V .týždni má na starosti videospravodajstvo, lebo nič iné robiť nevie. Ako videoreportér pracoval v Slovenskej televízii, RTVS, Nove, denníku SME, nakrátko si odskočil do politiky. Rád číta, robí reportáže a rozmýšľa o sviniach v nás. A v súkromí zas rozmýšľa, aký koníček by mal robiť. Za svoju typickú vlastnosť považuje namyslenosť, k ďalším nerestiam a prízemným chúťkam sa však odmieta priznať, lebo by to vraj viedlo buď k rozvodu, alebo zatknutiu.
Nielen v Čechách a na Slovensku, ale aj v zavedených demokraciách strácajú veľké médiá dôveru. Podľa Daniela Kaisera z časopisu Echo je tento trend pre Európu veľmi nebezpečný.
Hovoriť, či nehovoriť s nacistami? A kto je vlastne nacista? Koľkí z nás sú ochotní brániť demokraciu? Prečo je demokracia lepšia ako totalita a prečo sa nepočúvame?
To, že Robert Kaliňák je klamár, vedia všetci z jeho okolia. A vie to aj predseda vlády. Lenže v tomto prípade mu úplná absencia pravdovravnosti neprekáža. Naopak, je vítaná.
Ľuboš Sibert, Vladimír Crmoman a Martin Mojžiš hovoria o pripravovaných protestných akciách učiteľov a o filmovom festivale 25/6 %, ktorý je celý venovaný Robertovi Ficovi.
Prší. Pozerám sa, ako dopadajúce dažďové kvapky vytvárajú na terase malé bublinky. Ich život je krátky. Ani nie po sekunde zmiznú a nezostane po nich žiadna stopa.
Daniel Pastirčák hovorí o tom, že na ekumenických bohoslužbách na festivale Pohoda budú svojim duchom a prácou prítomní ľudia, ktorí pre túto krajinu znamenali veľa.
Publicista Marián Balázs na pozadí stavania pomníkov exponentom komunistického a ľudáckeho režimu hovorí o tom, že je obludné, ak u nás majú pamätné tabule kati a nie ich obete.
