Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Čo hovorí právo o virtuálnom vlastníctve

.marcel Štepanovský ..ako je to (s)právne .promotion

Právna úprava virtuálneho vlastníctva v SR zatiaľ nie je definovaná. Podľa odborníka Marcela Štepanovského zmeny prinesie buď novelizácia Občianskeho zákonníka, alebo súdna prax. Zo skúsenosti hovorí, že viac pravdepodobná je druhá možnosť.

Čo hovorí právo o virtuálnom vlastníctve FREEPIK Pojem virtuálneho vlastníctva nie je v slovenskom právnom poriadku v žiadnom predpise definovaný.

pojem virtuálneho vlastníctva ku kryptomenám alebo iným predmetom virtuálneho vlastníctva nie je v slovenskom právnom poriadku v žiadnom právnom predpise definovaný. Podľa § 118 odseku 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej ako „Občiansky zákonník“) sú predmetom občianskoprávnych vzťahov veci, živé zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Podľa § 119 odseku 1 Občianskeho zákonníka sa rozdeľujú veci na hnuteľné a nehnuteľné, pričom hnuteľnými vecami sa rozumejú všetky ostatné veci, ktoré nie sú nehnuteľnosťami. Právna úprava obsiahnutá v slovenskom Občianskom zákonníku je vyššie uvedenou definíciou prakticky vyčerpaná a nereflektuje dynamický rozvoj spoločenských vzťahov v oblasti virtuálneho sveta. Z dôvodu absencie pojmu či príkladného výpočtu predmetov virtuálneho vlastníc­tva v slovenskej legislatíve pre oblasť virtuálnych hier či pre oblasť kryptomien je potrebné pre uchopenie a pochopenie danej problematiky použiť metódy výkladu, ako aj prihliadnuť na súvisiace právne predpisy. 

Z dôvodov príbuznosti českého právneho poriadku a slovenského právneho poriadku, ako aj podporného uznávania českej judikatúry slovenskými súdmi v minulosti je účelné použiť v rámci analyzovania pojmu virtuálneho vlastníctva zákon č. 89/2012 Sb. v znení neskorších predpisov, nový český Občiansky zákonník. Ďalším dôležitým dôvodom pre prihliadnutie na český Občiansky zákonník pre účely komparácie je skutočnosť, že ide o moderný kódex, pri ktorého tvorbe jeho autori čerpali myšlienky z veľkých európskych občianskych kódexov a tiež obsahuje ustanovenia, ktoré podrobnejšie zachytávajú klasifikáciu nepriamych predmetov občianskoprávnych vzťahov, teda toho, čoho sa ľudské správanie týka, na čo sa viaže. Takými nepriamymi predmetmi občianskoprávnych vzťahov sú okrem iného veci, práva, iné majetkové hodnoty. V neposlednom rade dané ustanovenia českého Občianskeho zákonníka obsahujú klasifikáciu predmetov občianskoprávnych vzťahov vychádzajúcu z praxe a najmä sú logicky zdôvodniteľné.

Slovenský právny poriadok rovnako neobsahuje právnu definíciu pojmu „vec“. V právnom význame je pojem „vec“ určená vlastnosťami ako užitočnosť, čo vyjadruje schopnosť veci prinášať úžitok, a ovládateľnosť ako možnosť človeka ovládať vec svojou schopnosťou alebo mocou. Logicky sa pridáva tretia vlastnosť a tou je odlíšiteľnosť, respektíve rozdielnosť od osoby. Podľa § 489 českého Občianskeho zákonníka je vec v právnom zmysle všetko, čo je odlišné od osoby a slúži potrebe ľudí. Podľa právnej teórie sa veci rozdeľujú na hmotné, zachytené v hmatateľnej forme, a nehmotné, bez hmotnej podstaty. Takýmito nehmotnými vecami sú napríklad zápisy kódov v databáze, vo virtuálnej účtovnej knihe alebo videohre, ktoré upravujú a regulujú vlastnosti tohto predmetu v danom virtuálnom prostredí. Takéto veci považujeme z právneho hľadiska za veci bez hmotnej podstaty. 

Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších právnych predpisov uvádza, že na listinné alebo zaknihované cenné papiere sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o hnuteľných veciach, ak Zákon o cenných papieroch alebo osobitný zákon neustanovuje inak s tým, že práve zaknihované cenné papiere exis­tujú len v podobe elektronického zápisu v osobitnej evidencii vedenej Centrálnym, respektíve Národným depozitárom cenných papierov, čo je ďalší argument v prospech klasifikácie predmetu virtuálneho vlastníctva ako hnuteľnej veci.

Ustanovenie § 130 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších právnych predpisov ako osobitný zákon zahŕňa pod pojem „vec“ aj nehmotné veci. Pre účely Trestného zákona sa vecami rozumejú hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, zviera, ak z jednotlivých ustanovení Trestného zákona nevyplýva niečo iné, ovládateľná prírodná sila alebo energia, cenný papier bez ohľadu na jeho podobu, peňažné prostriedky na účte, listina, ktorá je podkladom uplatnenia si právneho nároku, majetkové právo alebo iná hodnota oceniteľná peniazmi. Za vec sa podľa § 130 ods. 2 Trestného zákona pre účely Trestného zákona považuje aj nehmotná informácia, dáta výpočtovej techniky alebo obrazový záznam na technickom nosiči. Je dôležité poznamenať, že danú definíciu možno s absolútnou právnou istotou použiť len pre účely trestného konania.

Ale v nadväznosti na vyššie uvedené právne argumenty je možné konštatovať, že predmet virtuálneho vlastníctva, ktorým je digitálne aktívum, ako bitcoin alebo predmet vo videohre, napríklad virtuálny meč, s prihliadnutím na vlastnosti tohto predmetu, ktorými sú ovládateľnosť, užitočnosť a odlíšiteľnosť od človeka, možno subsumovať pod pojem „vec“, konkrétne hnuteľnú, nehmotnú vec. Jednoznačnú odpoveď na túto otázku však musí priniesť buď zákonodarca novelou Občianskeho zákonníka, alebo relevantná súdna prax, ktorá však v tejto oblasti v Slovenskej republike zatiaľ nie je k dispozícii. 

Na porovnanie si dovoľujeme na príklade kryptomien uviesť, že ako viac pravdepodobná sa javí cesta klasifikácie predmetov virtuálneho vlastníctva prostredníctvom súdnej praxe, keďže aj v prípade kryptomien zákonodarca pristúpil k uchopeniu kryptomien priamo, konkrétnymi osobitnými zákonmi, ako zákonom o dani z príjmu a zákonom o ochrane pred legalizáciou príjmu z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu, bez zakotvenia základnej právnej definície daného predmetu občianskoprávnych vzťahov. Týmto zákonodarca nepriamo deklaroval, že kryptomeny sa nepochybne považujú za predmet občianskoprávnych vzťahov napriek tomu, že sa ich základným ukotvením do právneho poriadku Slovenskej republiky prostredníctvom právnej definície, respektíve ich klasifikáciou, nezaoberal. 

Mgr. Marcel Štepanovský, PhD., právny expert, 

Advokátska kancelária Lysina – Roško & Partners, s. r. o. 

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite