Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Going home

.daniel Bútora .časopis

Lord Ismay, britský generál a prvý generálny tajomník NATO, sa najviac preslávil vetou o hlavnom účele Severoatlantickej aliancie ako kľúčovom vojensko-politickom spojenectve medzi Amerikou a Európou. Účelom NATO malo byť udržať Rusov „vonku“, Američanov „vnútri“ a Nemcov „pod kontrolou“.

Všetky tri zložky tohto poslania boli úzko prepojené: udržať Rusov mimo (západnej) Európy a udržať najsilnejší európsky štát pod kontrolou, aby nedominoval ostatku Európy, bolo možné iba pomocou americkej prítomnosti v Európe. Architekti vzniku Aliancie museli po roku 1945 prekonať vtedajšiu americkú izolacionistickú paradigmu, ktorá Spojeným štátom velila vrátiť sa domov a znova sa starať len o vlastné veci. Vznik NATO prešiel v americkom Senáte o jediný hlas.

S koncom Studenej vojny, pádom komunizmu a rozpadom Sovietskeho zväzu sa zreteľnosť tejto misie  oslabila. Rusi sa z Európy vojensky stiahli, a hoci sú ich ekonomické vplyvy a záujmy rozsiahle, je ich tlak na Európu oveľa slabší a menej fatálny ako v minulosti. To, čo zostalo, je väzba medzi „Americans in“ a „Germans down“. Čo by sa stalo, ak by sa Američania celkom z Európy stiahli? Čo by to znamenalo vzhľadom na silu Nemecka, zreteľne najsilnejšieho hráča v Európe? Je to, samozrejme, otázka viac psychologická ako vojenská či strategická, je však čoraz bližšia realite. Pentagón minulý týždeň oznámil, že stiahne vojakov z ďalších dvoch základní v Nemecku. Okrem leteckých a vojenských základní tak Spojeným štátom zostanú v Európe už iba dve veľké pozemné základne (v Nemecku a v Taliansku) s asi 30-tisíc vojakmi. To je desatina toho, čo mali Američania v Európe na vrchole Studenej vojny.

Hospodársky vplyv Nemecka na európske dianie je dnes obrovský a rastúci je aj vplyv politický. Ak odhliadneme od okrajových radikálnych skupín (napríklad v Grécku), Európa je s nemeckým vplyvom pomerne vyrovnaná. Je to však Nemecko, ktoré je nielen vnútorne demokratické a smerom von pevnou súčasťou EÚ, ale ktoré je najmä súčasťou NATO a kde sú ešte stále americkí vojaci. Čo urobí s Európou vedomie, že „Americans in“ faktor je čoraz slabší? Jeden scenár sa priamo ponúka: návrat k dileme, ktorú krátko po vojne pomenoval Thomas Mann: dileme medzi „európskym Nemeckom“ a „nemeckou Európou“. Vzhľadom na slabosť a vyprahnutosť toho „európskeho“ adjektíva a vzhľadom na nevyváženosť medzi silou Nemecka a slabosťou tých ostatných sa po americkom stiahnutí ako pravdepodobnejšia ponúka tá menej atraktívna možnosť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite