Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Harabinov koniec?

.matej Gašparovič .časopis .týždeň doma

Štefan Harabin čelí ďalšiemu návrhu na disciplinárne stíhanie spolu s trestným oznámením za zasahovanie do nezávislosti súdov. Rozhodnutie Ústavného súdu o nezákonnosti jeho zmien v senáte, ktorý rozhodoval v kauze Tipos, môže spochybniť judikáty aj v množstve iných podozrivých káuz, kde zo štátu vytekajú milióny eur. Blíži sa Harabinov koniec?

.ústavná sťažnosť proti zloženiu dovolacieho senátu Najvyššieho súdu, ktorá vznikla ešte v kancelárii zosnulého Ernesta Valka, síce na prvé dva pokusy neslávila úspech, no pred niekoľkými týždňami sa dočkala víťazstva. Konanie Štefana Harabina pri „svojvoľnej“ výmene troch sudcov v senáte, ktorý rozhodoval o dovolaní v kauze Tipos (kde štát hrá o 76-miliónov eur), označil Ústavný súd „prinajmenšom za učelové“. Sudcovia, ktorí mali sťažnosť na stole, skonštatovali, že na dvojnásobný zásah do rozvrhu práce nebol dôvod a dôvody „neboli uvedené ani v žiadnom z vyjadrení predsedu Najvyššieho súdu“.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská napokon minulý týždeň podala štvrtý návrh na disciplinárne stíhanie Harabina. Ministerka navrhla Harabina vyzliecť zo sudcovského talára a zároveň navrhla ústavným sudcom, aby Harabinovi dočasne pozastavili výkon funkcie predsedu Najvyššieho súdu. Takisto navrhla, aby Ústavný súd spojil už existujúce disciplinárne konania proti predsedovi Najvyššieho súdu. .bod pre Tipos
Čo však udalosti posledných týždňov znamenajú pre kauzu Tipos? Zatiaľ nie víťazstvo, len vyhranú bitku. Tipos dosiahol zrušenie posledného rozsudku Najvyššieho súdu, podľa ktorého mal štát platiť najmenej 15 miliónov eur cyperskej spoločnosti Lemikon, za ktorou zrejme stojí český podnikateľ blízky finančnej skupine J&T Radovan Vítek (pripomeňme, že 14-miliónov korún už exminister financií Ján Počiatek stihol poslať). Lemikon sa s Tiposom súdi o udajné know-how. Najvyšší súd sa bude musieť znova vyrovnať s námietkami bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý pred dvoma rokmi – po tom, ako sa prevalil Počiatkov utajený zámer poslať dve miliardy korún na ostrov – pod tlakom politikov poslal mimoriadne dovolanie, ktorým výplatu zastavil.
Dovolací senát by však mal podľa výroku Ústavného súdu rozhodovať v pôvodnom zložení. Harabin v roku 2009 vymenil dve sudkyne, Zuzanu Ďurišovú a Janu Zemaníkovú, za Annu Priecelovú a Darinu Ličkovú. Následne o rok, keď sa očakávalo rozhodnutie v kauze Tipos, vymenil aj Petra Dukesa za Katarínu Pramukovú. Senát rozhoduje väčšinou troch sudcov. .pandorina skrinka?
Otázne však je, či teraz Najvyšší súd (NS) zmení dovolací senát, alebo ho vráti do pôvodného stavu len v prípade Tipos. Uvedený senát je totiž jedinou dovolacou inštanciou pre všetky trojčlenné senáty obchodného kolégia NS, ktoré riešia pre štát najzávažnejšie kauzy rádovo v desiatkach miliónov eur – napríklad Duckého zmenky. 
Z vyjadrení NS možno odvodiť, že sa vráteniu do pôvodného stavu bude vyhýbať. „Ústavný súd nezrušil žiadne z opatrení predsedu Najvyššieho súdu a vo všetkých veciach sa podľa nich postupuje. Len v mediálnej kauze Tipos Ústavný súd spochybnil zloženie päťčlenného senátu, pričom však opatrenia predsedu Najvyššieho súdu naďalej ponechal v platnosti,“ znie v odpovedi, ktoré nám zaslalo obchodné kolégium.
Problém je v tom, že Ústavný súd nemá kompetenciu rušiť zmeny v rozvrhu práce. Naopak, na základe jeho rozhodnutia by tak mal urobiť sám Harabin.
Tento rozpor však môže spôsobiť právny chaos v iných rozhodnutiach senátu. Valkova argumentácia – s ktorou operovali súčasní advokáti Tiposu – na Ústavnom súde naposledy nad Harabinom vyhrala tým, že preukázala nesplnenie zákonných podmienok pri výmene sudcov. Noví sudcovia bez toho nie sú zákonnými sudcami. Právnik a bývalý kolega Ernesta Valka Martin Timcsák, ktorý s ním na prípade pracoval, vraví, že spochybnenie senátu môže otvoriť Pandorinu skrinku všetkých nových rozhodnutí dovolacieho senátu, prípadne tých, kde ešte nevypršala dvojmesačná odvolacia lehota.
„Zákonnými sudcami nemôžu byť sudcovia, ktorí nahradili svojich kolegov v dovolacom senáte v rozpore s platnými pravidlami,“ tvrdí Timcsák. O tom, že nález Ústavného súdu môže spochybniť zákonnosť sudcov v desiatkach iných sporov, .týždňu potvrdilo aj niekoľko sudcov Najvyššieho súdu, ktorí si neželajú byť menovaní. .duckého zmenky 
Ak sa teda senát nezmení, každý advokát môže jeho rozhodnutie spochybniť. Nie každý to urobí – niektorým môže prísť zloženie senátu vhod. Buď si dokážu senát nakloniť v tomto zložení, alebo majú eso v rukáve, ak by prípad prehrali – vtedy môžu spochybniť zákonnosť súdu.
V ktorých prípadoch dnes senát rozhoduje, sa nedá kompletne zistiť. No podľa našich informácií minimálne jedna sťažnosť, ktorá sa odvoláva na verdikt o nezákonnosti dovolacieho senátu, už na Ústavný súd prišla. Ide o prípad nemalej pohľadávky medzi dvoma súkromnými firmami, ktorú rozhoduje spochybnený senát.
Ten bude rozhodovať aj v ďalšom, pre štát podobne závažnom prípade ako bol Tipos. Je ním žiadosť cyperskej spoločnosti Stroden, ktorá si žiada preplatiť Duckého zmenky za približne 25-miliónov eur. Stroden podľa českého novinára Miroslava Motejlka patrí českému miliardárovi Pavlovi Tykačovi.
Dotyčný senát bude rozhodovať o mimoriadnom dovolaní zastupujúceho šéfa prokuratúry Ladislava Tichého, na čo upozornil tento časopis začiatkom leta. Krajský súd predtým rozhodol v prospech Strodenu, no Najvyšší súd jeho rozhodnutie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Práve voči Najvyššiemu súdu podal dovolanie Tichý. Jeho manželka bola pritom právnou zástupkyňou spoločnosti Gen Man Ventures, ktorá si žiadala preplatiť ďalšie Duckého zmenky, a ktorej Tichého kolega Trnka tiež pomohol mimoriadnym dovolaním. Zmenky oboch spoločností v minulosti patrili jednej firme. 
Tichý žiadal, aby vo veci rozhodoval senát sudkyne Anny Markovej, ktorý už pred desiatimi rokmi rozhodol, že SPP musí platiť. Marková je súčasťou senátu a vymenená sudkyňa Zuzana Ďurišová bola šéfkou práve toho senátu, ktorý kedysi rozhodol v neprospech Strodenu (dnes by sa však preto musela vylúčiť z rozhodovania v dovolacom senáte).
Mimochodom, šéfom dovolacieho senátu je Juraj Seman, ktorý sa s Tichým zabával na škandalóznej oslave v bare Bonanno. Na krajskom súde, kam by sa bez zásahu Ústavného súdu vrátila časť kauzy Tipos, mala rozhodovať aj sudkyňa Beáta Trandžíková, ktorú kedysi Lipšic označil za súčasť konkurznej mafie. Do dotyčného senátu ju posunula vtedajšia šéfka Krajského súdu v Bratislave, ktorú si Harabin povolal na Najvyšší súd. Či sa táto partia vyrovná s kauzami „po bonannovsky“ alebo nie, nechávame na odhade čitateľa.  .zubár psychiatrom
Verdikt ÚS aj Žitňanskej návrhy sú však morálnou satisfakciou pre úzku skupinu sudcov na Najvyššom súde, ktorí dlhodobo upozorňovali na Harabinove svojvoľné presuny sudcov medzi kolégiami. Harabin vtedy bez logiky presúval sudcov medzi kolégiami, čím im menil špecializácie, ktoré sú pri sudcoch dôležité ako u lekára. „Naplnenie kolégií vychádza z istých predpokladov, kto je v čom dobrý a aké má skúsenosti,“ vysvetľuje sudca z Najvyššieho súdu, ktorý si neželá byť menovaný. 
Sudcovia si pri prevelení museli so sebou vziať aj prípady z predchádzajúceho senátu, pričom začali rozhodovať v nových veciach na inom kolégiu. Niektorí sa .týždňu zverili s pochybnosťou, či sú v takejto situácii vôbec ešte zákonnými sudcami. Pri odchode sudkyne do dôchodku sa jej prípady posunuli jednému senátu bez prerozdelenia elektronickou podateľňou (práve toto je obsahom druhého disciplinárneho návrhu ministerky Žitňanskej na Harabina).
No aj elektronická podateľňa s princípom náhodného prideľovania spisov má zmysel len vtedy, ak sudcovia zostanú vo svojich senátoch. Svojvoľným presúvaním sudcov medzi senátmi sa dá obísť princíp náhodného výberu, keďže dvaja sudcovia v senáte dokážu tretieho prehlasovať. .koniec Harabina
Už prekvapujúce rozhodnutie Ústavného súdu nasvedčuje, že sa nad Harabinom sťahujú mraky. V rozčesnutom súde sa totiž neočakávalo, že by senát číslo tri Ľubomíra Dobríka, Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika mohol rozhodnúť v neprospech Harabina.
Podľa znalcov pomerov museli nastať pohyby v zákulisí, ktorých dopady sa nedajú odhadnúť. Môže to byť signál, že Harabina púšťajú ku dnu aj jeho spojenci. V Harabinových diciplinárkach bude totiž rozhodovať 13-členné plénum Ústavného súdu, ktorý bol v pohľade na Harabina rozpoltený. No ak trojica vyššie zmienených sudcov zotrvá na odmietaní Harabinových rošád pri výmenách sudcov, bude to znamenať Harabinov koniec. A azda začiatok skutočnej vnútornej obrody nášho súdnictva.  Autor je spolupracovníkom .týždňa
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite