Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Svet Petra Zajaca

.peter Zajac .časopis .klub

Monumentálnu plastiku Jozefa Jankoviča Čas už na bratislavských Ostredkoch neuvidíte. Padla v roku 2011 za obeť výstavbe novej administratívnej budovy spoločnosti Lidl. Ostane len jej fotografia v monografii Juraja Mojžiša a ako akási zvláštna náhrada firmy Lidl päťdielny súpis Sabiny Jankovičovej a Romana Popelára Sochárske diela na území Bratislavy 1945 – 2012, o ktorom sme debatovali v rámci jesenných diskusií Juraja Mojžiša v Stredouerópskom dome fotografie.

Zdanlivo je to „len“ súpis 752 sôch. V skutočnosti však ide o súhrnnú výpoveď. O falošnej monumentalite päťdesiatych rokov. O uznesení vlády z roka 1965, ktoré vychádzalo z dobrého úmyslu skultúrniť nové stavby, ale viedlo aj k explózii priemerných a podpriemerných sídliskových sôch, fontánok a detských preliezačiek, ktoré dnes chátrajú. O čudesných väzbách medzi architektmi a sochármi a chladnúcom zemiaku zodpovednosti za znormalizovanú tvár našich miest. A na druhej strane o tom, že aj sloboda sa môže zmeniť na bezuzdné zneužívanie. Že napriek sľubom politikov stále neexistuje nový zákon na ochranu sôch. O premenách sochárov od socialistických realistov cez kresťanských na obchodných. O skľučujúcom fakte, že Bratislava je naďalej mestom Jána Kulicha, a nie Jozefa Jankoviča. O zistení, že najvýznamnejšie sochárske diela nevznikli na zákazku, ale ako výsledok sympózií a projektov styku troch hraníc v Rusovciach, mementa totality v Devíne, stredoeurópskej križovatky na Františkánskom námestí, alebo sa premiestnili do prírodnej galérie v Horskom parku. O tom, že po necelých pätnástich rokoch nahradí prístavba Danubiany veľkú časť jej sochárskeho parku vo voľnej prírode.
Súpis bratislavských sôch je podstatnou výpoveďou o stave našej kultúrnosti. O ľahostajnosti voči nášmu spoločnému priestoru. O nepochopení toho, čo sformuloval Samuel Huntington: že nie ekonomika a politika, ale kultúrnosť určuje ako celok hodnôt, postojov, orientácií úspech spoločnosti. Lebo kultúrnosť znamená starostlivosť o seba a o svet, v ktorom žijeme.     
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite