Niekto tomu hovorí interrupcia a myslí tým umelé prerušenie tehotenstva. Tehotenstva, nie ľudského života. Iný to zas nazýva vraždou nenarodeného dieťaťa. Vraždou, nie zmarením vývoja plodu. Tí dvaja sa na seba navzájom hnevajú. Dokonca až tak, že hovoria o kultúrnej vojne.
Otázka, či je oplodnené ľudské vajíčko už od prvého momentu človekom, je ťažká. To neznamená, že na ňu neexistuje jednoduchá odpoveď. Znamená to len toľko, že pre náš ohraničený rozum je ťažké túto odpoveď spoľahlivo nájsť. Pri takýchto otázkach sa tedamusíme orientovať nielen rozumom, ale aj intuíciou a vierou. Lenže intuície a viery máme ešte odlišnejšie ako rozumy, a preto sú také odlišné aj naše odpovede. Na to, aby sa z toho stala kultúrna vojna, však treba ešte niečo. To niečo je poľutovaniahodný nedostatok empatie. S troškou empatie by si hádam aj ten najzarytejší zástanca interrupcií vedel predstaviť sám seba v civilizácii, ktorá by dovoľovala zabíjať aj narodené deti, ktoré už rodičia z nejakého dôvodu nechcú. Akú vekovú hranicu pre legálne zabíjanie narodených detí by potreboval, aby sa z neho stal fanatický odporca takejto praxe? Veľa empatie hádam netreba ani na to, aby si tento priateľ interrupcií uvedomil, že pre niekoho iného nie je rozhodujúcim momentom narodenie, ale počatie. A že ten, kto to cíti takto, má predsa povinnosť zasadzovať sa o to, aby počatý ľudský život nebol zmarený. Ak to robí, zaslúži si našu úctu, nech by náš názor bol hoci aj úplne opačný. A koľko empatie potrebuje zarytý zástanca práv nenarodených detí, aby precítil, že vieru, z ktorej predovšetkým čerpá svoje presvedčenie, s ním nemusia zdieľať všetci? Že pre iných ľudí niekoľkobunkový organizmus ešte nie je človek, že je to len zárodok, z ktorého sa môže človek vyvinúť? Nuž a veľa empatie netreba ani na to, aby si tento nepriateľ interrupcií uvedomil, že rozhodnutie znemožniť vývoj tohto zárodku nepochádza vždy len z čírej roztopaše. Že je to v mnohých prípadoch veľmi bolestné rozhodnutie, ktorého cieľom je chrániť. A nielen seba. Vôbec nerozumiem tým bojovníkom kultúrnej vojny, ktorí chcú niekomu uprieť nárok na výhradu vo svedomí. Bojovníkom, ktorí chcú zákonom donútiť ľudí, aby konali úplne v rozpore so všetkým, čomu veria. A nerozumiem ani tým druhým bojovníkom, ktorí chcú presadiť pre všetkých práve to, čomu veria oni. Bojovníkom, ktorí chcú zákonom donútiť ľudí, aby privádzali na svet nechcené deti. Rozumiem ľuďom, ktorí si vezmú z detského domova takéto nechcené dieťa a urobia z neho dieťa chcené. To sú skutoční víťazi tejto kultúrnej vojny.
.martin Mojžiš
Otázka, či je oplodnené ľudské vajíčko už od prvého momentu človekom, je ťažká. To neznamená, že na ňu neexistuje jednoduchá odpoveď. Znamená to len toľko, že pre náš ohraničený rozum je ťažké túto odpoveď spoľahlivo nájsť. Pri takýchto otázkach sa tedamusíme orientovať nielen rozumom, ale aj intuíciou a vierou. Lenže intuície a viery máme ešte odlišnejšie ako rozumy, a preto sú také odlišné aj naše odpovede. Na to, aby sa z toho stala kultúrna vojna, však treba ešte niečo. To niečo je poľutovaniahodný nedostatok empatie. S troškou empatie by si hádam aj ten najzarytejší zástanca interrupcií vedel predstaviť sám seba v civilizácii, ktorá by dovoľovala zabíjať aj narodené deti, ktoré už rodičia z nejakého dôvodu nechcú. Akú vekovú hranicu pre legálne zabíjanie narodených detí by potreboval, aby sa z neho stal fanatický odporca takejto praxe? Veľa empatie hádam netreba ani na to, aby si tento priateľ interrupcií uvedomil, že pre niekoho iného nie je rozhodujúcim momentom narodenie, ale počatie. A že ten, kto to cíti takto, má predsa povinnosť zasadzovať sa o to, aby počatý ľudský život nebol zmarený. Ak to robí, zaslúži si našu úctu, nech by náš názor bol hoci aj úplne opačný. A koľko empatie potrebuje zarytý zástanca práv nenarodených detí, aby precítil, že vieru, z ktorej predovšetkým čerpá svoje presvedčenie, s ním nemusia zdieľať všetci? Že pre iných ľudí niekoľkobunkový organizmus ešte nie je človek, že je to len zárodok, z ktorého sa môže človek vyvinúť? Nuž a veľa empatie netreba ani na to, aby si tento nepriateľ interrupcií uvedomil, že rozhodnutie znemožniť vývoj tohto zárodku nepochádza vždy len z čírej roztopaše. Že je to v mnohých prípadoch veľmi bolestné rozhodnutie, ktorého cieľom je chrániť. A nielen seba. Vôbec nerozumiem tým bojovníkom kultúrnej vojny, ktorí chcú niekomu uprieť nárok na výhradu vo svedomí. Bojovníkom, ktorí chcú zákonom donútiť ľudí, aby konali úplne v rozpore so všetkým, čomu veria. A nerozumiem ani tým druhým bojovníkom, ktorí chcú presadiť pre všetkých práve to, čomu veria oni. Bojovníkom, ktorí chcú zákonom donútiť ľudí, aby privádzali na svet nechcené deti. Rozumiem ľuďom, ktorí si vezmú z detského domova takéto nechcené dieťa a urobia z neho dieťa chcené. To sú skutoční víťazi tejto kultúrnej vojny.
.martin Mojžiš
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.