.v niekdajšej diskusii o eure boli tri prúdy. Na jednej strane optimistická NBS, ktorá presadzovala čo najskorší vstup do eurozóny. Na druhej strane skeptici okolo Konzervatívneho inštitútu. Vy ste boli kdesi medzi tým. V čom spočívalo vaše stanovisko?
Môj postoj sa blížil k stanovisku Klubu ekonomických analytikov. Prevládalo presvedčenie, že výhody asi mierne prevažujú nad nevýhodami, no vôbec to nie je jasné. A preto v porovnaní s reformami je zavedenie eura menej dôležité.
.vy však tvrdíte, že v eurozóne nie je problém len vtedy, ak robíte zlé veci, ale aj vtedy, ak ste príliš dobrý.
To by bola nasmutnejšia lekcia súčasnosti, príklad je Írsko. Situácia Grécka sa dá odôvodniť zlou hospodárskou politikou a vysokými deficitmi. Na druhej strane Írsko malo prebytky a jeho štrukturálne reformy boli z hľadiska priemeru eurozóny vysoko nadštandardné. Problém môže po dlhšom čase vzniknúť z toho, že existuje jedna mena a jedna menová politika, ktorá dostatočne nezohľadňuje špecifiká menej šikovných, ale aj viac šikovných krajín. Úroková sadzba sa nastaví pre priemerne šikovnú krajinu Európy. Ak ste však príliš dobrý, úroky sú pre vás prinízke, lebo rastiete oveľa rýchlejšie. Lákate zrazu príliš veľa cudzieho kapitálu a ten hľadá príležitosti, kde by mohol byť investovaný. V tomto konkrétnom prípade Írska bol investovaný do realít. A tu nastáva pre Slovensko problém. Lebo ak chceme dobiehať ostatných, musíme byť lepší ako oni. My však dnes nemáme
vlastnú menovú politiku, ktorou by sme dokázali pribrzďovať, keď sa začne ekonomika uberať neželaným smerom.
.keby ste porovnali klady a zápory členstva v eurozóne, bolo by možné povedať, čo prevažuje?
Môj názor naďalej nie je čierno-biely. Ukázalo sa akurát to, že tí, čo tvrdili, že neexistujú žiadne nevýhody, že sme v eurozóne už dávno a ani si to nevšimneme, nemali pravdu. Na strane pozitív je však dobré spomenúť investíciu Volkswagenu. Spoločnosť naznačila, že sme v internej súťaži koncernu obstáli aj vďaka euru. Tu je najväčšia objektívna neistota platnosti tejto klauzality, pretože stabilný kurz si najmä väčší podnikatelia môžu vytvoriť aj cez hedgingové nástroje. Lenže, ak táto kauzalita platí – a dáta nám nehovoria jednoznačný výsledok – potom je aj euro pre nás výhodné.
.lenže vinou eura strácame jeden absorpčný kanál, ktorým je prispôsobovanie menových kurzov.
To sme videli aj na začiatku krízy. Najväčšie prepady priemyselnej výroby, stavebníctva, turizmu a obchodu a najväčší nárast nezamestnanosti boli z krajín V4 na Slovensku. To, že sme nemohli oslabovať vmenových kurzoch, nám v krátkodobom ohľade nepomohlo, pád bol hlbší a bolestivejší.
.s eurom teda budú výkyvy ekonomiky počas hospodárskych cyklov väčšie?
Áno, je to veľmi pravdepodobné. Ale ak v priemere budeme rásť rýchlejšie, tak cez iné politiky sa dajú horšie časy takpovediac zadotovať. Teda za predpokladu, že rozumní politici budú šetriť.
.v akej situácii by sme dnes boli, keby Slovensko nemalo euro?
Znamenalo by to trochu lepšiu výrobu a zamestnanosť. Kurz by bol asi slabší, priemysel by bol o niečo ziskovejší a niektoré služby by natoľko netrpeli cezhraničnými nákupmi.
.čomu pripisujete, že ministerstvo financií sa vtedy priklonilo k stanovisku veľmi optimistickej NBS?
Podľa mňa nebola na ministerstve financií kapacita a chuť sa týmto otázkam venovať a naplno im rozumieť. NBS bola pokladaná za inštitúciu, ktorá na to mala know-how. Ministerstvo sa jednoducho politicky priklonilo na jej stranu, teda okrem situácie, keď sa euro odsunulo kvôli dôchodkovej reforme. Ak to pritiahneme za vlasy, pre hlasovanie o eurovale a pre pád vlády nebudeme mať zrejme dôchodkovú, odvodovú a súdnu reformu. Je otázne, či krajina nepotrebovala tieto reformy viac.
Môj postoj sa blížil k stanovisku Klubu ekonomických analytikov. Prevládalo presvedčenie, že výhody asi mierne prevažujú nad nevýhodami, no vôbec to nie je jasné. A preto v porovnaní s reformami je zavedenie eura menej dôležité.
.vy však tvrdíte, že v eurozóne nie je problém len vtedy, ak robíte zlé veci, ale aj vtedy, ak ste príliš dobrý.
To by bola nasmutnejšia lekcia súčasnosti, príklad je Írsko. Situácia Grécka sa dá odôvodniť zlou hospodárskou politikou a vysokými deficitmi. Na druhej strane Írsko malo prebytky a jeho štrukturálne reformy boli z hľadiska priemeru eurozóny vysoko nadštandardné. Problém môže po dlhšom čase vzniknúť z toho, že existuje jedna mena a jedna menová politika, ktorá dostatočne nezohľadňuje špecifiká menej šikovných, ale aj viac šikovných krajín. Úroková sadzba sa nastaví pre priemerne šikovnú krajinu Európy. Ak ste však príliš dobrý, úroky sú pre vás prinízke, lebo rastiete oveľa rýchlejšie. Lákate zrazu príliš veľa cudzieho kapitálu a ten hľadá príležitosti, kde by mohol byť investovaný. V tomto konkrétnom prípade Írska bol investovaný do realít. A tu nastáva pre Slovensko problém. Lebo ak chceme dobiehať ostatných, musíme byť lepší ako oni. My však dnes nemáme
vlastnú menovú politiku, ktorou by sme dokázali pribrzďovať, keď sa začne ekonomika uberať neželaným smerom.
.keby ste porovnali klady a zápory členstva v eurozóne, bolo by možné povedať, čo prevažuje?
Môj názor naďalej nie je čierno-biely. Ukázalo sa akurát to, že tí, čo tvrdili, že neexistujú žiadne nevýhody, že sme v eurozóne už dávno a ani si to nevšimneme, nemali pravdu. Na strane pozitív je však dobré spomenúť investíciu Volkswagenu. Spoločnosť naznačila, že sme v internej súťaži koncernu obstáli aj vďaka euru. Tu je najväčšia objektívna neistota platnosti tejto klauzality, pretože stabilný kurz si najmä väčší podnikatelia môžu vytvoriť aj cez hedgingové nástroje. Lenže, ak táto kauzalita platí – a dáta nám nehovoria jednoznačný výsledok – potom je aj euro pre nás výhodné.
.lenže vinou eura strácame jeden absorpčný kanál, ktorým je prispôsobovanie menových kurzov.
To sme videli aj na začiatku krízy. Najväčšie prepady priemyselnej výroby, stavebníctva, turizmu a obchodu a najväčší nárast nezamestnanosti boli z krajín V4 na Slovensku. To, že sme nemohli oslabovať vmenových kurzoch, nám v krátkodobom ohľade nepomohlo, pád bol hlbší a bolestivejší.
.s eurom teda budú výkyvy ekonomiky počas hospodárskych cyklov väčšie?
Áno, je to veľmi pravdepodobné. Ale ak v priemere budeme rásť rýchlejšie, tak cez iné politiky sa dajú horšie časy takpovediac zadotovať. Teda za predpokladu, že rozumní politici budú šetriť.
.v akej situácii by sme dnes boli, keby Slovensko nemalo euro?
Znamenalo by to trochu lepšiu výrobu a zamestnanosť. Kurz by bol asi slabší, priemysel by bol o niečo ziskovejší a niektoré služby by natoľko netrpeli cezhraničnými nákupmi.
.čomu pripisujete, že ministerstvo financií sa vtedy priklonilo k stanovisku veľmi optimistickej NBS?
Podľa mňa nebola na ministerstve financií kapacita a chuť sa týmto otázkam venovať a naplno im rozumieť. NBS bola pokladaná za inštitúciu, ktorá na to mala know-how. Ministerstvo sa jednoducho politicky priklonilo na jej stranu, teda okrem situácie, keď sa euro odsunulo kvôli dôchodkovej reforme. Ak to pritiahneme za vlasy, pre hlasovanie o eurovale a pre pád vlády nebudeme mať zrejme dôchodkovú, odvodovú a súdnu reformu. Je otázne, či krajina nepotrebovala tieto reformy viac.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.