.čím sa Davová psychóza zaoberá v týchto dňoch?
Ideme na turné. Za jeden mesiac odohráme (až) 16 koncertov na Slovensku a v Česku. Chcel som, aby sme hrali aj v Nemecku, ale chalani sú leniví, zvykli si, že tu na nás chodí dosť ľudí. No a hlavne nám konečne vyjde reedícia nášho tretieho albumu Kríza vedomia z roku 1998. Vydavateľ je Pavel Friml z Papagajuv hlasatel. Na CD bude aj bonus, 2-3 skladby z koncertu z Randalu /rok 2009/. Krízu vedomia vydáme aj na vinyle, teda vôbec prvýkrát LP vo vlastnej réžii.
.si vinylový fanúšik?
Som, ale stále nemám novú ihlu na gramofón.
.váš spevák Jano Kassa žije v Austrálii a chodí na Slovensko, len keď má skupina koncerty. Ako môže vaša kapela fungovať?
Kapelu držím pri živote tým, že stále skladám pre skupinou nové pesničky a občas koncertujem sám so španielkou. Jano príde na Slovensko o týždeň skôr a za ten čas musíme skúšať a nacvičiť nové skladby. „Vyhrážal” sa, že príde aj na pol roka a že spolu nahráme nový album, tak som zvedavý.
.ako budú znieť nové piesne?
Snažil som sa, aby nezneli ako typické pesničky od Davovky. Mám rozrobených viacero vecí. Niektoré sú „šľapáky”, iné klasické punkrockové.
.turné má názov We Support Ocuppy. Čo si tým myslel?
Je to skôr slovná deklarácia. Išlo mi o to, aby ľudia vedeli, že také hnutie vôbec existuje, aby sme to pripomínali. Psychóza píše texty o deštrukčnej politike nadnárodných korporácií, o chamtivosti bánk a väčšiny politikov, čiže o tom, o čom je aj hnutie Occupy.
.funguje toto hnutie aj u nás?
Nie. U nás sa to nejakým spôsobom skĺbilo s Gorilou a je to niekde v úzadí.
.aký to má zmysel, podporovať hnutie, ktoré u nás vlastne ani poriadne nepôsobí?
Pretože je to globálne hnutie a my žijeme v globálnom svete a vezieme sa vo svetových udalostiach.
.prečo ste napríklad nepodporili protesty spojené s Gorilou?
Rozmýšľal som, že podporíme protesty v rámci Gorily, ale nemôžem sa s nimi vo všetkom stotožniť. No som rád, že sa tie protesty udiali. Oveľa horšie by bolo, keby vyšiel takýto spis von a nič by sa nestalo. Je to skvelé, že sa ľudia konečne zaktivizovali. Chodia tam mladí ľudia, ale potešilo ma, že tam boli aj starí, o ktorých som si myslel, že im je to už jedno. Je pravda, že tam neskôr začali chodiť ľudia, ktorí akoby sa chceli skôr vyblázniť, hodiť si kockou. Neuznávam násilie, ale chápem, keď k nemu dôjde, ak je odpoveďou na útlak, čiže nie je bezduché a bez oprávnenia.
.myslíš tým posledné potýčky s policajtmi počas Gorily?
Nedávno som sa rozprával s jedným fanúšikom a bol som šokovaný jeho názormi. Hovoril mi, ako sa teší dnes na večer na protest, že si hodí dlažbovou kockou alebo niečím podobným. Prišlo mi to divné. Silný, šikovný chlap, žiadny sociálny prípad a takto hovorí.
.prečo je to tak?
Myslím, že to súvisí s inteligenciou, mám pocit, že ľudia na Slovensku sú „vymletí", pohltení konzumom. Nielen starší, ale aj mladší. Ľudia málo ovládajú jazyky, takže sa málo môžu dozvedieť, čo sa deje vo svete. Aj o tom, čo je hnutie Occupy.
.podarilo sa tomuto hnutiu niečo dosiahnuť?
Skôr málo, ale musia sa nimi zaoberať politici. Najdôležitejšie je, aby ľudia vyvolali tlak, tlak na vládu, ktorá s tým musí niečo robiť. Možno je to smiešne, že nejaká slovenská skupina podporí hnutie, ktoré na Slovensku ani nie, ale mne sú myšlienky Occupy oveľa bližšie ako Gorily. Je to možno aj tým, že cítim akési vnútorné odcudzenie od tejto krajiny. Zaujímam sa o veci okolo seba, bol som voliť, ale vnútri cítim k tejto krajine odpor. Ani nie tak voči politikom, od nich sa to dá očakávať, ale skôr k obyčajným ľuďom. Vládne tu rasizmus, xenofóbia…
.na minulom turné ste upozorňovali na možnú ťažbu uránu na Slovensku. Ako dopadla táto kauza?
Zatiaľ to odišlo dostratena. Na Slovensku bolo vytypovaných štrnásť lokalít, medzi nimi aj Jahodná pri Košiciach, ktorá bola na tom najhoršie. Keby sa tam mal dolovať urán, bolo by to len 500 metrov od ľudských obydlí. Najväčším problémom je hlušina z ťažby, ktorá sa musí niekde skladovať, čo je veľmi nebezpečné, pretože sme mohli dopadnúť ako v Maďarsku, keď sa pretrhla hrádza s červenou zeminou, plnou ťažkých kovov a zamorila územie. Okrem toho sa urán ťaží pomocou kyanidových sond, čo je tiež veľmi nebezpečné. Ťažba uránu na Slovensku zatiaľ neprešla, ale tri medzinárodné spoločnosti, ktoré sa o ňu uchádzajú, stále tlačia na úrady o povolenie na prieskumné vrty.
.ty ako punkový matador si čo myslíš o mladých punkrockových kapelách?
Podporujem ich, ale som sklamaný, ža majú malý záujem o verejné dianie.
.hlásia sa k vám mladí punkeri?
Jasné.
.prečo?
Asi aj preto, o čom spievame. Zo starých kapiel ako Slobodná Európa, Zóna alebo Ex-Tip sme asi jediní, čo máme vyhranenejšie texty, v ktorých riešime spoločenské alebo politické veci. Máme svoj štýl.
Marcel Duchoň/
Je gitaristom a skladateľom bratislavskej punkrockovej skupiny Davová psychóza. Legendárna partia doteraz vydala štyri radové albumy, z ktorých posledný Nakŕmte prežratých vydala ešte v roku 2004. V súčasnosti pracuje na nových pesničkách.
Ideme na turné. Za jeden mesiac odohráme (až) 16 koncertov na Slovensku a v Česku. Chcel som, aby sme hrali aj v Nemecku, ale chalani sú leniví, zvykli si, že tu na nás chodí dosť ľudí. No a hlavne nám konečne vyjde reedícia nášho tretieho albumu Kríza vedomia z roku 1998. Vydavateľ je Pavel Friml z Papagajuv hlasatel. Na CD bude aj bonus, 2-3 skladby z koncertu z Randalu /rok 2009/. Krízu vedomia vydáme aj na vinyle, teda vôbec prvýkrát LP vo vlastnej réžii.
.si vinylový fanúšik?
Som, ale stále nemám novú ihlu na gramofón.
.váš spevák Jano Kassa žije v Austrálii a chodí na Slovensko, len keď má skupina koncerty. Ako môže vaša kapela fungovať?
Kapelu držím pri živote tým, že stále skladám pre skupinou nové pesničky a občas koncertujem sám so španielkou. Jano príde na Slovensko o týždeň skôr a za ten čas musíme skúšať a nacvičiť nové skladby. „Vyhrážal” sa, že príde aj na pol roka a že spolu nahráme nový album, tak som zvedavý.
.ako budú znieť nové piesne?
Snažil som sa, aby nezneli ako typické pesničky od Davovky. Mám rozrobených viacero vecí. Niektoré sú „šľapáky”, iné klasické punkrockové.
.turné má názov We Support Ocuppy. Čo si tým myslel?
Je to skôr slovná deklarácia. Išlo mi o to, aby ľudia vedeli, že také hnutie vôbec existuje, aby sme to pripomínali. Psychóza píše texty o deštrukčnej politike nadnárodných korporácií, o chamtivosti bánk a väčšiny politikov, čiže o tom, o čom je aj hnutie Occupy.
.funguje toto hnutie aj u nás?
Nie. U nás sa to nejakým spôsobom skĺbilo s Gorilou a je to niekde v úzadí.
.aký to má zmysel, podporovať hnutie, ktoré u nás vlastne ani poriadne nepôsobí?
Pretože je to globálne hnutie a my žijeme v globálnom svete a vezieme sa vo svetových udalostiach.
.prečo ste napríklad nepodporili protesty spojené s Gorilou?
Rozmýšľal som, že podporíme protesty v rámci Gorily, ale nemôžem sa s nimi vo všetkom stotožniť. No som rád, že sa tie protesty udiali. Oveľa horšie by bolo, keby vyšiel takýto spis von a nič by sa nestalo. Je to skvelé, že sa ľudia konečne zaktivizovali. Chodia tam mladí ľudia, ale potešilo ma, že tam boli aj starí, o ktorých som si myslel, že im je to už jedno. Je pravda, že tam neskôr začali chodiť ľudia, ktorí akoby sa chceli skôr vyblázniť, hodiť si kockou. Neuznávam násilie, ale chápem, keď k nemu dôjde, ak je odpoveďou na útlak, čiže nie je bezduché a bez oprávnenia.
.myslíš tým posledné potýčky s policajtmi počas Gorily?
Nedávno som sa rozprával s jedným fanúšikom a bol som šokovaný jeho názormi. Hovoril mi, ako sa teší dnes na večer na protest, že si hodí dlažbovou kockou alebo niečím podobným. Prišlo mi to divné. Silný, šikovný chlap, žiadny sociálny prípad a takto hovorí.
.prečo je to tak?
Myslím, že to súvisí s inteligenciou, mám pocit, že ľudia na Slovensku sú „vymletí", pohltení konzumom. Nielen starší, ale aj mladší. Ľudia málo ovládajú jazyky, takže sa málo môžu dozvedieť, čo sa deje vo svete. Aj o tom, čo je hnutie Occupy.
.podarilo sa tomuto hnutiu niečo dosiahnuť?
Skôr málo, ale musia sa nimi zaoberať politici. Najdôležitejšie je, aby ľudia vyvolali tlak, tlak na vládu, ktorá s tým musí niečo robiť. Možno je to smiešne, že nejaká slovenská skupina podporí hnutie, ktoré na Slovensku ani nie, ale mne sú myšlienky Occupy oveľa bližšie ako Gorily. Je to možno aj tým, že cítim akési vnútorné odcudzenie od tejto krajiny. Zaujímam sa o veci okolo seba, bol som voliť, ale vnútri cítim k tejto krajine odpor. Ani nie tak voči politikom, od nich sa to dá očakávať, ale skôr k obyčajným ľuďom. Vládne tu rasizmus, xenofóbia…
.na minulom turné ste upozorňovali na možnú ťažbu uránu na Slovensku. Ako dopadla táto kauza?
Zatiaľ to odišlo dostratena. Na Slovensku bolo vytypovaných štrnásť lokalít, medzi nimi aj Jahodná pri Košiciach, ktorá bola na tom najhoršie. Keby sa tam mal dolovať urán, bolo by to len 500 metrov od ľudských obydlí. Najväčším problémom je hlušina z ťažby, ktorá sa musí niekde skladovať, čo je veľmi nebezpečné, pretože sme mohli dopadnúť ako v Maďarsku, keď sa pretrhla hrádza s červenou zeminou, plnou ťažkých kovov a zamorila územie. Okrem toho sa urán ťaží pomocou kyanidových sond, čo je tiež veľmi nebezpečné. Ťažba uránu na Slovensku zatiaľ neprešla, ale tri medzinárodné spoločnosti, ktoré sa o ňu uchádzajú, stále tlačia na úrady o povolenie na prieskumné vrty.
.ty ako punkový matador si čo myslíš o mladých punkrockových kapelách?
Podporujem ich, ale som sklamaný, ža majú malý záujem o verejné dianie.
.hlásia sa k vám mladí punkeri?
Jasné.
.prečo?
Asi aj preto, o čom spievame. Zo starých kapiel ako Slobodná Európa, Zóna alebo Ex-Tip sme asi jediní, čo máme vyhranenejšie texty, v ktorých riešime spoločenské alebo politické veci. Máme svoj štýl.
Marcel Duchoň/
Je gitaristom a skladateľom bratislavskej punkrockovej skupiny Davová psychóza. Legendárna partia doteraz vydala štyri radové albumy, z ktorých posledný Nakŕmte prežratých vydala ešte v roku 2004. V súčasnosti pracuje na nových pesničkách.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.