Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Koniec hippies a bobos

.časopis .téma

Americký novinár David Brooks prišiel v

Americký novinár David Brooks prišiel v roku 2000 vo svojej knihe Bobos so zaujímavou teóriou: pripomína, že hippies sa zjavili v čase, keď vzdelanie v USA ešte nebolo veľkou hodnotou.

Brooks za skvelé vyjadrenie tragického pocitu mladej generácie na počiatku 60. rokov považuje film Absolvent s Dustinom Hoffmanom v hlavnej úlohe. Mladý muž, absolvent elitnej univerzity, ešte nevie, čo od života chce, ale s istotou už vie, čo nechce – „nabubrelý“ povrchný život svojich rodičov a ich priateľov, príslušníkov bielej protestantskej elity (WASP). Tak sa zrodila revolta „šesťdesiatych rokov“, ktorú Brooks považuje najmä za protest proti konvenčnému poňatiu úspechu. O vojnu vo Vietname či o sexuálnu revolúciu vraj išlo až v druhom rade. Revolta sa usilovala zničiť najmä prestíž spájanú s „waspovským“ životným štýlom, kde sa úspech meral statusom, príjmom a majetkom. Chceli zaviesť nový poriadok, ktorý by vyzdvihoval duchovné a intelektuálne ideály.
Ako sa to všetko skončilo? Podľa Brooksa tragicky: „Došlo ku skutočnému zrúteniu spoločenského poriadku s katastrofálnymi dôsledkami pre milióny ľudí. Prejavili sa prudkým nárastom rozvodovosti, kriminality, drogových závislostí a počtu detí narodených mimo manželstva.“ Najtvrdší radikáli boli dokonca presvedčení, že treba celkom skoncovať s kariérou a stiahnuť sa do malých komunít. Ale napokon predsa len zvíťazil zdravý rozum, lebo ako s láskavou iróniou píše Brooks „väčšina vysokoškolákov na kariéru nikdy nezanevrela a nehodlala vysedávať v komúnach a voňať kvetinky, chovať prasce a rozjímať o poézii.“
Rozhodujúca zmena prišla v 80. rokoch, keď hodnota dobrého vzdelania vyletela hore. O úspechu už nerozhodovalo meno a majetok rodiny. V informačnom veku prudko stúpli odmeny za nadpriemerný intelektuálny výkon, medzi dobre platenými ľuďmi sa ocitli aj absolventi humanitných odborov. Mnoho z členov vzdelanej elity nevyrazilo do sveta za peniazmi, ale peniaze si ich našli. A začali prenikať do ich mentality. „Niekedy sa zdá, že zo študentského hnutia Hnutie za slobodu slova zo 60. rokov vzišlo viac riaditeľov veľkých korporácií než z Harvard Business School,“ píše Brooks. Vzdelaní kreatívni ľudia, často bohémski založení, mali zrazu úspech i peniaze. Ale zároveň aj problém: ako uzmieriť svoj úspech a elitné postavenie so svojimi rovnostárskymi ideálmi? Brooks sa usmieva, keď vidí bohatých mladých bohémov, ktorí sa kedysi na škole naučili, že konzumerizmus je choroba, a zrazu sami seba pristihnú, že si kupujú chladničku za 3000 dolárov.
Tak vznikli bobos (Brooks sa k nim sám hlási) – buržoázni bohémovia, ktorí sú úspešní a bohatí a zároveň chcú ostať voľnomyšlienkárskymi rebelmi. „Uzmierili protiestablishmentový štýl s imperatívom veľkých korporácií tak, že v reklamách na tenisky Niké používajú verše Wiliama Burroughsa a z pesničiek Rolling Sones robia hymny svojich marketingových kampaní... (...) Tým, že sa obliekajú ako Bill Gates, ktorý si na stretnutie akcionárov pokojne vezme obnosené plátené nohavice, uzmierili študentskú módu s manažérskym postavením. Medzi vzdelanými boháčmi si nikdy nemôžete byť istí, či ste vo svete hippies alebo burzových maklérov... Hodnoty hlavného prúdu buržoáznej kultúry a hodnoty alternatívnej kultúry 60. rokov splynuli. Prinajmenšom v rámci vzdelanej triedy sa takto skončila kultúrna vojna,“ napísal vtipne Brooks vo svojej bestsellerovej knižke Bobos.

.eva Čobejová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite