.nové politické strany používajú voči svojim potenciálnym voličom špecifický typ apelu. Neútočia na etablované politické strany z krajov politického spektra, ale, naopak, využívajú vágne definovaný politický stred a na mobilizáciu voličov používajú témy stredového alebo centristického populizmu (na rozdiel napríklad od nacionálneho populizmu typického na začiatku 90. rokov). V minulosti takto začínali SOP, ANO, SMER a čiastočne aj SaS. Pri svojej mobilizácii sa centristicko-populistické strany odvolávajú na ľud ako na zdroj politickej moci a antiestablišmentový postoj. Využívajú pritom rastúci pocit odcudzenia medzi vládnucimi elitami a ľuďmi, pričom zdroje takéhoto odcudzenia môžu byť sociálno-ekonomické, ako aj témy „čistej“ politiky, boja proti korupcii a partikularistickým záujmom.
.lovia medzi mladými
Centristicko-populistickými favoritmi týchto volieb sú strany 99 % – občiansky hlas a Obyčajní ľudia a Nezávislé osobnosti Igora Matoviča. Prieskumy ukazujú, že patria medzi tie strany, ktoré majú akú-takú šancu dostať sa do parlamentu.
V prípade Igora Matoviča a jeho Obyčajných ľudí sa mohlo ešte pred dvoma týždňami zdať, že bude istou výnimkou a neprepadne výlučne populistickej agende. Zdalo sa, že konzervatívna platforma v tejto strane bude silnieť a vďaka tomu dokáže osloviť nemalú časť sklamaných voličov tradičných stredo-pravých strán. Po rozkole vnútri strany však asi OĽaNO o nemalú časť týchto voličov prišla. A prichádza o nich napriek tomu, že OKS ani KDS na seba nikdy neviazali silný voličský potenciál.
Centristicko-populistické strany bývajú úspešné v prostredí mladých voličov. Medzi potenciálnymi voličmi strany 99 % je viac ako tretina vo veku 18-24 rokov (ich podiel na dospelej populácii je len približne 15 percent). Aj medzi voličmi OĽaNO má táto veková kategória nadpriemerné zastúpenie a po odchode „konzervatívneho“ krídla sa dá očakávať, že zastúpenie mladých voličov ešte stúpne.
Ďalšou charakteristickou črtou týchto strán býva skutočnosť, že svojich potenciálnych voličov čerpajú z etablovaných strán a úspech zaznamenávajú aj medzi nevoličmi, respektíve prvovoličmi. V prípade strany 99 % takmer polovica súčasných sympatizantov deklarovala, že sa na posledných parlamentných voľbách nezúčastnila a ostatní potenciálni voliči tejto strany sa regrutujú najmä z bývalých voličov Smeru a SDKÚ. Medzi sympatizantmi OĽaNO tiež nájdeme relatívne významné zastúpenie nevoličov (asi štvrtina) a zastúpenie bývalých voličov iných politických strán je pestrejšie – sú to voliči SaS, ako aj SDKÚ a KDH, ale aj bývalí voliči SNS. Zastúpenie voličov Smeru je nižšie, ale netreba zabudnúť na to, že časť bývalých voličov SaS volila v roku 2006 práve Smer, volebná trajektória týchto voličov je je zložitejšia a miera ich volatility (premenlivosti vo volebnom správaní) je vyššia.
.prídu napokon k voľbám?
Je tu však jedno ale, ktoré sa spája s prípadným úspechom nových strán vo voľbách. Zatiaľ čo prieskumy verejnej mienky dokážu relatívne dobre merať preferencie etablovaných strán s relatívne pevnými voličskými elektorátmi, nové strany s premenlivou voličskou základňou zvyknú výskumy verejnej mienky nadhodnocovať a to preto, že časť ich podporovateľov z výskumov nakoniec k voľbám nepríde (rozdiel medzi „papučovými“ a reálnymi preferenciami). Tak to bolo kedysi v prípade strán SOP (mesiac pred voľbami preferencie na úrovni 14,5 %, volebný zisk 8,01 %), ANO (mesiac pred voľbami preferencie na úrovni 10,1 %, volebný zisk 8,01 %), či Smeru (mesiac pred voľbami preferencie na úrovni 16,3 %, volebný zisk 13,46 %). SaS je výnimkou, i keď táto strana išla v roku 2010 do volieb s podstatne rozpracovanejším volebným programom, než je bežné pre centristicko-populistické strany. Teda to, že niektorá z nových strán dnes dosahuje preferencie nad 5 percent, ešte nezaručuje, že bude úspešnou aj v samotných voľbách. Tým väčšmi, že nové centristicko-populistické strany dnes zbierajú hlasy frustrovanej ulice, ktorá je pripravená vec vyriešiť tým, že bude ignorovať voľby. Autor je sociológ a riaditeľ pre výskum v agentúre Focus
.lovia medzi mladými
Centristicko-populistickými favoritmi týchto volieb sú strany 99 % – občiansky hlas a Obyčajní ľudia a Nezávislé osobnosti Igora Matoviča. Prieskumy ukazujú, že patria medzi tie strany, ktoré majú akú-takú šancu dostať sa do parlamentu.
V prípade Igora Matoviča a jeho Obyčajných ľudí sa mohlo ešte pred dvoma týždňami zdať, že bude istou výnimkou a neprepadne výlučne populistickej agende. Zdalo sa, že konzervatívna platforma v tejto strane bude silnieť a vďaka tomu dokáže osloviť nemalú časť sklamaných voličov tradičných stredo-pravých strán. Po rozkole vnútri strany však asi OĽaNO o nemalú časť týchto voličov prišla. A prichádza o nich napriek tomu, že OKS ani KDS na seba nikdy neviazali silný voličský potenciál.
Centristicko-populistické strany bývajú úspešné v prostredí mladých voličov. Medzi potenciálnymi voličmi strany 99 % je viac ako tretina vo veku 18-24 rokov (ich podiel na dospelej populácii je len približne 15 percent). Aj medzi voličmi OĽaNO má táto veková kategória nadpriemerné zastúpenie a po odchode „konzervatívneho“ krídla sa dá očakávať, že zastúpenie mladých voličov ešte stúpne.
Ďalšou charakteristickou črtou týchto strán býva skutočnosť, že svojich potenciálnych voličov čerpajú z etablovaných strán a úspech zaznamenávajú aj medzi nevoličmi, respektíve prvovoličmi. V prípade strany 99 % takmer polovica súčasných sympatizantov deklarovala, že sa na posledných parlamentných voľbách nezúčastnila a ostatní potenciálni voliči tejto strany sa regrutujú najmä z bývalých voličov Smeru a SDKÚ. Medzi sympatizantmi OĽaNO tiež nájdeme relatívne významné zastúpenie nevoličov (asi štvrtina) a zastúpenie bývalých voličov iných politických strán je pestrejšie – sú to voliči SaS, ako aj SDKÚ a KDH, ale aj bývalí voliči SNS. Zastúpenie voličov Smeru je nižšie, ale netreba zabudnúť na to, že časť bývalých voličov SaS volila v roku 2006 práve Smer, volebná trajektória týchto voličov je je zložitejšia a miera ich volatility (premenlivosti vo volebnom správaní) je vyššia.
.prídu napokon k voľbám?
Je tu však jedno ale, ktoré sa spája s prípadným úspechom nových strán vo voľbách. Zatiaľ čo prieskumy verejnej mienky dokážu relatívne dobre merať preferencie etablovaných strán s relatívne pevnými voličskými elektorátmi, nové strany s premenlivou voličskou základňou zvyknú výskumy verejnej mienky nadhodnocovať a to preto, že časť ich podporovateľov z výskumov nakoniec k voľbám nepríde (rozdiel medzi „papučovými“ a reálnymi preferenciami). Tak to bolo kedysi v prípade strán SOP (mesiac pred voľbami preferencie na úrovni 14,5 %, volebný zisk 8,01 %), ANO (mesiac pred voľbami preferencie na úrovni 10,1 %, volebný zisk 8,01 %), či Smeru (mesiac pred voľbami preferencie na úrovni 16,3 %, volebný zisk 13,46 %). SaS je výnimkou, i keď táto strana išla v roku 2010 do volieb s podstatne rozpracovanejším volebným programom, než je bežné pre centristicko-populistické strany. Teda to, že niektorá z nových strán dnes dosahuje preferencie nad 5 percent, ešte nezaručuje, že bude úspešnou aj v samotných voľbách. Tým väčšmi, že nové centristicko-populistické strany dnes zbierajú hlasy frustrovanej ulice, ktorá je pripravená vec vyriešiť tým, že bude ignorovať voľby. Autor je sociológ a riaditeľ pre výskum v agentúre Focus
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.