.v roku 2010, týždeň pred voľbami, sme tvár Roberta Fica na našej obálke preškrtli. Boli na to dôvody: po štyroch rokoch vlády Smer, HZDS a SNS potrebovala krajina ráznu zmenu a voči Robertovi Ficovi tu bola jasná alternatíva. Po páde vlády, ktorý si spôsobila sama pravica, je všetko trochu inak. Ficov návrat je takmer istý – a voči nemu tentoraz niet zrejmej alternatívy. .silný mandát
Po prvé, Robert Fico dnes reprezentuje spoločenskú koalíciu, za ktorou stojí asi milión voličov. Takú masu jednoducho nemožno ignorovať. Druhým faktorom je, že Fico aj politicky reprezentuje širokú spoločenskú koalíciu, ktorá je na Slovensku väčšinová. Nie sú to len bývalí komunisti, ľavičiari, nacionalisti a národniari. S Ficom nemá problém žiadna spoločenská alebo veková skupina, bez ohľadu na to, či žije v meste, alebo na vidieku, v Medzilaborciach alebo v Bratislave, Smer budú voliť dôchodcovia aj mladí ľudia, študenti, aj robotníci. Stranu Roberta Fica budú voliť ľudia, ktorí chodia pravidelne do kostola, ale aj ateisti. Ľudia žijúci zo sociálneho minima aj podnikatelia. Existuje azda iba jedna skupina voličov, kde dopadne Fico vysoko podpriemerne, a tou sú, pochopiteľne, naši Maďari.
Skrátka, v dnešnej situácii je pre pravicu takmer nemožné vykresliť Fica ako červeného démona. Zásluhu na tom má, samozrejme, aj slovenská pravica, osobitne aktéri kauzy Gorila.
Robert Fico, prirodzene, nie je len uhladeným predvolebným politikom, ako dnes pôsobí. Kto má pamäť, vie, že tento muž stelesňuje mnohé temné stránky slovenskej politiky. Hlas podobný jeho hlasu hovoril o nelegálnom financovaní strany, keď bol premiérom, jeho minister spravodlivosti bol esenciou nespravodlivosti. Iní ľudia vo vedení strany sa až príliš rýchlo udomácnili pri verejných zakázkach silových rezortov, iní zase v zdravotníckom biznise. A tretia skupina ľudí až prekvapivo dobre zarábala, či už išlo o diaľničné, alebo iné tendre. A Fico to všetko prikryl. .musíme si pomáhať
Keby však Ficov kritik navštívil predvolebný míting Smeru, musel by byť prekvapený. Robert Fico tu totiž nekypí žiadnou žlčou alebo aroganciou, ale miestami pôsobí temer ako konzervatívny politik. „Som jeden z vás,“ opakuje na každom mítingu a ľudia mu to veria. V Topoľčanoch, Trenčíne aj v Prešove. Pokojne zaútočí na slovenský bulvár a jeho svet celebrít a predstaví „skutočné celebrity“. Kto to je? Napríklad Anetta Šuranová z Trnavy, „profesionálna mama, ktorá sa stará o štyri deti“ a ktorej najväčším snom je, „aby neboli žiadne deti v detských domovoch“. Podobných skutočných celebrít je na každom veľkom mítingu niekoľko. A zhromaždeným priaznivcom, bez ktorých by v skutočnosti slovenský bulvár nemohol existovať, vôbec neprekáža, že ich obľúbený politik pritom dokázal bulvár sám často využívať.
Zdá sa, že niečo sa však zmenilo. Dnešný Smer a Smer, ktorému robil kampaň nevkusný Fedor Flašík, sú formou naozaj dve odlišné strany. Žiadna provokácia, nahota ani gýč, dnešný Smer má na bilbordoch imidž pokojnej a stabilnej strany. Směr, to už nie je mix moderných nápadov opozeraných niekde na Západe, ale nie je to už ani postkomunistická strana pre bývalé kádre nomenklatúry, ba ani spojenec HZDS či SNS. Strana Roberta Fica pred našimi očami viditeľne skonzervatívnela. Sám Fico sa z nahnevaného muža, ktorý najradšej chodil do štúdia iba sám, zmenil na pokojného politika, ktorý si dokonca odpustí útok na SDKÚ či KDH a radšej hovorí o potrebe spolupráce. Je možné, že sa tento bývalý komunista za taký krátky čas natoľko zmenil? Môžeme mu to veriť? .ktorý je ten pravý?
Ak aj existuje nádej, že áno, definitívnu odpoveď nám dá budúcnosť. Fico je však politik, ktorý sa správa až chladne racionálne. Koluje o ňom príbeh, ako počas jedného predpoludnia rokoval so zahraničnými bankármi, ktorých ohúril svojím rozhľadom, záujmom aj angličtinou. Zatiaľ čo ho zahraniční hostia pred svojimi slovenskými kolegami chválili, vtedajší premiér odišiel na pripravenú tlačovku, kde tvrdo zaútočil na slovenské banky.
Ktorý bol ten pravý Fico – ten prvý alebo ten druhý? Odpoveďou, samozrejme, je, že to bol stále jeden muž, ktorý vždy robil presne to, čo mu prináša úžitok. A to sa zrejme nezmenilo.
Ak by sa teda Robert Fico rozhodol poučiť zo svojej vlády, je to jednoduchá matematika. Najväčším problémom jeho vládnutia bola obrovská korupcia, zbytočne konfliktný vzťah s Maďarskom a – ako to nazval počas jeho vlády ľavicový publicista Eduard Chmelár – studená občianska vojna.
Treba povedať, že isté zlepšenie nevyhnutne príde už preto, že ak bude Smer vládnuť, bude to bez Mečiara a zrejme aj bez Slotu. Predsa len, spôsoby HZDS či SNS a spôsoby Smeru sú iné. Neúčasť Slotu zmierni aj hranu voči Budapešti, ale najmä povesť Slovenska v európskom salóne. .dva scenáre
Všetko ostatné bude závisieť od toho, či po voľbách vznikne samostatná vláda Smeru, alebo koalícia s KDH (respektíve aj so stranou Most).
Ak by Ficova strana vládla sama, bude to znamenať, že Fico sa odhalí až na kosť. Predseda strany si síce zakladá na tom, že je vždy čo najlepšie pripravený profesionál, jeho okolie však zaostáva. Výsledkom boli mnohé lapsusy. Stačí si spomenúť na pomotané grafy poslanca Kažimíra v minulosti občas smiešne vystupovanie ministra Jahnátka či trápnosti jeho kolegyne Tomanovej. Fico je na takéto chyby citlivý. Napokon, čo-to vypovedá aj nenápadný vývoj strany Smer v opozícii. Viera Tomanová sa takmer úplne stratila a nahradil ju staronový poslanec Braňo Ondruš. Do úzadia odišiel aj bývalý minister so zbohatlíckymi maniermi Ján Počiatek, ktorého – zdá sa – mal postupne nahradiť jeho bývalý štátny tajomník Peter Kažimír. Ak mu teda nezlomila krk, podobne ako kedysi Igorovi Šulajovi, jeho vlastná nekompetentnosť. Svoj dopad napokon môže mať aj neúspech niektorých tvárí strany v komunálnej kampani, napríklad prehra Ľubomíra Vážneho v Banskej Bystrici. Tak či tak, Ficova strana nemá dostatok rešpektovaných personálnych kádrov na to, aby sebavedome obsadila všetky riadiace pozície v štáte. Čiastočne to možno riešiť otvorením sa kariéristickým úradníkom a technokratom, aj tak však platí, že Smeru by sa zišiel vhodný koaličný partner.
Očakávaným koaličným partnerom čísla jedna je KDH. Je na to, napokon, viacero predpokladov, voliči Smeru a KDH majú dnes k sebe najbližšie, sociálne aj programovo. Na Ficovom prístupe treba oceniť, že keď sa rozhodol, že považuje KDH za najbližšieho partnera, celú kampaň to voličom po krajine otvorene hovoril. Koalícia je preto dnes pripravená a jediné, čo jej môže stáť v ceste, je príliš veľký úspech Smeru.
Napokon, prítomnosť KDH by mohla Ficovi slúžiť aj ako vítaný partner pre zlepšenie vzťahov s Budapešťou a najmä ako relatívne obmedzenie korupčného pozadia Smeru. Ak by to tak bolo, KDH nezíska iba rezorty zahraničia a vnútra, ale aj kontrolu nad Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Tým hlavným bonusom pre takúto novú vládu by však bolo vytvorenie silnej vlády, ktorá by nemala reálnu politickú alternatívu.
Ak sa po voľbách Robert Fico vráti, môže nás prekvapiť. Ibaže by ho po zostavení vlády dobehla jeho vlastná identita.
Po prvé, Robert Fico dnes reprezentuje spoločenskú koalíciu, za ktorou stojí asi milión voličov. Takú masu jednoducho nemožno ignorovať. Druhým faktorom je, že Fico aj politicky reprezentuje širokú spoločenskú koalíciu, ktorá je na Slovensku väčšinová. Nie sú to len bývalí komunisti, ľavičiari, nacionalisti a národniari. S Ficom nemá problém žiadna spoločenská alebo veková skupina, bez ohľadu na to, či žije v meste, alebo na vidieku, v Medzilaborciach alebo v Bratislave, Smer budú voliť dôchodcovia aj mladí ľudia, študenti, aj robotníci. Stranu Roberta Fica budú voliť ľudia, ktorí chodia pravidelne do kostola, ale aj ateisti. Ľudia žijúci zo sociálneho minima aj podnikatelia. Existuje azda iba jedna skupina voličov, kde dopadne Fico vysoko podpriemerne, a tou sú, pochopiteľne, naši Maďari.
Skrátka, v dnešnej situácii je pre pravicu takmer nemožné vykresliť Fica ako červeného démona. Zásluhu na tom má, samozrejme, aj slovenská pravica, osobitne aktéri kauzy Gorila.
Robert Fico, prirodzene, nie je len uhladeným predvolebným politikom, ako dnes pôsobí. Kto má pamäť, vie, že tento muž stelesňuje mnohé temné stránky slovenskej politiky. Hlas podobný jeho hlasu hovoril o nelegálnom financovaní strany, keď bol premiérom, jeho minister spravodlivosti bol esenciou nespravodlivosti. Iní ľudia vo vedení strany sa až príliš rýchlo udomácnili pri verejných zakázkach silových rezortov, iní zase v zdravotníckom biznise. A tretia skupina ľudí až prekvapivo dobre zarábala, či už išlo o diaľničné, alebo iné tendre. A Fico to všetko prikryl. .musíme si pomáhať
Keby však Ficov kritik navštívil predvolebný míting Smeru, musel by byť prekvapený. Robert Fico tu totiž nekypí žiadnou žlčou alebo aroganciou, ale miestami pôsobí temer ako konzervatívny politik. „Som jeden z vás,“ opakuje na každom mítingu a ľudia mu to veria. V Topoľčanoch, Trenčíne aj v Prešove. Pokojne zaútočí na slovenský bulvár a jeho svet celebrít a predstaví „skutočné celebrity“. Kto to je? Napríklad Anetta Šuranová z Trnavy, „profesionálna mama, ktorá sa stará o štyri deti“ a ktorej najväčším snom je, „aby neboli žiadne deti v detských domovoch“. Podobných skutočných celebrít je na každom veľkom mítingu niekoľko. A zhromaždeným priaznivcom, bez ktorých by v skutočnosti slovenský bulvár nemohol existovať, vôbec neprekáža, že ich obľúbený politik pritom dokázal bulvár sám často využívať.
Zdá sa, že niečo sa však zmenilo. Dnešný Smer a Smer, ktorému robil kampaň nevkusný Fedor Flašík, sú formou naozaj dve odlišné strany. Žiadna provokácia, nahota ani gýč, dnešný Smer má na bilbordoch imidž pokojnej a stabilnej strany. Směr, to už nie je mix moderných nápadov opozeraných niekde na Západe, ale nie je to už ani postkomunistická strana pre bývalé kádre nomenklatúry, ba ani spojenec HZDS či SNS. Strana Roberta Fica pred našimi očami viditeľne skonzervatívnela. Sám Fico sa z nahnevaného muža, ktorý najradšej chodil do štúdia iba sám, zmenil na pokojného politika, ktorý si dokonca odpustí útok na SDKÚ či KDH a radšej hovorí o potrebe spolupráce. Je možné, že sa tento bývalý komunista za taký krátky čas natoľko zmenil? Môžeme mu to veriť? .ktorý je ten pravý?
Ak aj existuje nádej, že áno, definitívnu odpoveď nám dá budúcnosť. Fico je však politik, ktorý sa správa až chladne racionálne. Koluje o ňom príbeh, ako počas jedného predpoludnia rokoval so zahraničnými bankármi, ktorých ohúril svojím rozhľadom, záujmom aj angličtinou. Zatiaľ čo ho zahraniční hostia pred svojimi slovenskými kolegami chválili, vtedajší premiér odišiel na pripravenú tlačovku, kde tvrdo zaútočil na slovenské banky.
Ktorý bol ten pravý Fico – ten prvý alebo ten druhý? Odpoveďou, samozrejme, je, že to bol stále jeden muž, ktorý vždy robil presne to, čo mu prináša úžitok. A to sa zrejme nezmenilo.
Ak by sa teda Robert Fico rozhodol poučiť zo svojej vlády, je to jednoduchá matematika. Najväčším problémom jeho vládnutia bola obrovská korupcia, zbytočne konfliktný vzťah s Maďarskom a – ako to nazval počas jeho vlády ľavicový publicista Eduard Chmelár – studená občianska vojna.
Treba povedať, že isté zlepšenie nevyhnutne príde už preto, že ak bude Smer vládnuť, bude to bez Mečiara a zrejme aj bez Slotu. Predsa len, spôsoby HZDS či SNS a spôsoby Smeru sú iné. Neúčasť Slotu zmierni aj hranu voči Budapešti, ale najmä povesť Slovenska v európskom salóne. .dva scenáre
Všetko ostatné bude závisieť od toho, či po voľbách vznikne samostatná vláda Smeru, alebo koalícia s KDH (respektíve aj so stranou Most).
Ak by Ficova strana vládla sama, bude to znamenať, že Fico sa odhalí až na kosť. Predseda strany si síce zakladá na tom, že je vždy čo najlepšie pripravený profesionál, jeho okolie však zaostáva. Výsledkom boli mnohé lapsusy. Stačí si spomenúť na pomotané grafy poslanca Kažimíra v minulosti občas smiešne vystupovanie ministra Jahnátka či trápnosti jeho kolegyne Tomanovej. Fico je na takéto chyby citlivý. Napokon, čo-to vypovedá aj nenápadný vývoj strany Smer v opozícii. Viera Tomanová sa takmer úplne stratila a nahradil ju staronový poslanec Braňo Ondruš. Do úzadia odišiel aj bývalý minister so zbohatlíckymi maniermi Ján Počiatek, ktorého – zdá sa – mal postupne nahradiť jeho bývalý štátny tajomník Peter Kažimír. Ak mu teda nezlomila krk, podobne ako kedysi Igorovi Šulajovi, jeho vlastná nekompetentnosť. Svoj dopad napokon môže mať aj neúspech niektorých tvárí strany v komunálnej kampani, napríklad prehra Ľubomíra Vážneho v Banskej Bystrici. Tak či tak, Ficova strana nemá dostatok rešpektovaných personálnych kádrov na to, aby sebavedome obsadila všetky riadiace pozície v štáte. Čiastočne to možno riešiť otvorením sa kariéristickým úradníkom a technokratom, aj tak však platí, že Smeru by sa zišiel vhodný koaličný partner.
Očakávaným koaličným partnerom čísla jedna je KDH. Je na to, napokon, viacero predpokladov, voliči Smeru a KDH majú dnes k sebe najbližšie, sociálne aj programovo. Na Ficovom prístupe treba oceniť, že keď sa rozhodol, že považuje KDH za najbližšieho partnera, celú kampaň to voličom po krajine otvorene hovoril. Koalícia je preto dnes pripravená a jediné, čo jej môže stáť v ceste, je príliš veľký úspech Smeru.
Napokon, prítomnosť KDH by mohla Ficovi slúžiť aj ako vítaný partner pre zlepšenie vzťahov s Budapešťou a najmä ako relatívne obmedzenie korupčného pozadia Smeru. Ak by to tak bolo, KDH nezíska iba rezorty zahraničia a vnútra, ale aj kontrolu nad Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Tým hlavným bonusom pre takúto novú vládu by však bolo vytvorenie silnej vlády, ktorá by nemala reálnu politickú alternatívu.
Ak sa po voľbách Robert Fico vráti, môže nás prekvapiť. Ibaže by ho po zostavení vlády dobehla jeho vlastná identita.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.