Zatiaľ je ešte menej populárny než šéfkuchár pražskej reštaurácie Zdeněk Pohlreich, ako ukazuje vyhľadávač google.cz. Keď doň zadáte „ano“, vyskočí najskôr Áno, šéfe!, teda televízny program, v ktorom Pohlreich zachraňuje českú gastronómiu výchovou krčmárov. Až pod ním je Babišova Akcia nespokojných občanov ANO 2011. Dôležitejšie než pozícia na googli (ktorú si, napokon, televízia pre Pohlreichovu šou môže platiť) však je, akú odozvu majú Babišove politické ambície u voličov.
Tretina ľudí jednému z najbohatších Čechov dôveruje, že chce zlepšiť pomery v krajine. Vyplynulo to z doteraz jediného prieskumu uskutočneného začiatkom decembra, teda ešte pred zverejnením dokumentov o Babišovej spolupráci s komunistickou ŠtB. Česi čoraz viac počujú na boj proti korupcii, s ktorým agrobarón vstupuje na politickú dráhu. Zďaleka nie všetci sa však dajú opiť rožkom. Aj keď je veľmi pravdepodobné, že pochádza z Babišových pekární Penam.
.veta za všetky slová
Politika je na to, aby presadzovala ekonomické záujmy. Túto vetu povedal v jednom rozhlasovom rozhovore Babiš, ktorého holding Agrofert patrí k najväčším firmám v Česku. Biznismen tým povedal úplne všetko. Cieľ má jasný. Teraz si ešte nakloniť voličov, aby so svojím ANO 2011 vyhral budúce parlamentné voľby, ako si naplánoval. Čie ekonomické záujmy potom bude presadzovať? Bude hádam hájiť záujmy konkurentov Agrofertu, pokiaľ vôbec ešte nejakí existujú? K týmto odpovediam sa zatiaľ miliardár nedostal, pritom české médiá s ním produkujú rozhovory ako na bežiacom páse. Zastavilo ich až úmrtie bývalého prezidenta Václava Havla.
Do politiky sa podnikateľ Babiš vrhá s predstavou, že štát sa má riadiť ako firma. V tom má ako majiteľ a generálny riaditeľ skupiny Agrofert, do ktorej patrí okolo dvesto firiem s 27-tisíckami zamestnancov, nepochybne veľké skúsenosti. Ľudia, ktorí chod v holdingu dôverne poznajú, prirovnávajú jeho firmy k sekte. Na čele je autoritársky šéf, ktorý nemá rád kritiku. Obľúbený je tu ten, kto donáša. Zamestnanci v posledných týždňoch počujú od „najvyššieho“ hlavne politické agitky. Medzi sympatizantmi hnutia si nedovolia chýbať ani členovia top vedenia Agrofertu. K ANO sa pripájajú aj zástupy radových pracovníkov. Vedia, že sa to sleduje.
.rástol na biznise so štátom
Svoje chemicko-agrárno-potravinárske impérium, ktoré sa vlani rozvetvilo aj do lesníctva, postavil Babiš do značnej miery na biznise so štátom – pri nadštandardných vzťahoch so sociálno-demokratickými politikmi. Priatelil sa s vtedajším premiérom Stanislavom Grossom. „Gross bol nádejný politik, len nezvládol okolie a manželku,“ zastáva sa Babiš bývalého priateľa, ktorý po odchode z politiky zázračne zbohatol.
Pre kolosálny rast Agrofertu bolo vhodné byť zadobre s Úradom pre ochranu hospodárskej súťaže. Jeho vedenie už dlhé roky obsadzuje svojimi ľuďmi sociálna demokracia. Babišov holding podával na antimonopolný úrad jednu žiadosť za druhou, potrebnú na súhlas s prevzatím konkurentov.
Kamery zachytili biznismena a vtedajšieho šéfa antimonopolného úradu Martina Pecinu (neskoršieho ministra vnútra a člena ČSSD) pri schôdzke v pražskom autocentre Mercedes. Bolo to v čase, keď Agrofert pohlcoval svojich význačných konkurentov z agrárnej branže a brúsil si zuby na druhého najsilnejšieho hráča, skupinu Agropol. Pecinov úrad potom spojenie dvoch dominantných firiem schválil. Tým sa začala takzvaná agrofertizácia českého vidieka. Babiš si podmanil české poľnohospodárstvo, keď takmer ovládol trh so vstupmi v podobe hnojív a krmív. Súčasne kontroluje výstupy cez obilné sitá, mlyny, pekárne, mäsokombináty a mliekarne.
Reťazec od vidiel až po vidličku má svoju logiku, „sústa“ však cezeň neprechádzajú vždy hladko. Ako to chodí v skupine, sa dá ukázať napríklad pri kurencoch: farmy povinne nakupujú drahé kŕmne zmesi, oproti tomu hydinové porážky, ktoré v Česku ovládol Agrofert, sa snažia za vykŕmené brojlery platiť čo najnižšiu cenu. Do obchodov však potom chcú kuracie mäso predať čo najdrahšie. Tomu bráni poľská konkurencia, ktorá na český trh nosí čoraz viac kureniec.
.babišovo tajomstvo
Aby sa nepovedalo, že antimonopolný úrad v prípade Agrofertu celkom rezignoval na ochranu hospodárskej súťaže, pri dvoch veľkých fúziách mu nariadil odpredať isté časti podnikov. Čo konkrétne, je však strategickým tajomstvom. Úrad svoje požiadavky nikdy neprezradil. Tají dokonca aj to, aké podiely má Agrofert po pohltení svojho najväčšieho konkurenta Agropolu na trhoch s hnojivami, postrekmi, pri kŕmnych zmesiach, vo výkupe obilia a repky, a v jej skladovaní. Agrofert si z podmienok štátneho úradu jednoducho urobil obchodné tajomstvo a úradníci želanie agrárneho magnáta poslušne rešpektujú. Megafúziu tak dodnes sprevádza neprehľadnosť. Babiš ako líder hnutia ANO pritom sľubuje presadiť zákony, ktoré zvýšia všeobecnú transparentnosť verejnej správy. Uvidí sa, ako sa jeho politické angažmán prejaví na prístupe antimonopolného úradu k práve posudzovanému spojeniu dvoch najväčších pekárenských zoskupení Penam a United Bakeries.
Keď majiteľ Agrofertu kritizuje rozkrádanie štátu, často pritom zdôrazňuje, že ide aj o jeho peniaze, ktoré odvádza na daniach. „Za rok 2010 sme zaplatili šesťsto miliónov korún," zdôrazňuje. Vzhľadom na takmer stomiliardové tržby nejde o oslnivú sumu. Navyše približne rovnaká suma, akú Agrofert odvedie na daniach, sa mu vracia na rôznych dotáciách. Vďaka tomu, že Babišovi patrí väčšina veľkokapacitných obilných síl, kontroluje strategické zásoby štátu s obilím. A nielen na nich zarába. Nespokojným občanom, ktorých oslovuje svojím hnutím, tvrdí, že nerobí obchody na úkor štátu. Sám pritom najlepšie vie, že so štátom sa dajú robiť veľmi dobré obchody. Príklad? Luxusné zisky prihralo ministerstvo poľnohospodárstva pod vedením sociálnych demokratov výkupom po bohatej úrode obilia v roku 2004. Namiesto toho, aby štát pomohol pestovateľom zbaviť sa nadúrody, ako sa to deje v iných krajinách Európskej únie, išiel po ruke obchodníkom – na úkor poľnohospodárov. Tí mlčali, báli sa ozvať. Jediný farmár Jan Miller sa proti manévrom pri štátnom výkupe obilia bránil súdnou žalobou. Vlani na jar mu súd dal za pravdu.
Autorka je redaktorka českého týždenníka Euro
Tretina ľudí jednému z najbohatších Čechov dôveruje, že chce zlepšiť pomery v krajine. Vyplynulo to z doteraz jediného prieskumu uskutočneného začiatkom decembra, teda ešte pred zverejnením dokumentov o Babišovej spolupráci s komunistickou ŠtB. Česi čoraz viac počujú na boj proti korupcii, s ktorým agrobarón vstupuje na politickú dráhu. Zďaleka nie všetci sa však dajú opiť rožkom. Aj keď je veľmi pravdepodobné, že pochádza z Babišových pekární Penam.
.veta za všetky slová
Politika je na to, aby presadzovala ekonomické záujmy. Túto vetu povedal v jednom rozhlasovom rozhovore Babiš, ktorého holding Agrofert patrí k najväčším firmám v Česku. Biznismen tým povedal úplne všetko. Cieľ má jasný. Teraz si ešte nakloniť voličov, aby so svojím ANO 2011 vyhral budúce parlamentné voľby, ako si naplánoval. Čie ekonomické záujmy potom bude presadzovať? Bude hádam hájiť záujmy konkurentov Agrofertu, pokiaľ vôbec ešte nejakí existujú? K týmto odpovediam sa zatiaľ miliardár nedostal, pritom české médiá s ním produkujú rozhovory ako na bežiacom páse. Zastavilo ich až úmrtie bývalého prezidenta Václava Havla.
Do politiky sa podnikateľ Babiš vrhá s predstavou, že štát sa má riadiť ako firma. V tom má ako majiteľ a generálny riaditeľ skupiny Agrofert, do ktorej patrí okolo dvesto firiem s 27-tisíckami zamestnancov, nepochybne veľké skúsenosti. Ľudia, ktorí chod v holdingu dôverne poznajú, prirovnávajú jeho firmy k sekte. Na čele je autoritársky šéf, ktorý nemá rád kritiku. Obľúbený je tu ten, kto donáša. Zamestnanci v posledných týždňoch počujú od „najvyššieho“ hlavne politické agitky. Medzi sympatizantmi hnutia si nedovolia chýbať ani členovia top vedenia Agrofertu. K ANO sa pripájajú aj zástupy radových pracovníkov. Vedia, že sa to sleduje.
.rástol na biznise so štátom
Svoje chemicko-agrárno-potravinárske impérium, ktoré sa vlani rozvetvilo aj do lesníctva, postavil Babiš do značnej miery na biznise so štátom – pri nadštandardných vzťahoch so sociálno-demokratickými politikmi. Priatelil sa s vtedajším premiérom Stanislavom Grossom. „Gross bol nádejný politik, len nezvládol okolie a manželku,“ zastáva sa Babiš bývalého priateľa, ktorý po odchode z politiky zázračne zbohatol.
Pre kolosálny rast Agrofertu bolo vhodné byť zadobre s Úradom pre ochranu hospodárskej súťaže. Jeho vedenie už dlhé roky obsadzuje svojimi ľuďmi sociálna demokracia. Babišov holding podával na antimonopolný úrad jednu žiadosť za druhou, potrebnú na súhlas s prevzatím konkurentov.
Kamery zachytili biznismena a vtedajšieho šéfa antimonopolného úradu Martina Pecinu (neskoršieho ministra vnútra a člena ČSSD) pri schôdzke v pražskom autocentre Mercedes. Bolo to v čase, keď Agrofert pohlcoval svojich význačných konkurentov z agrárnej branže a brúsil si zuby na druhého najsilnejšieho hráča, skupinu Agropol. Pecinov úrad potom spojenie dvoch dominantných firiem schválil. Tým sa začala takzvaná agrofertizácia českého vidieka. Babiš si podmanil české poľnohospodárstvo, keď takmer ovládol trh so vstupmi v podobe hnojív a krmív. Súčasne kontroluje výstupy cez obilné sitá, mlyny, pekárne, mäsokombináty a mliekarne.
Reťazec od vidiel až po vidličku má svoju logiku, „sústa“ však cezeň neprechádzajú vždy hladko. Ako to chodí v skupine, sa dá ukázať napríklad pri kurencoch: farmy povinne nakupujú drahé kŕmne zmesi, oproti tomu hydinové porážky, ktoré v Česku ovládol Agrofert, sa snažia za vykŕmené brojlery platiť čo najnižšiu cenu. Do obchodov však potom chcú kuracie mäso predať čo najdrahšie. Tomu bráni poľská konkurencia, ktorá na český trh nosí čoraz viac kureniec.
.babišovo tajomstvo
Aby sa nepovedalo, že antimonopolný úrad v prípade Agrofertu celkom rezignoval na ochranu hospodárskej súťaže, pri dvoch veľkých fúziách mu nariadil odpredať isté časti podnikov. Čo konkrétne, je však strategickým tajomstvom. Úrad svoje požiadavky nikdy neprezradil. Tají dokonca aj to, aké podiely má Agrofert po pohltení svojho najväčšieho konkurenta Agropolu na trhoch s hnojivami, postrekmi, pri kŕmnych zmesiach, vo výkupe obilia a repky, a v jej skladovaní. Agrofert si z podmienok štátneho úradu jednoducho urobil obchodné tajomstvo a úradníci želanie agrárneho magnáta poslušne rešpektujú. Megafúziu tak dodnes sprevádza neprehľadnosť. Babiš ako líder hnutia ANO pritom sľubuje presadiť zákony, ktoré zvýšia všeobecnú transparentnosť verejnej správy. Uvidí sa, ako sa jeho politické angažmán prejaví na prístupe antimonopolného úradu k práve posudzovanému spojeniu dvoch najväčších pekárenských zoskupení Penam a United Bakeries.
Keď majiteľ Agrofertu kritizuje rozkrádanie štátu, často pritom zdôrazňuje, že ide aj o jeho peniaze, ktoré odvádza na daniach. „Za rok 2010 sme zaplatili šesťsto miliónov korún," zdôrazňuje. Vzhľadom na takmer stomiliardové tržby nejde o oslnivú sumu. Navyše približne rovnaká suma, akú Agrofert odvedie na daniach, sa mu vracia na rôznych dotáciách. Vďaka tomu, že Babišovi patrí väčšina veľkokapacitných obilných síl, kontroluje strategické zásoby štátu s obilím. A nielen na nich zarába. Nespokojným občanom, ktorých oslovuje svojím hnutím, tvrdí, že nerobí obchody na úkor štátu. Sám pritom najlepšie vie, že so štátom sa dajú robiť veľmi dobré obchody. Príklad? Luxusné zisky prihralo ministerstvo poľnohospodárstva pod vedením sociálnych demokratov výkupom po bohatej úrode obilia v roku 2004. Namiesto toho, aby štát pomohol pestovateľom zbaviť sa nadúrody, ako sa to deje v iných krajinách Európskej únie, išiel po ruke obchodníkom – na úkor poľnohospodárov. Tí mlčali, báli sa ozvať. Jediný farmár Jan Miller sa proti manévrom pri štátnom výkupe obilia bránil súdnou žalobou. Vlani na jar mu súd dal za pravdu.
Autorka je redaktorka českého týždenníka Euro
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.