.otázkou je: Kde sa zobrali voliči, ktorí Smeru umožnili získať ďalšie približne 4 percentá hlasov a výraznejšie prekonať očakávaný 40-percentný zisk? Odpoveď môžeme nájsť v dátach z volebného prieskumu (exit pollu), ktorý realizovala agentúra FOCUS v deň volieb pre RTVS.
.prečo Smer vyhral
Prvým dôležitým zistením je skutočnosť, že približne desatina voličov vo výskume deklarovala, že neboli v roku 2010 voliť. V absolútnom vyjadrení tento údaj reprezentuje približne 225-tisíc voličov. Títo voliči predstavovali rezervoár nových hlasov pre politické strany. Predvolebný predpoklad, že prípadná zvýšená účasť prospeje „len“ stredo-pravým stranám, sa ukázal ako nedostatočný. Nebol však úplne mylný, pretože SaS medzi nevoličmi z roku 2010 oslovila takmer 20-tisíc nových voličov, čo jej zrejme zachránilo „parlamentný krk“. Bol to však práve Smer-SD, kto dokázal z tohto rezervoáru nových hlasov významne vyťažiť, a získal tak niečo medzi 80-90-tisíc hlasmi).
Druhým dôležitým zistením bola skutočnosť, že elektorát strany Smer bol nebývalo pevný. Dokonca pevnejší, než to bolo v prípade strán ako SMK či KDH. Významná stabilita elektorátu Smeru sa prejavila tým, že strana dokázala k voľbám opätovne priviesť takmer 90 percent svojich voličov z roku 2010. Zároveň bol Smer úspešný v oslovení voličov z elektorátov svojich bývalých koaličných partnerov HZDS-ĽS a SNS. Ak v minulosti bolo pre premenlivosť volebného správania na Slovensku charakteristické to, že sa diala viac vnútri dvoch blokov, v týchto voľbách predsa len Smer „zalovil“ aj v elektorátoch stredo-pravých strán, čím čiastočne vrátil úder strane SaS, ktorá tak urobila vo voľbách v roku 2010, keď získala voličov aj v opozičnej časti politického spektra.
.presuny na pravici
Ak som v úvode napísal, že k voľbám prišla asi desatina voličov, ktorá v roku 2010 voliť nebola, tak to pri približne rovnakej volebnej účasti znamená, že iná približne desatina voličov, ktorá bola voliť v roku 2010, k voľbám tentoraz neprišla. Aj tu nám údaje z exit pollu a volebné výsledky z roku 2010 poskytujú zaujímavý pohľad. V prvom rade sa dá z dát vyčítať, že k voľbám neprišlo približne 75-tisíc voličov, ktorí v roku 2010 volili SaS, čo je štvrtina jej bývalých voličov. Ďalšou stranou, ktorá významne prispela do skupiny nevoličov, bol Most-Híd. Približne 55-tisíc voličov Mostu z roku 2010 sa k voľbám tentoraz neunúvalo, pričom išlo významne o nevoličov maďarskej národnosti. Svoju ruku k dielu priložila aj SDKÚ-DS, ale v podstatne menšej miere, než by ste možno očakávali. Dáta naznačujú, že približne 45-tisíc voličov SDKÚ z roku 2010 k voľbám neprišlo, čo je viac ako desatina pôvodného elektorátu. SDKÚ-DS bolo v týchto voľbách takmer výlučne darcom hlasov, pričom najviac od nej získalo OĽaNO, SaS a KDH. SDKÚ tak ostalo menej ako 40 percent jej bývalých voličov. KDH si nedokázalo udržať svojich voličov z roku 2010 v takej miere ako napríklad Smer. Na druhej strane dokázalo čiastočne osloviť sklamaných voličov predovšetkým SDKÚ a v menšej miere aj iných, a to nielen stredo-pravých strán, čo mu nakoniec vynieslo nálepku lídra pravice.
Autor pracuje ako sociológ a riaditeľ agentúry FOCUS
.prečo Smer vyhral
Prvým dôležitým zistením je skutočnosť, že približne desatina voličov vo výskume deklarovala, že neboli v roku 2010 voliť. V absolútnom vyjadrení tento údaj reprezentuje približne 225-tisíc voličov. Títo voliči predstavovali rezervoár nových hlasov pre politické strany. Predvolebný predpoklad, že prípadná zvýšená účasť prospeje „len“ stredo-pravým stranám, sa ukázal ako nedostatočný. Nebol však úplne mylný, pretože SaS medzi nevoličmi z roku 2010 oslovila takmer 20-tisíc nových voličov, čo jej zrejme zachránilo „parlamentný krk“. Bol to však práve Smer-SD, kto dokázal z tohto rezervoáru nových hlasov významne vyťažiť, a získal tak niečo medzi 80-90-tisíc hlasmi).
Druhým dôležitým zistením bola skutočnosť, že elektorát strany Smer bol nebývalo pevný. Dokonca pevnejší, než to bolo v prípade strán ako SMK či KDH. Významná stabilita elektorátu Smeru sa prejavila tým, že strana dokázala k voľbám opätovne priviesť takmer 90 percent svojich voličov z roku 2010. Zároveň bol Smer úspešný v oslovení voličov z elektorátov svojich bývalých koaličných partnerov HZDS-ĽS a SNS. Ak v minulosti bolo pre premenlivosť volebného správania na Slovensku charakteristické to, že sa diala viac vnútri dvoch blokov, v týchto voľbách predsa len Smer „zalovil“ aj v elektorátoch stredo-pravých strán, čím čiastočne vrátil úder strane SaS, ktorá tak urobila vo voľbách v roku 2010, keď získala voličov aj v opozičnej časti politického spektra.
.presuny na pravici
Ak som v úvode napísal, že k voľbám prišla asi desatina voličov, ktorá v roku 2010 voliť nebola, tak to pri približne rovnakej volebnej účasti znamená, že iná približne desatina voličov, ktorá bola voliť v roku 2010, k voľbám tentoraz neprišla. Aj tu nám údaje z exit pollu a volebné výsledky z roku 2010 poskytujú zaujímavý pohľad. V prvom rade sa dá z dát vyčítať, že k voľbám neprišlo približne 75-tisíc voličov, ktorí v roku 2010 volili SaS, čo je štvrtina jej bývalých voličov. Ďalšou stranou, ktorá významne prispela do skupiny nevoličov, bol Most-Híd. Približne 55-tisíc voličov Mostu z roku 2010 sa k voľbám tentoraz neunúvalo, pričom išlo významne o nevoličov maďarskej národnosti. Svoju ruku k dielu priložila aj SDKÚ-DS, ale v podstatne menšej miere, než by ste možno očakávali. Dáta naznačujú, že približne 45-tisíc voličov SDKÚ z roku 2010 k voľbám neprišlo, čo je viac ako desatina pôvodného elektorátu. SDKÚ-DS bolo v týchto voľbách takmer výlučne darcom hlasov, pričom najviac od nej získalo OĽaNO, SaS a KDH. SDKÚ tak ostalo menej ako 40 percent jej bývalých voličov. KDH si nedokázalo udržať svojich voličov z roku 2010 v takej miere ako napríklad Smer. Na druhej strane dokázalo čiastočne osloviť sklamaných voličov predovšetkým SDKÚ a v menšej miere aj iných, a to nielen stredo-pravých strán, čo mu nakoniec vynieslo nálepku lídra pravice.
Autor pracuje ako sociológ a riaditeľ agentúry FOCUS
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.