Je preto v záujme nás všetkých, aby rómske komunity dokázali spomedzi seba vyprodukovať dostatočne početnú elitu, ktorá bude schopná samosprávy riadiť rozumne. Nie tak, ako sme to mohli sledovať napríklad v Žehre.
.strategický problém štátu
Diskusie o rómskom probléme sa zvyknú zaseknúť na riešeniach. Žiadne zázračné totiž neexistujú. Jedna vec však vyzerá celkom jasne. Štát sa musí snažiť vytiahnuť z prostredia sociálne patologických komunít čo najviac detí a ukázať im, že žiť sa dá aj inak. V osade totiž tieto deti často nevidia celé roky nič iné, ako pijúcich a rezignovaných rodičov a fetujúcich kamarátov. Niekoľko hodín, strávených v miestnej škole (ak do nej vôbec chodia), v kolektíve rovesníkov z osady na tom nie je schopné veľa zmeniť.
Internátne školy preto ako model netreba hneď na začiatku odmietnuť. Deti však do nich nie je možné ťahať z rozhodnutia štátu nasilu. Dobrovoľne ich tam musia poslať ich rodičia. Taký stav by sa zrejme dal docieliť len za predpokladu, že by na to boli dostatočne motivovaní. Keď treba, tak aj finančne. Neurobiť nič je určite drahšie.
Ak sa majú veci pohnúť dopredu, musia politici začať pristupovať k rómskej téme ako k strategickému problému krajiny. Podobného rangu, ako je dôchodkový systém, dane či výstavba diaľnic. To tiež znamená, že by ho mali prestať alibisticky hádzať na plecia splnomocnencov s nulovým politickým výtlakom a kompetenciami, ktorí sa však v prípade zlyhania dajú bez problémov obetovať.
Text vyšiel v upravenej verzii aj na internetovej stránke .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.