„Mnoho ľudí si hovorí, či už toto nie je trochu priveľa, jesť a piť na mieste, kde bol kedysi oltár,“ uvažuje Ton Harnes. Stojí vysoko, skoro pod strechou gotického kostola z 13. storočia. To, na čom stojí, je trojposchodová konštrukcia, vlastne je to akási galéria s regálmi plnými kníh. Z kostola je kníhkupectvo a presne tam, kde bol oltár, je dnes kaviareň.
Práve tu, pri káve v presbytériu, možno hľadať odpoveď na otázku, ktorá je aktuálna po celej Európe. Čo s nepoužívanými kostolmi? Ako ďaleko sa dá zájsť v ich novom využití? A čo sa stane, keď je tam kníhkupectvo? Ton Harnes si to pochvaľuje, ročne sem príde okolo osemstotisíc ľudí. Prechádzajú zvláštnym priestorom tam a späť, a to vidí Ton Harnes rád. „Keď tu ľudia strávia viac času, viac aj utratia,“ hovorí. A tak sa z najstaršej gotickej stavby v Holandsku stal marketingový nástroj – a funguje, v čaopise Guardian to tu vyhlásili za najkrajšie kníhkupectvo na svete. Možno tento model zopakovať?
V Holandsku je 4,3 milióna katolíkov a 2,3 milióna protestantov. K dispozícii majú okolo šesťtisíc kostolov. Za posledných štyridsať rokov zmenilo svoj účel alebo bolo zbúraných asi štyristo katolíckych a najmenej päťstovka protestantských kostolov. A tento trend bude pokračovať. Keďže ľudia sa od cirkevných rituálov prikláňajú skôr k individuálnej spiritualite, do kostola budú chodiť čoraz menej a ako odhaduje publikácia Viera v budúcnosť (Geloof in de toekomst), v budúcich rokoch sa zrušia až dva kostoly týždenne.
Znovu ich využiť nie je však jednoduché. Pre protestantov budova kostola nie je posvätná a jej zachovanie na iný účel sa považuje za pozitívne. Oproti tomu katolíci preferujú zrušený kostol zbúrať.
Je tu aj veľa ďalších obmedzení, napríklad technických: kostoly sú zle izolované, je to veľký priestor s málo svetlom. Stavebné zásahy sú zložité, drahé, navyše ich komplikuje pamiatková starostlivosť: približne polovica kostolov v Holandsku je pamiatkovo chránená. Kostol stojí zväčša v centre, preto do jeho využitie chce spravidla hovoriť aj obec alebo mesto. Okrem toho, aj k bezvýznamnej kaplnke sa viaže mnoho osudov a emócií ľudí z okolia, preto sa musí hľadať riešenie, ktoré je pre všetkých stráviteľné. Keď sa napríklad protestantská modlitebňa mala stať modlitebňou moslimskou, vyzeralo to síce prakticky, ale vzbudilo to takú nevôľu, že nápad sa nerealizoval. S kostolmi to prosto nie je jednoduché.
Prakticky uvažujúci Holanďania si však vedia rady. Tak napríklad v Maastrichte, kúsok od kníhkupectva, je ďalší kostol s kláštorom, dnes Kruisheren hotel s priliehavým sloganom „design medzi nebom a zemou“ – v kaplnkách sú módne pohovky a zo záchoda je výhľad na náhrobné dosky. Na druhej strane Holandska v meste Hengelo nájdeme základnú školu dômyselne prestavanú z kostola – na mieste krstiteľnice stojí dnes kopírka. V kostole môžu byť byty, škôlka aj zubná ambulancia. A nevadí teda, že sa pri oltári je a pije? „Na čo iné predsa oltár slúži,“ povie Ton Harnes trochu provokatívne a žmurkne na novinársku návštevu. Znamená to: takto, bez sentimentu, sa to robí v Holandsku.
Autorka je reportérka českého Respektu.
Práve tu, pri káve v presbytériu, možno hľadať odpoveď na otázku, ktorá je aktuálna po celej Európe. Čo s nepoužívanými kostolmi? Ako ďaleko sa dá zájsť v ich novom využití? A čo sa stane, keď je tam kníhkupectvo? Ton Harnes si to pochvaľuje, ročne sem príde okolo osemstotisíc ľudí. Prechádzajú zvláštnym priestorom tam a späť, a to vidí Ton Harnes rád. „Keď tu ľudia strávia viac času, viac aj utratia,“ hovorí. A tak sa z najstaršej gotickej stavby v Holandsku stal marketingový nástroj – a funguje, v čaopise Guardian to tu vyhlásili za najkrajšie kníhkupectvo na svete. Možno tento model zopakovať?
V Holandsku je 4,3 milióna katolíkov a 2,3 milióna protestantov. K dispozícii majú okolo šesťtisíc kostolov. Za posledných štyridsať rokov zmenilo svoj účel alebo bolo zbúraných asi štyristo katolíckych a najmenej päťstovka protestantských kostolov. A tento trend bude pokračovať. Keďže ľudia sa od cirkevných rituálov prikláňajú skôr k individuálnej spiritualite, do kostola budú chodiť čoraz menej a ako odhaduje publikácia Viera v budúcnosť (Geloof in de toekomst), v budúcich rokoch sa zrušia až dva kostoly týždenne.
Znovu ich využiť nie je však jednoduché. Pre protestantov budova kostola nie je posvätná a jej zachovanie na iný účel sa považuje za pozitívne. Oproti tomu katolíci preferujú zrušený kostol zbúrať.
Je tu aj veľa ďalších obmedzení, napríklad technických: kostoly sú zle izolované, je to veľký priestor s málo svetlom. Stavebné zásahy sú zložité, drahé, navyše ich komplikuje pamiatková starostlivosť: približne polovica kostolov v Holandsku je pamiatkovo chránená. Kostol stojí zväčša v centre, preto do jeho využitie chce spravidla hovoriť aj obec alebo mesto. Okrem toho, aj k bezvýznamnej kaplnke sa viaže mnoho osudov a emócií ľudí z okolia, preto sa musí hľadať riešenie, ktoré je pre všetkých stráviteľné. Keď sa napríklad protestantská modlitebňa mala stať modlitebňou moslimskou, vyzeralo to síce prakticky, ale vzbudilo to takú nevôľu, že nápad sa nerealizoval. S kostolmi to prosto nie je jednoduché.
Prakticky uvažujúci Holanďania si však vedia rady. Tak napríklad v Maastrichte, kúsok od kníhkupectva, je ďalší kostol s kláštorom, dnes Kruisheren hotel s priliehavým sloganom „design medzi nebom a zemou“ – v kaplnkách sú módne pohovky a zo záchoda je výhľad na náhrobné dosky. Na druhej strane Holandska v meste Hengelo nájdeme základnú školu dômyselne prestavanú z kostola – na mieste krstiteľnice stojí dnes kopírka. V kostole môžu byť byty, škôlka aj zubná ambulancia. A nevadí teda, že sa pri oltári je a pije? „Na čo iné predsa oltár slúži,“ povie Ton Harnes trochu provokatívne a žmurkne na novinársku návštevu. Znamená to: takto, bez sentimentu, sa to robí v Holandsku.
Autorka je reportérka českého Respektu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.