Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ľudia nás odporúčajú ďalej

.lukáš Krivošík .časopis .týždeň v ekonomike

Internetová banka, ktorú vedie, práve oslavuje na Slovensku svoj prvý rok. Recesiu vníma ako príležitosť na dobiehanie konkurencie a za výhodu Stredoeurópanov považuje, že sú naučení čeliť náhlym zmenám. Šéf Zuno Bank, András Hámori.

.ako sa chlapec z Győru dostane do čela dynamickej stredoeurópskej banky?
Pokladám sa za veľmi šťastného človeka. Išiel som na univerzitu a po nej som sa zamestnal v globálnom koncerne General Electric. Tam som sa veľa naučil o systémoch, ako riadiť ľudí, analyzovať problémy a navrhovať riešenia. Mal som šťastie, že ma identifikovali ako človeka s potenciálom, čo ma priviedlo k ďalším príležitostiam. Každému by som na začiatku kariéry poradil, aby si našiel miesto, kde sa naučí najviac. Nehľaďte na výplatu. Čo zarobíte počas prvých dvoch rokov je nepodstatné z perspektívy celého života.   .potom ste prešli do banky Raiffeisen?
Áno, bol som tam zodpovedný za produkty a marketing. Raiffeisen pôsobí na pätnástich trhoch. Sú to veľmi odlišné krajiny a veľa som sa pri tom naučil. Zdalo sa mi, že v regióne chýba direct banka s podobným biznisovým modelom ako má Zuno. Teda mať jedno centrálne jadro a z neho pôsobiť vo všetkých týchto krajinách. Pričom nízke poplatky a veľkorysé úroky by boli ponúkané klientom vďaka úsporám v nákladoch. .vedenie Raiffeisen bolo určite na začiatku zdržanlivé.
Slovo „nie“ som spočiatku počul mnohokrát. Najťažšie bolo presvedčiť manažment Raiffeisenu, že potrebujeme niečo ako Zuno. Predsa len, máte desaťročia skúsenosti s klientmi, ktorí sú zvyknutí na kamenné pobočky. Tento koncept však predpokladal, že všetko sa bude diať cez internet, prípadne call centrum. V jednom momente však dali projektu zelenú. A odkedy videli výsledky na Slovensku a v Českej republike, stali sa skutočnými vyslancami tejto myšlienky. Teraz premýšľame, ako ju rozšíriť do ďalších krajín EÚ. .ako ste po roku fungovania na slovenskom trhu spokojný s postavením Zuno?
Sme veľmi šťastní zo spôsobu, akým sme odštartovali. Veľa ľudí o nás vie a podľa prieskumu by až 88 percent našich klientov odporučilo Zuno svojim priateľom či rodinným príslušníkom. Po prvom roku máme podiel jedného percenta na vkladoch domácností. Náš doterajší rast nasvedčuje, že do budúcnosti budeme pre mnohých súkromných individuálnych zákazníkov čoraz zaujímavejší. .bežná predstava banky je, že do nej vložíte peniaze a ona ich ďalej požičiava. Vy ponúkate bežný účet, sporiaci účet, ale zatiaľ neponúkate úvery. Ako môžete klientom vyplácať úroky bez toho, aby ste peniaze ďalej požičiavali?
Zatiaľ úvery neponúkame, no v budúcom roku chceme v tejto oblasti priniesť na trh nové produkty. Dobré úroky môžeme ponúkať preto, že ako internetová banka šetríme na nákladoch. Nemáme kamenné pobočky na každom rohu, pričom tie zvyčajne tvoria v bankách polovicu ich nákladov. Tieto úspory na nákladoch potom môžeme ponúknuť klientovi vo forme vyššieho úroku alebo nižšieho poplatku. .to však vysvetľuje len úspory v nákladoch, ale nie ako zarábate peniaze v prvom rade.
Samozrejme, peniaze požičiavame ďalej. A to našej materskej banke Raiffeisen Bank International, ktorá ich ďalej zhodnocuje. .sústredíte sa hlavne na mladých ľudí. No tí sú dosť prelietaví. Nebojíte sa, že ich stratíte pri prvej dobrej ponuke od konkurencie?
Trochu vás poopravím. Nesústreďujeme sa na mladých ľudí, ale na moderných ľudí. Osobne som stretol klientku, ktorá má 69 rokov. Prišla do jedného z našich ústredí a chcela si otvoriť účet. Povedali sme jej, že v poriadku, ale odteraz bude všetko prebiehať len cez internet. Ona na to, že fajn, je s tým uzrozumená a internet má. Keby som vám ukázal vekové rozloženie našich klientov, boli by ste prekvapený, koľko máme štyridsiatnikov, päťdesiatnikov, šesťdesiatnikov a dokonca sedemdesiatnikov. Podstatná je mentalita, nie vek. .ako menia očakávania recesie v budúcom roku prostredie, v ktorom podnikáte?
Recesiu vidíme ako príležitosť pre rast nášho biznisu. Keď je ekonomika v problémoch, nízkonákladové banky majú relatívnu výhodu oproti klasickým bankám, pretože tie druhé budú musieť škrtať svoje náklady. U nás je úsporný už samotný biznis model, s ktorým fungujeme. Očakávame, že naše čísla porastú naďalej, kým konkurenti sa budú sústreďovať na riešenie svojich problémov. .zuno je zatiaľ prítomné na slovenskom a českom trhu. Podľa všetkého chcete expandovať do ďalších okolitých krajín. Vy pochádzate z Maďarska, ktoré čelí ekonomickým i politickým problémom. Ako vidíte trh bankových služieb vo vašej vlasti?
Myslím, že práve kvôli veľkým problémom etablovaných bánk na maďarskom trhu tam bude banka Zuno veľmi úspešná. Ostatní sa totiž sústreďujú na znižovanie nákladov a zatváranie pobočiek, teda na iné veci, než je spokojnosť klienta či zlepšovanie kvality služieb. Čo sa týka celkovej situácie v Maďarsku, tamojšie zásahy vlády proti bankám sa raz dostanú do učebníc ako príklad štátom spôsobeného ničenia hodnoty. .objavili sa dohady o tom, že niektoré banky maďarský trh opustia. Sú tieto hrozby mienené vážne?
Myslím, že niektoré banky z Maďarska naozaj odídu. No oveľa väčší bude dopad na hospodárstvo. Pretože ak banky nie sú zdravé a nemôžu pre zásahy vlády požičiavať, hospodárstvu to škodí. A potom trpia aj občania. Samozrejme, politici vždy potrebujú nájsť obetného baránka a dnes sú ním banky. Je to však veľmi krátkozraká politika. O päť až desať rokov sa dnes zavádzané mimoriadne dane a regulácie v podobe vyšších kapitálových požiadaviek vrátia naspäť, pretože to nemôže takto fungovať. .banková daň je širšou európskou témou. Nedávno bola zavedená aj na Slovensku. Zaplatia ju napokon klienti bánk alebo sa vďaka existujúcej konkurencii na poplatkoch neprejaví?
Dopady bankovej dane v súčasnosti analyzujeme. Ale myslím si, že to nebude mať taký veľký vplyv na Zuno ako na hlavných trhových hráčov. Banky sa budú najskôr snažiť šetriť na sebe. Ak to nebude stačiť, prejaví sa banková daň aj na poplatkoch. V dlhodobom horizonte totiž nemôžete mať nulové náklady. .slovenská opozícia, ktorá sa po marcových voľbách možno vráti k moci, požaduje ešte vyšší odvod, než bol prijatý. Ďalšia vec je dohoda na európskej úrovni.
Ak je už mimoriadna banková daň nevyhnutná, tak potom nech je štandardizovaná celoeurópsky. Jednotlivé bankové dane totiž narušujú konkurenciu a banky sa stávajú hračkami v rukách politikov. Nemyslím si, že to je dobré. Rôznosť regulácií a daní európske banky na globálnej úrovni znevýhodní. No ako som povedal, súčasná regulačná vlna nivočí celý biznis a sprostredkovane na ňu doplatia ľudia i politici. Bankovníctvo bolo prísne regulované už predtým, no dnes sú požiadavky možno trikrát náročnejšie. Pokračovať to takto nemôže.     .ocitli sme sa v dlhovej kríze, lebo štáty sa masívne zadlžovali. Na druhej strane, banky ochotne nakupovali ich dlhopisy. Vy politikov kritizujete, no vidíte nejakú vinu aj na strane bánk?
Áno aj nie. Banky mali určite dávať väčší pozor na vklady klientov. Obzvlášť, ak za ne nakupovali napríklad grécke dlhopisy. Dopyt po špekuláciách bol veľký. Na druhej strane však aj dnes vidíte, že rozhodnutia politikov sú pomalé a neúplné. Je to ako chirurgický zákrok, ktorý sa sústavne snažíte odďaľovať, no váš zdravotný stav sa tým len zhoršuje. .aké rozuzlenie to napokon bude mať? Niektorí sa boja deflačného kolapsu, iní hyperinflácie.
Ak mám byť úprimný, budúcnosť nepoznám, no ľahké to nebude. Niektoré scenáre sú pravdepodobnejšie, iné menej. Pre stredovýchodnú Európu to v každom prípade nemusí vyzerať až tak nepriaznivo. Naša časť Európy rýchlo ekonomicky rástla vďaka vývozu do jej západnej časti. Ak však Západ spomalí, my spomalíme ešte viac, lebo sme závislí od jeho dopytu. Lenže, aj keď budeme z krátkodobého pohľadu poškodení viac, z dlhodobého máme jednu výhodu – ľudia sa tu ľahšie prispôsobujú, lebo sú zvyknutí čeliť krízam i náhlym zmenám prostredia. Myslím si, že keď sa vyjasní, krajiny ako Slovensko, Česko alebo Poľsko sa rýchlo zotavia. .ste Maďar, ale žijete v Rakúsku. Skúste porovnať, v čom sa podnikateľská kultúra na Západe a Východe stále líši. V čom ešte zaostávame a mali by sme to robiť inak?
Je to môj veľmi subjektívny pohľad, ale problémom stredovýchodnej Európy je určite korupcia. Ľudia často hľadajú spôsob, ako urobiť veci ľahšie, nie lepšie. Je to teda cesta menšieho odporu oproti štrukturálnemu riešeniu, ktoré by si vyžadovalo viac práce. To, čo môžeme Rakúšanom a Nemcom závidieť, je spôsob, akým sú zorganizovaní. Východoeurópania sú niekedy v správaní oportunistami. Nemci a Rakúšania sú systematickejší. Krok za krokom majú veci lepšie premyslené a ako tím sú zohratejší za účelom dosiahnutia spoločného cieľa. My sme v našich prístupoch o niečo individualistickejší. .čo musíme urobiť, aby sme v kultúre podnikania a práce boli rovnako dobrí ako Nemci a Rakúšania? Zmeniť spôsob, akým vychovávame deti? Alebo je to celé o vzdelaní?
Vzdelávací systém je určite dôležitým prvkom zmeny. Ale myslím si, že to zmení jednoducho čas. Pretože čím ďalej, tým viac západných firiem pôsobí v krajinách stredovýchodnej Európy a ich manažéri do nich prinášajú novú kultúru. Čoraz viac ľudí tak bude považovať za prirodzenejšie, že týmto spôsobom sa robí biznis. Druhá vec je, že práve našou exportnou viazanosťou na Nemecko tu budú ich firmy vždy silne prítomné. Tie budú určite očakávať, že tunajší ľudia skôr či neskôr preberú aj ich etiku práce.    András Hámori/
šéf Zuno Bank AG. Narodil sa v roku 1976 v maďarskom meste Győr. Študoval na univerzitách v Budapešti a holandskom Groningene. Pred založením banky Zuno v roku 2010 pôsobil v GE Money Bank a Raiffeisen International. Býva vo Viedni. Je ženatý a má tri deti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite