Buď je preťažený, alebo chce byť za zaujímavého. Týždeň po tom, ako sa stal predsedom vlády, už dvaja ministri, Remišová a Sulík, s jeho rečami o „blackoute“ nesúhlasia. Igor Matovič sa dopúšťa chýb, na ktoré môže časom doplatiť.

Bezpečnostná situácia si vyžaduje, aby sa Robert Fico konečne po 14 rokoch naučil chodiť po hrádzi pri Dunaji, sám si otvárať dvere na aute a keď treba pohnúť kostrou, ísť aj osobne presťahovať štátnu radkyňu Máriu Troškovú.

Už som si myslel, že mi dochádza para. Nedochádza. Keby som nemal tento „denník“, asi sa zbláznim. Čítajte ho, lebo keď prestanete, prestanem ho písať a potom sa zbláznim. A to, predpokladám, väčšina z vás nechce.

Povedal som, že v sobotu a nedeľu nebudem písať denník, že si odpočiniem a so mnou možno aj naši čitatelia. Slovo som ale nedodržal.

Keby mi niekto povedal, že takto dlho vydržím každý deň písať, tak mu neuverím. Určite si však dám s denníkom na dva dni pokoj. A myslím si, že aj vy to oceníte.

Povedal som si, že v týchto ťažkých časoch dám Igorovi Matovičovi pokoj. Aj sa spočiatku ukazovalo, že ten svoj premiérsky post zvláda celkom dobre. Naozaj to nemá ľahké. To treba uznať.

Nápad písať si denník bol veľmi dobrý. Hlavne pre mňa, lebo mi jeho písanie vypĺňa čas a možno poteší aj vás, čitateľov .týždňa.

Trinásty deň karantény. Aj som si hovoril, že tento denník vynechám. Nakoniec však zvíťazilo pokušenie pokaziť niekomu deň.

Nazľaknite sa toho nadpisu. Pani Magda Vášaryová si nemyslí, že by sa EÚ rozpadala. To sa len naši bývalí okupanti v Rusku tešia, že sa to stane. No, nestane.

V nedeľu som žiadny denník nenapísal. Poslal som touto cestou list novému premiérovi. Odpoveď zatiaľ neprišla. Treba však povedať, že Igor Matovič má teraz na starosti dôležitejšie veci ako odpovedať na listy.