V ôsmy deň dobrovoľnej karantény som sa dozvedel, že naši vedci nedriemu a driemať by som nemal ani ja. Vraj každý senior by mal aspoň 40 minút denne chodiť.

Tento denník začne nezáväzne, ale hneď po úvode prídu vážne témy.

Nebudem sa tváriť, že si bol pre mňa takým politikom, akým boli pre mňa nielen tvoji predchodcovia v úrade, ale aj mnohí iní.

Iba šesť dní a mne to pripadá ako mesiac. A keď si predstavím, že v byte strávim ešte najmenej sto dní, ani si to predstaviť nechcem.

Tentoraz bude mať nie veľmi dobrý začiatok a možno však veselý koniec, a prvýkrát vám ukážem svoju partnerku. Poďme na to.

4 dni mám za sebou a x dní pred. Nikto nevie povedať, dokedy tu bude ten sviniar koroňák vystrájať. Je však isté, že ja tu vydržím dlhšie.

Dnes som si to trochu skomplikoval. Hádam to niekto ocení. Ale aj keď nie, aspoň mi v karanténe ubehol čas.

Neviem, či budem mať každý deň o čom písať. Ak zistíte, že je to nuda, nečítajte. Ja si takto vypĺňam čas v karanténe.

V najnovšej epizóde podcastu Týždeň s .týždňom sa venujeme aktuálnej situácii na Slovensku v spojitosti s koronavírusom. Zároveň sa deje ďalšia veľmi dôležitá vec – NAKA zadržala prominentných sudcov, niektorí zostávajú stíhaní vo väzbe.

Štvrtok. Nikdy som si denník nepísal. Teraz, keď som sa dobrovoľne rozhodol stráviť v izolácii, s jeho písaním začnem. Aj preto, aby som neprišiel o plat.