Po vyše 250 rokoch sa na Slovensko symbolicky vrátil najdlhšie slúžiaci vojak na svete – Ladislav Škultéty-Gabriš. Pochovaný bude v rodnom Mojtíne. Maďarsku sa to však nepáči.

Nebolo by ľahké nájsť dve výtvarne tak protikladné osobnosti, ako sú Ladislav Novák a Laco Teren. Spája ich však viac než len to, že majú práve v Bratislave výstavy.

V českej tlači sa objavila spomienka Martina Porubjaka, bývalého podpredsedu slovenskej Čarnogurského vlády, že niekedy v prvej polovici roku 1992 (teda nielen za federácie, ale i pred voľbami 1992, ktoré nasmerovali Česko-Slovensko k rozdeleniu) vtedajší minister vnútra Ladislav Pittner na zasadaní vlády predniesol „analýzu“ o tom, že „české“ lietadlá by mohli bombardovať Bratislavu oveľa ľahšie, než by tie „slovenské“ štartujúce zo Sliača mohli bombardovať Brno. A ako sa pri tom Martin Porubjak rozčúlil. To bolo málo. To bolo málo, že sa rozčúlil a nechal to tak. Ak totiž hovorí pravdu (a nemáme dôvod mu neveriť), potom to, čo urobil Pittner, bola čistá vlastizrada.

Mikrofón s logom Aj múdry schybí chodil takmer pätnásť rokov po Slovensku a hľadal odpovede na banálne otázky. Prečo je večer tma a cez deň svetlo? Kde sa vyrába parížsky šalát? Čo za režim bol na Slovensku pred rokom 1989? Išlo o televíznu reláciu pre hlavný vysielací čas a účelom bolo ľudí zabaviť. Tvorcom preto netrvalo dlho, aby zistili, že najlepšie je pýtať sa ľudí, ktorí nemajú čo stratiť. Mali vybité zuby, špinavé šaty a ťarbavú reč. Nie každý divák si sťažoval, že jednoduchší obyvatelia krajiny sú tu zneužívaní a zosmiešňovaní bez toho, aby si to mali šancu uvedomiť.

Odpoveď Jána Turňu na článok Prečo Slováci nedostávajú Nobelove ceny? Dlho som váhal, či reagovať na príspevok Ladislava Kováča v týždni 3/2010 Prečo Slováci nedostávajú Nobelove ceny?.