Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Svet

.časopis

Svet udalosti aktuálne

Rakety a world music
Z Ruska prišiel signál, ktorý mnohých znepokojil. Ruský prezident Dimitrij Medvedev v televíznom vyhlásení vystríhal Spojené štáty americké, že ak sa nevzdajú realizácie plánov protiraketovej obrany a ak sa v tejto veci USA s NATO nedohodnú, Rusko zareaguje rozmiestnením rakiet na hraniciach EÚ – v Kaliningrade.
Kaliningrad je pre Rusko veľmi dôležitým územím – maličká exkláva, akoby stlačená medzi Poľskom a Litvou, patrila v ére Sovietskeho zväzu k oblastiam s najvyššou vojenskou prítomnosťou. Dnes je tamojší prístav Baltijsk sídlom Ruskej baltskej flotily a predstavuje jediný nezamŕzajúci európsky prístav patriaci Rusku. Rozmiestnením rakiet na tomto strategickom kúsku krajiny pohrozilo Rusko už v roku 2008, ak dôjde k uskutočneniu plánov protiraketovej obrany.
Odvtedy napätie okolo protiraketového štítu čiastočne pokleslo, keď sa americká zahraničná politika voči Rusku zmenila po zvolení Baracka Obamu za prezidenta. Obama poskytol Rusku významné ústupky („pomohla“ mu aj finančná kríza, pretože na štít v takej podobe, akej bol naplánovaný za Busha, by sa ťažko nachádzali peniaze). Rusko potom minulý rok podpísalo s USA zmluvu New Start o znížení počtu nukleárnych zbraní (v decembri 2010 ju ratifikoval americký Senát). Je však pochybné, najmä vo svetle Medvedevových vyhlásení, nakoľko je zmluvný nový začiatok účinný a čo z neho napokon zostane.
Na druhej strane, netreba zabúdať, že Medvedevove hrozby v tomto období neoddeliteľne patria k predvolebnej kampani. V nej môže prezident kandidujúci na svoj úrad aj na druhé volebné obdobie používať aj (slovné) zbrane toho najťažšieho kalibru – ak sa to hodí pri vzbudzovaní dojmu silného politika, ktorý udrží v rukách osud Ruska aj v ťažkých časoch.
Bolo by však chybou zaradiť Medvedevove vyjadrenia o raketách v Kaliningrade k čisto marketingovým nástrojom, akým nepochybne sú jeho ďalšie hlášky – napríklad že počúva world music „na upokojenie nervov“, ako v piatok prezradil zástupkyniam ženských organizácií. Jeho protikandidát Vladimír Putin na tom istom fóre tvrdil, že uprednostňuje, ako pravý Rus, ruskú hudbu. Nuž, do štvrtého decembra, na kedy je dátum prezidentských volieb určený, to hádam obaja s nervami ešte vydržia. Potom azda bude čas zistiť, aké vážne je to s tými raketami.
.mg

Egypt pred voľbami
Egypt sa minulý týždeň pripravoval na očakávané prvé voľby po zvrhnutí prezidenta Mubaraka. Tamojšia situácia už dávno nevyvoláva toľko pozitívnych emócií ako na počiatku Jazmínovej revolúcie. Po krvavých nepokojoch rezignovala vláda. Vojenská rada vzápätí vymenovala za premiéra Kámala Ganzúrího, ktorý tento post zastával koncom 90. rokov za Mubaraka.
.mg

Orbán má problém
Maďarsko má problém: agentúra Moody’s zhoršila rating krajiny o jeden stupeň na Ba1, čo je mimo investičného pásma, a stále očakáva negatívny výhľad. Maďarský forint je oslabený, financovanie štátneho dlhu sa dramaticky zhoršuje, investície neprichádzajú. Vláda rokuje s MMF a parlament reagoval schválením 27-percentnej DPH, čo je najvyššia úroveň v celej EÚ.
.jd

V akcii
Brazílska ľavicová vláda minulý týždeň ukázala, že vie postupovať tvrdo. Americkej ropnej firme Chevron uvalila pokutu vo výške astronomických 28 miliónov dolárov za únik ropy pri ťažbe na mori a zároveň jej pozastavila licenciu ďalej ťažiť. Súčasne vyhlásila, že podnikla kroky na vypnutie najvplyvnejšej katolíckej televízie Cancao Nova za jej kritiku vlády.
.jd

Spojenec Monti
Taliansky premiér Mario Monti sa zúčastnil na rokovaní s Angelou Merkelovou a Nicolasom Sarkozym. Po ňom zmenil predchádzajúce stanovisko Ríma a podporil Nemecko, keď odmietol spoločné dlhopisy eurozóny. Rím a Berlín tým zasadili ranu aj návrhu Barosovej komisie. Niet sa čo čudovať, nemecká vláda nedokázala minulý týždeň predať svoje vlastné dlhopisy.
.jd

Najlepší minister
Podľa britského denníka Financial Times je Ivan Mikloš šiestym najlepším ministrom financií v Európskej únii. Na prvom mieste sa umiestnil Švéd Anders Borg. Porota hodnotila tri hlavné kritériá: politické schopnosti ministrov, výkonnosť ekonomík (tu skončil Ivan Mikloš dokonca druhý) a dôveryhodnosť štátov na finančných trhoch. Na porovnanie, český minister financií Miroslav Kalousek skončil až na ôsmom mieste.
.lk


Václav Klaus/
Pripravte sa na titulky v medzinárodnej tlači. Český prezident v najbližších dňoch vydá svoju knihu kritizujúcu európsku integráciu, euro a čelných politikov EÚ vo všetkých hlavných európskych jazykoch. Európa podľa Klausa potrebuje zamatovú revolúciu

Catherine Ashtonová/
Európska únia chce spolupracovať s Národnou radou Sýrie. Tak znie odkaz Catherine Ashtonovej do tejto čoraz nepokojnejšej krajiny. Vyjadrila sa tak prostredníctvom svojho hovorcu. Francúzsko zase zvažuje humanitárne operácie na ochranu civilistov v Sýrii.

Ivica Dačič/
Vicepremiér a minister Srbska Ivica Dačič varoval kosovského premiéra Thaciho, že nemožno vylúčiť vojnu o Kosovo, lebo Srbsko nepokladá túto svoju bývalú provinciu za stratenú. Najmä ak pokračujú útoky voči Srbom v Kosove, ktoré sú „útokmi proti Srbsku“.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite