Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ján Čarnogurský: Nemohli ma nachytať na hruškách

.časopis .lifestyle

Advokát Ján Čarnogurský je členom Valdajského diskusného klubu, spoluzakladateľom Vysokej školy práva a predsedom Slovensko-ruskej spoločnosti. Ani po odchode z politiky ho neprestalo baviť sledovať ju a glosovať.

Francúzštinu obdivujem
Rád čítam a je mi jedno, v akom jazyku, niekedy si ani neviem spomenúť, či to bolo v nemčine, alebo v angličtine. Čítam aj v poľštine, najmenej vo francúzštine, v tej mám najmenšiu prax. V 70. rokoch som na ňu chodil do jazykovej školy, čisto z vášne pre jazyk. Ako hovorila naša profesorka, na angličtinu a nemčinu sa chodí z praktických dôvodov, ale na francúzštinu z lásky k jazyku. Tak ja som bol ten prípad. Behám
Moji rodičia sa snažili, aby všetci moji súrodenci chodili na klavír, ale u mňa to vopred vzdali. Pri futbale som zistil, že vydržím dlho behať. Keď ma neprijali na vysokú školu a chodil som na nadstavbovú priemyslovku, tak som sa prihlásil do Slovanu a začal behať stredné trate. Tam som pochopil, že ani športový talent nie som. Po dvoch rokoch som to nechal. Ale zostalo mi to a odvtedy chodím behať, raz do týždňa, tak 4-5 kilometrov. Politika ma baví
Keď som zistil, že nemám talent na šport, tak som sa dal na politiku, Neviem, či mám na ňu talent, ale baví ma to. Rozprávali sme sa o nej doma odmalička. Baví ma to pôsobenie spoločenských síl, ako tieto sily prekonávajú jedna druhú a ako sa z toho uloží spoločenské usporiadanie. Keď som v roku 2002 už nereprezentoval dostatočnú silu v politike, tak som radšej odišiel. Neresti nemám
Od útleho detstva som žil v atmosfére, kde bolo všetko okolo proti mne, mojej rodine. Vedel som, že keď sa chcem presadiť, musím vyvinúť osobitné úsilie a nemôžu ma na ničom nachytať. Nemali na mňa nič. Keď si kolegyňu pozvali na ŠtB, či nemám frajerku, povedala podľa pravdy, že nie. Keby som žil v inej dobe, možno že by som nebol taký skoncentrovaný. Sledujem koberce
Mám rád perzské koberce. Máme ich doma viacero, aj v pracovni, aj v obývačke, na stene nie, tam máme obrazy. Nevyznám sa v tom, ale viem, že hodvábny je kvalitnejší ako z vlny, že vlna môže byť rôznej kvality. Sledujem reklamy, ale nekupujem ich, keď ich nemám kam dať, ale vidíte, dobre mi radíte, že môžem mať nejaké stočené pri stene, tak na túto neresť sa možno dám. Najlepší kauf života
Manželke som venoval po pôrode Laluhu. Raz som sa Milana pýtal, čo teraz práve maľuje, a on že, však čo ja môžem maľovať, tie moje tetky. Aj my máme doma jednu. Keď som sa vrátil do advokácie a prenajal si priestory na Dostojevskom rade, obrátil som sa na Petra Bielika, že by som mal záujem o fotku jeho otca, pretože tu je ten genius loci, tu pod oknami boli tie tanky odfotené. Vraj som bol prvý, kto si fotku ich otca kúpil takto na stenu. Pred pár rokmi písali, že bola aukcia fotiek a dražili tam aj Bielika. Keď som si to spočítal, tak to bol môj najlepší obchod v živote. Bol som kúzelníkom
V rámci súťaže tvorivosti mládeže som recitoval ruskú poéziu, Jesenina, Puškina, Ja pišu k vam... Postúpil som až mimo školy, ako recitátor aj ako kúzelník. Spolužiakovi rodičia kúpili v Prahe v obchod s kúzelníckymi potrebami rôzne pomôcky a vystupovali sme spoločne aj jednotlivo. Mal som napríklad karty, jedna bola rozstrihnutá a prilepená na predošlú. Vytiahnite kartu a ja vám poviem, aká to bola. Také to boli kúzla. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite