.ako sa cítiš, keď dnes hráš pesničky z Unknown Pleasures?
Cítim sa dobre, oveľa lepšie ako predtým. Po tom, ako som ich hral stokrát po sebe, tak som si na ne zvykol.
.na čo myslíš, keď ich hráš na pódiu?
Na svoju ženu, na deti, na publikum, jednoducho na všetko.
.prečo si až teraz oprášil repertoár Joy Division?
Keď sa New Order rozpadol, uvedomil som, že sme nikdy nehrali pesničky Joy Division. Trápilo ma to. Pripravoval som výstavu v Macclesfielde (predmestie Manchesteru, kde Joy Division začínali – pozn. red.), ktorá mala pripomenúť Ianov život a v rámci nej sme zorganizovali koncert manchesterských kapiel, ktoré hrali pesničky Joy Division. Bol to skvelý večer, špeciálne pre Macclesfield, kde Ian žil a zomrel. Stretli sme sa ešte niekoľkokrát, ale potom sa to skončilo. Bol som z toho smutný, ale potom mi napadlo, že by som to mohol skúsiť sám. Bol to Bobby Gilespie, kto mi vnukol myšlienku hrať celý album Unknown Pleasures. Čítal som s ním rozhovor, v ktorom hovoril, že Primal Scream hrajú celý album Screamadelica preto, lebo nie všetky pesničky z toho albumu sa hrali naživo. Prečo by som niečo podobné nemohol urobiť s Unknown Pleasures?
.berieš tieto koncerty ako oslavu hudby Joy Division?
Beriem to ako oslavu mojej hudby. Z rôznych divných dôvodov som tú hudbu nemohol oslavovať štyridsať rokov. Prečo by som sa mal za to hanbiť, prečo by som si mal brániť hrať moje vlastné veci? Čo ma však zarazilo, bola reakcia Stephena a Bernarda (bývalí kolegovia z Joy Division a New Order – pozn. red.), ktorí povedali, že by som to nemal robiť, pretože sa dopúšťam nejakej hroznej veci.
.prečo?
Sú to dvojtvárni smradi, ktorí si protirečia, pretože oni už predo mnou hrali pesničky Joy Division v rámci ich projektu Bad Lieutenant. Tak prečo tvrdia, že by som ich nemohol hrať aj ja? Protirečia si aj teraz, keď obnovili New Order bezo mňa. Takže ich argumenty sú úplne mimo. Ako som povedal, sú to dvojtvárni smradi.
.len veľmi málo ľudí videlo naživo Joy Division.
To bola práve jedna z vecí, ktorá mi došla, keď som dával dohromady tento projekt. Mnoho ľudí počulo Joy Division len z nahrávok, naživo sme však zneli inak. Keď som dával dohromady repertoár a počúval staré platne, došlo mi ako nám vtedy pomohol producent Martin Hannett. Pochopil som, že by som mal vyzdvihnúť jeho vklad do Joy Division a takýmto spôsobom mu poďakovať za prácu, ktorú pre nás urobil.
.zvuk albumov je dodnes výnimočný.
Martin mal jasnú predstavu. Chcel aby nástroje zneli čisto, aby boli oddelené, aby sa neprekrývali. Práve som dokončil knihu o Joy Division, v ktorej píšem o každej pesničke kapely. Je šokujúce, za aký krátky čas sme tie albumy nahrali. Unkown Pleasures sme nahrávali šesť dní, Closer dva a pol týždňa. Waiting For Sirens Call (posledný album New Order – pozn. red.) sme robili tri roky a pritom neznie o nič lepšie.
.mnoho kapiel sa dnes snaží kopírovať zvuk Joy Division.
Niektoré sa k tomu priblížili, ale jednoducho to nejde. Hudba sa nedá kopírovať, pretože sa nemôžete preniesť naspäť v čase. Ale celkom sa mi páči, čo robia Editors alebo White Lies.
.aj spev Iana Curtisa bol výnimočný.
Koncerty, ktoré teraz robím, mi o Ianovi povedali viac než kedykoľvek predtým. O tom ako robil hudbu, ako ukladal slová. S Ianom som hral, vždy som si myslel, že je dobrý, ale teraz, keď spievam jeho slová, uvedomujem si, aký bol bystrý a múdry.
.ktorú z piesní Joy Division máte teraz najradšej?
Eternal z albumu Closer, ktorý sme ako Joy Division hrali tak málo.
.joy Division je jedna kapiel, o ktorej sme vedeli, že ju nikdy neuvidíme naživo. Teraz sme pri tom najbližšie.
Po koncerte v San Franciscu prišiel za mňou chlapík v mojom veku a dal mi lístok, aby som mu ho podpísal. Keď som sa na ten lístok pozrel, stálo tam Joy Division, rok 1980. Hovorí mi, čakal som na vás 34 rokov! Pre takéto momenty sa oplatí hrať.
Peter Hook/
Narodil sa v roku 1956, spolu s Ianom Curtisom, Bernardom Sumnerom a Stephenom Morrisom založil kapelu Joy Division, v ktorej hral na basgitare. Po smrti Iana Curtisa v roku 1980 založil spolu s ostatnými členmi Joy Division kapelu New Order. Vo februári 2010 si otvoril v Manchesteri klub FAC 251 – Factory, kde prvýkrát zahral piesne z albumu Joy Division Unkown Pleasures so skupinou The Light. Deviateho februára vystúpili v bratislavskom klube MMC na akcii Big_FM.
Cítim sa dobre, oveľa lepšie ako predtým. Po tom, ako som ich hral stokrát po sebe, tak som si na ne zvykol.
.na čo myslíš, keď ich hráš na pódiu?
Na svoju ženu, na deti, na publikum, jednoducho na všetko.
.prečo si až teraz oprášil repertoár Joy Division?
Keď sa New Order rozpadol, uvedomil som, že sme nikdy nehrali pesničky Joy Division. Trápilo ma to. Pripravoval som výstavu v Macclesfielde (predmestie Manchesteru, kde Joy Division začínali – pozn. red.), ktorá mala pripomenúť Ianov život a v rámci nej sme zorganizovali koncert manchesterských kapiel, ktoré hrali pesničky Joy Division. Bol to skvelý večer, špeciálne pre Macclesfield, kde Ian žil a zomrel. Stretli sme sa ešte niekoľkokrát, ale potom sa to skončilo. Bol som z toho smutný, ale potom mi napadlo, že by som to mohol skúsiť sám. Bol to Bobby Gilespie, kto mi vnukol myšlienku hrať celý album Unknown Pleasures. Čítal som s ním rozhovor, v ktorom hovoril, že Primal Scream hrajú celý album Screamadelica preto, lebo nie všetky pesničky z toho albumu sa hrali naživo. Prečo by som niečo podobné nemohol urobiť s Unknown Pleasures?
.berieš tieto koncerty ako oslavu hudby Joy Division?
Beriem to ako oslavu mojej hudby. Z rôznych divných dôvodov som tú hudbu nemohol oslavovať štyridsať rokov. Prečo by som sa mal za to hanbiť, prečo by som si mal brániť hrať moje vlastné veci? Čo ma však zarazilo, bola reakcia Stephena a Bernarda (bývalí kolegovia z Joy Division a New Order – pozn. red.), ktorí povedali, že by som to nemal robiť, pretože sa dopúšťam nejakej hroznej veci.
.prečo?
Sú to dvojtvárni smradi, ktorí si protirečia, pretože oni už predo mnou hrali pesničky Joy Division v rámci ich projektu Bad Lieutenant. Tak prečo tvrdia, že by som ich nemohol hrať aj ja? Protirečia si aj teraz, keď obnovili New Order bezo mňa. Takže ich argumenty sú úplne mimo. Ako som povedal, sú to dvojtvárni smradi.
.len veľmi málo ľudí videlo naživo Joy Division.
To bola práve jedna z vecí, ktorá mi došla, keď som dával dohromady tento projekt. Mnoho ľudí počulo Joy Division len z nahrávok, naživo sme však zneli inak. Keď som dával dohromady repertoár a počúval staré platne, došlo mi ako nám vtedy pomohol producent Martin Hannett. Pochopil som, že by som mal vyzdvihnúť jeho vklad do Joy Division a takýmto spôsobom mu poďakovať za prácu, ktorú pre nás urobil.
.zvuk albumov je dodnes výnimočný.
Martin mal jasnú predstavu. Chcel aby nástroje zneli čisto, aby boli oddelené, aby sa neprekrývali. Práve som dokončil knihu o Joy Division, v ktorej píšem o každej pesničke kapely. Je šokujúce, za aký krátky čas sme tie albumy nahrali. Unkown Pleasures sme nahrávali šesť dní, Closer dva a pol týždňa. Waiting For Sirens Call (posledný album New Order – pozn. red.) sme robili tri roky a pritom neznie o nič lepšie.
.mnoho kapiel sa dnes snaží kopírovať zvuk Joy Division.
Niektoré sa k tomu priblížili, ale jednoducho to nejde. Hudba sa nedá kopírovať, pretože sa nemôžete preniesť naspäť v čase. Ale celkom sa mi páči, čo robia Editors alebo White Lies.
.aj spev Iana Curtisa bol výnimočný.
Koncerty, ktoré teraz robím, mi o Ianovi povedali viac než kedykoľvek predtým. O tom ako robil hudbu, ako ukladal slová. S Ianom som hral, vždy som si myslel, že je dobrý, ale teraz, keď spievam jeho slová, uvedomujem si, aký bol bystrý a múdry.
.ktorú z piesní Joy Division máte teraz najradšej?
Eternal z albumu Closer, ktorý sme ako Joy Division hrali tak málo.
.joy Division je jedna kapiel, o ktorej sme vedeli, že ju nikdy neuvidíme naživo. Teraz sme pri tom najbližšie.
Po koncerte v San Franciscu prišiel za mňou chlapík v mojom veku a dal mi lístok, aby som mu ho podpísal. Keď som sa na ten lístok pozrel, stálo tam Joy Division, rok 1980. Hovorí mi, čakal som na vás 34 rokov! Pre takéto momenty sa oplatí hrať.
Peter Hook/
Narodil sa v roku 1956, spolu s Ianom Curtisom, Bernardom Sumnerom a Stephenom Morrisom založil kapelu Joy Division, v ktorej hral na basgitare. Po smrti Iana Curtisa v roku 1980 založil spolu s ostatnými členmi Joy Division kapelu New Order. Vo februári 2010 si otvoril v Manchesteri klub FAC 251 – Factory, kde prvýkrát zahral piesne z albumu Joy Division Unkown Pleasures so skupinou The Light. Deviateho februára vystúpili v bratislavskom klube MMC na akcii Big_FM.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.