Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bratislavská panelstory

.eva Čobejová .časopis .lifestyle

Bratislavské sídliská ako produkty komunistického staviteľstva kritizujeme už dostatočne dlho a húževnato. Lenže niektoré dnes, paradoxne, ponúkajú prekvapivo dobrú kvalitu života.

Fotograf Maňo Štrauch si už zvykol na to, že keď rozpráva o svojom sťahovaní z nového rodinného domu v Rusovciach do bytu v Petržalke, ľudia sa naňho pozerajú s úžasom. A to ešte hovorí o návrate na sídlisko s nadšením „Samozrejme, záleží na tom, v ktorej časti Petržalky človek býva. My sme v Ovsišti a tam je to výborné. Malá zaľudnenosť, päť minút chôdze na hrádzu, 100 metrov od nás máme lesík, kam chodíme so psami, skvelá je dostupnosť do mesta a všetky služby máme blízko. Šetríš tak čas i peniaze,“ vysvetľuje. Rodinný dom, ktorý kúpil v Rusovciach, bol nekvalitne postavený, s petržalským bytom nemá starosti žiadne. „Navyše, v našom dome bývajú ľudia, ktorí zarábajú približne tak ako my, sme tu dobrá komunita, sú tu prirodzenejšie vzťahy medzi ľuďmi. Paradoxne aj väčšie súkromie, pretože je tu veľa ľudí, a tak ťa neriešia.“
Bratislavské sídliská, roky kritizované ako absurdný výplod komunistických plánovačov, sa akoby až teraz dožívajú uznania aj zvýšeného záujmu. Záujem o sídliská s dobrou dopravnou infraštruktúrou a občianskou vybavenosťou potvrdzuje  aj Daniela Rážová, šéfka spoločnosti Bond reality. „Naši klienti najčastejšie prejavujú záujem o mestské časti Ružinov, Petržalka, Nové Mesto, Karlova Ves, ale aj Rača, Devínska Nová Ves či Dúbravka. „Práve občianska vybavenosť je napríklad veľkým nedostatkom novovznikajúcich satelitov v okolí Bratislavy,“ dodáva Daniela Rážová.
Bratislavské sídliská vzbudili už aj záujem historikov architektúry. „Potenciál Bratislavy nie je v historickom jadre, ale v jej sídliskách, nebuďme stále nostalgici,“  tvrdí rešpektovaná historička modernej architektúry Henrieta Moravčíková. .je to prehra?
Henrieta Moravčíková spolu s kolegami práve dokončila obsiahly atlas bratislavských sídlisk s podtitulom Vitajte v panelstory! A prístup k sídliskám je tu už  iný, na aký sme si zvykli v ponovembrových diskusiách, kde sa sídliská prezentovali iba ako prehra. „Sídlisko nerovná sa komunistické zriadenie,“ pripomína Henrieta Moravčíková. „Sídlisko rovná sa skôr moderný urbanizmus a moderná architektúra. Ak to bola prehra, tak to bola prehra celej modernej architektúry, ktorá verila, že na základe pokroku urobí spoločnosť lepšou. Naše sídliská sú vlastne realizovanou utópiou hromadného bývania, ktorú moderní vizionári v celej Európe plánovali už od polovice 19. storočia.“  Realizovaná utópia vždy prinesie  problémy, s ktorými vizionári nerátali. V systéme s voľným trhom a súkromným vlastníctvom sa limity modernistických utópií ukázali veľmi rýchlo a mohli sa korigovať. V totalite sa mohlo zájsť v budovaní utópie oveľa ďalej, pretože komunistický systém nedovoľoval korigovať vízie nerešpektujúce prirodzený život. Napriek tomu nie všetky sídliská sú prehry, dokonca sú tu aj výhry, remízy či šance urobiť z niektorých sídlisk výborné bývanie. .jednoznačná výhra
Ak má mať sídlisko minimálne tristo bytov, tak klasické sídliská v Bratislave vznikli až po vojne.  Najstaršie je sídlisko Krasňany, ale za prvé významné sídlisko budované podľa princípov moderného urbanizmu sa považuje sídlisko Februárka. Vytvorili ho špičkoví mladí architekti, ktorí vzišli z celoštátnej súťaže v roku 1956. Navrhli uvoľnenú urbanistickú štruktúru, ktorá sa radikálne líšila od okolitej tradičnej zástavby mestských blokov. Navrhli viacero typov domov a prvýkrát na ich výstavbu použili okrem panelovej sústavy, tradičného muriva, aj liaty betón.
Keď človek dnes prechádza cez toto usadené a zazelenené sídlisko, navyše blízko centra, s dobre rozvinutými službami, výbornou dopravou, ale aj parkmi, detskými ihriskami a dostatkom parkovacích miest, musí uznať, že toto sídlisko aj dnes výborne funguje, a to, čo je tu zlé, pribudlo až v posledných rokoch.
Za významný prelom v pozitívnom zmysle slova sa považovala výstavba sídliska Ružinov, ktorá sa začala v roku 1961. Tu už išlo o naozaj veľké sídlisko, ktoré sa ďalej členilo na okrsky, kde už nefungovala klasická uličná štruktúra, budovali sa obytné vnútrobloky, nechýbala hlavná dopravná a kompozičná os a nezabudlo sa ani na veľkorysé zelené plochy. Nielen urbanisticky je to vydarené dielo, ale aj z architektonického hľadiska je tu typová rozmanitosť a pestrosť domov. „To je dielo, ktoré vo svojej dobe bolo na svetovej úrovni. Robili na tom špičkoví architekti. Bolo tu obrovské nadšenie, architekti verili, že robia dobrú vec, že je to správna cesta a spoločnosť ich plány ešte rešpektovala. Teda to, čo navrhli – vrátane verejných budov, parkov, sôch – sa aj postavilo,“ hovorí Henrieta Moravčíková.
Za kvalitné sídlisko považujú historici architektúry ešte aj Karlovu Ves. Z architektonického hľadiska je síce Karlova Ves menej zaujímavá, pretože na rozdiel od rovinatého Ružinova sa išlo do náročného kopcovitého terénu, ale urbanisticky je to hodnotný projekt.
„Sídliská – Krasňany, Februárka, Ružinov a Karlova Ves boli navrhnuté kvalitne, a to, čo sa navrhlo, sa  aj postavilo, takže pri nich nemusíme mať pochybnosti o kvalite,“ hovorí H. Moravčíková. .prehry, aj šance
Keď tlak na výstavbu bytov v Bratislave prudko narastal, ale hospodárstvu sa darilo horšie, išlo sa už na utilitárnejšie riešenia, čo vidno najmä na Petržalke. V rokoch 1976 až 1981 sa tu postavilo 50 000 bytov. Pritom vízia Petržalky ako moderného satelitu vznikala v uvoľnených 60. rokoch. Dokonca sa na jej riešenie vypísala medzinárodná urbanistická súťaž, ale normalizácia a hospodársky úpadok spôsobili, že nič z toho sa nerealizovalo.  Napriek tomu má Petržalka stále veľkú výhodu – je tu výborný pomer zastavanej a celkovej plochy, čo je jej veľký potenciál. „Petržalka je aj dobrý príklad toho, aký vitálny je mestský organizmus. Hoci sa nezrealizovala tak, ako bola naplánovaná, postupne sa toto prostredie môže prirodzeným organickým spôsobom vyvinúť na kvalitné bývanie,“ pripomína H. Moravčíková. „V Petržalke je obrovská spoločenská dynamika, je tam najviac nezávislých spolkov mladých ľudí, silné kultúrne podhubie, Petržalka provokuje, je inšpiratívna.“
Preto ani Petržalku nemožno dnes považovať za jednoznačnú prehru, za tú sa skôr  považuje sídlisko Dlhé diely. Pritom práve tam v atraktívnom prírodnom prostredí malo vzniknúť vzorové nadštandardné bývanie s netradičným urbanistickým riešením. Nástup raného kapitalizmu, ktorý začal bezhlavo stavať a  žiadne miestne autority nepovedali stop, zničili hodnotu tohto sídliska.
„Teraz je doba, keď sa ešte dajú zachrániť niektoré pôvodné hodnoty starých bratislavských sídlisk,“ pripomína H. Moravčíková. „Napríklad veľkorysé voľné plochy, verejné stavby, parky, sochy, ktoré netreba búrať, ako sa to bohužiaľ deje napríklad v Ružinove. Je najvyšší čas o tom hovoriť a pomenovať hodnoty, ktoré tieto sídliská majú. Keď to budeme hovoriť o desať, možno už o päť rokov, bude neskoro.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite