Osem hodín vyslovovania nedôvery – pochopiteľne – nestačilo, aby Pavol Pavlis skončil ako minister hospodárstva. Iba 50 hlasov za odvolanie dalo navyše zabudnúť na istú nádej z káuz v zdravotníctve.

Puškinov dom Andreja Bitova a Pochovajte ma za lištu Pavla Sanajeva. Rozsiahly, členitý román a jednoducho napísaná novela. A predsa majú niečo spoločné.

Tak, páni hokejisti... Týmito slovami začínal sériu motivačných príhovorov pre reprezentačnú dvadsiatku Richard Lintner. Nevedno, či si ich slovenskí juniori púšťali, alebo nie (darované tablety aj súkromné mobily im tréner Bokroš zobral a vrátil len príležitostne za odmenu), v každom prípade svojsky dotvorili kolorit turnaja, ktorý sa na prelome rokov stal rozoberanou udalosťou. Sledovanosť priamych prenosov kulminovala až do výšky pol milióna divákov napriek časovému posunu, ktorý posúval hokejové zážitky do skorých ranných hodín.

Humanitné a spoločenské disciplíny zažili so slobodou svoju hviezdnu hodinu, banalizáciu aj pád. Sloboda vedeckého bádania je fascinujúca, súčasná orientácia na štandardizáciu a kvantifikáciu však odporuje elementárnemu zmyslu vedy a dnešný postoj politickej moci a jej inštitucionálnych poskokov k vede pripomína feudálny vzťah pánov a paholkov.

„Pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou,“ povedal v novembri 1989 Václav Havel. Havlov poetický výrok nahradila 3. marca 1991, v deň medializovanej lži o cenzúrovaní Vladimíra Mečiara zo strany VPN, lož ako pracovná metóda. Posadila Mečiara na dvadsaťročie na koňa. Postupne sa však lož stala rutinou verejného života a osvojila si ju celá politická scéna.

Monumentálnu plastiku Jozefa Jankoviča Čas už na bratislavských Ostredkoch neuvidíte. Padla v roku 2011 za obeť výstavbe novej administratívnej budovy spoločnosti Lidl. Ostane len jej fotografia v monografii Juraja Mojžiša a ako akási zvláštna náhrada firmy Lidl päťdielny súpis Sabiny Jankovičovej a Romana Popelára Sochárske diela na území Bratislavy 1945 – 2012, o ktorom sme debatovali v rámci jesenných diskusií Juraja Mojžiša v Stredouerópskom dome fotografie.

Len dve a pol hodiny cesty (asi 200 km, na kanadské vzdialenosti teda za rohom) z Ottawy na východ leží najväčšie mesto Québecu – Montreal. Oproti hlavnému mestu Kanady je to trocha iný svet. Až do polovice októbra býva zvyčajne v Kanade nádherná a teplá jeseň, keď môžete obdivovať farebnú škálu miestnych javorov. Má ich aj toto veľkomesto.Montreal totiž veľkomestom naozaj je, na rozdiel od Ottawy, ktorá je rozťahaná, ale veľkomestského ducha nemá. Nájdete tam mrakodrapy v centre, starý prístav s historickými budovami, množstvom parkov, galérií, múzeí a dosť etnicky aj jazykovo zmiešaných štvrtí s osobitným charakterom.

Jednými z najzaujímavejších prejavov architektonického rozmýšľania na Slovensku sú už pár rokov sa objavujúce, krehké a málo hodín trvajúce intervencie svetlom, ktoré v Prešove, Košiciach a Bratislave realizuje mexicko-slovenská dvojica architektov Laura Murguía a Pavol Sabol.

Pavol Hubinák sa živí zvukom, aj keď, paradoxne, na jedno ucho je od mala takmer hluchý. Mixuje, tvorí, robí hudbu, reklamy, dabing, aj projekty, ako sú Superstar či Legendy popu. V piatok večer s Danielom Balážom moderuje v Rádiu_FM.

Asi si väčšina z vás nedokáže predstaviť, čo je to existovať takmer tri týždne bez teplej sprchy. A existovať bez nej v Himalájach na konci novembra. Aj keď väčšina minihotelíkov na treku okolo Annapurny sľubuje „hot shower 24 hour" márne vysvetľujem svojim turistom, že je to „poloodrb“ a znamená to, že prevádzkar má jeden minipidi solar panel a teplú sprchu schytajú maximálne tak prví traja ľudia, čo prídu, a aj to len pred treťou hodinou, kým ešte svieti slnko. Ja už som sa tými rokmi tu naučila neumývať. Čovek, ktorý sa chce v Himalájach stále umývať, zaručene ochorie. Či už mu ide teplá voda, alebo nie. Týždeň vydržím v pohode, merino vlna nesmrdí a prach sa dá oprášiť.